Silvia Horecká: Inšpiráciu hľadajme na tanieroch našich predkov
Je absolventkou žurnalistiky, ktorá miluje život so všetkým, čo prináša.…
Život Silvie Horeckej je s jedlom a gastronómiou spojený už od útleho detstva. Jej rodina prevádzkovala niekoľko reštaurácií. Sama sa neskôr vybrala na Sardíniu, kde spoznávala miestnu kuchyňu, tradície a zvyky. Zo sardínskej kuchyne sa u nej doma dodnes objavuje niekoľko jedál, medzi nimi aj chobotnicový šalát alebo sépie plnené zemiakmi. Čo všetko okrem receptov si Silvia z talianskeho ostrova priniesla, nám prezradila v rozhovore.
Váš blog nie je iba o varení, ale píšete aj o zdraviu prospešných látkach, ktoré môžeme z jedla čerpať. Kedy ste sa začali venovať zdravej strave? Bol vo vašom živote nejaký zlom, alebo je zdravá strava vaším celoživotným sprievodcom?
Pochádzam z rodiny, kde sa takmer všetko točilo okolo jedla, keďže obaja rodičia pracovali v gastronómii. Moja mama bola cukrárka a otec bol v sedemdesiatych rokoch zakladateľom legendárneho Smíchovského dvora v Bratislave. Bola to nefajčiarska reštaurácia a otec bol jej vedúci. Neskôr moja rodina prevádzkovala niekoľko ďalších reštaurácií. Nad tým, ako na nás strava vplýva v súvislosti so zdravím, som sa vážnejšie začala zamýšľať v deväťdesiatych rokoch, keď som žila na Sardínii. Navštívila som miesta, ktorým sa dnes hovorí Modré zóny. Tieto oblasti sú známe dlhovekosťou a dobrou vitalitou svojich obyvateľov.
Čomu ste sa počas tých rokov na Sardínii venovali? Naučili ste sa od Sardínčanov nejaké rady nad zlato, ktoré pri varení používate dodnes?
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Je absolventkou žurnalistiky, ktorá miluje život so všetkým, čo prináša. Najlepšie sa cíti na cestách po turistických chodníčkoch, bežeckých tratiach, pieskových plážach alebo nočných mestských uliciach. Každé jedno miesto má v sebe energiu, ktorú potrebuje k životu. Rôznorodosť v nej dokáže prebudiť nové nápady. Baví ju spoznávať nové miesta, veci a ľudí, ktorí ju svojou prácou dokážu inšpirovať. Písaním sa zas snaží ona inšpirovať čitateľov. Verí, že svet je tak rôznorodý, že by bola škoda, nezistiť o ňom viac, a tým sa snaží riadiť. Niekedy sa však potrebuje pred všetkým ukryť v perinách a dopriať si aspoň dvanásťhodinový spánok.