Ela Krídlová: Keď doma nemám potrebné suroviny, som nesvoja
Je absolventkou žurnalistiky, ktorá miluje život so všetkým, čo prináša.…
Foodblogerka Ela Krídlová je mamina dvoch malých synov a autorka blogu Zo srdca do hrnca. Málokto o nej vie, že je rehabilitačná lekárka a v detstve dokonca napísala vlastnú knihu. Miluje tradičné aj exotické jedlo naservírované s láskou. Najobľúbenejším pokrmom je u nich doma kváskový chlieb, ktorý ich sprevádza vo všedné i sviatočné dni.
Ako by ste charakterizovali váš vzťah k jedlu? Čo pre vás jedlo znamená?
Na to, aký dôležitý je môj vzťah k jedlu, tak ho vôbec neviem jednoducho definovať. Jedlo nás vždy spájalo ako rodinu pri stole. To je hlavné memento, prečo sa z jedla teším a dávam mu takú dôležitosť. Už keď som bola dieťa, tak vždy bolo navarené teplé jedlo a všetci sme sa stretli pri stole. Tak si na to pamätám a chcem to ďalej odovzdávať svojim synom. Jedlo je prirodzenou súčasťou života. Nemusí to byť vždy niečo honosné. Hoci aj halušky s tvarohom vedia veľmi potešiť, pokiaľ sú pripravené s láskou.
Kedy ste v sebe objavili lásku k jedlu a vareniu?
Celý život som bola k tomu vedená. Mali sme hospodárstvo, kde sme chovali kravy, svine, sliepky, ovce. Z domáceho mlieka sme vyrábali tvaroh a maslo. Pestovali sme zemiaky, zeleninu, ovocie. Varilo sa najmä z toho, čo sa dopestovalo. Až keď som sa osamostatnila, tak som začala viac variť. Predtým som bola vždy pozvaná k stolu – mamkou, babkou. S prácami pri pečení a varení som vždy pomáhala, ale sama som tú vášeň pre varenie a pečenie našla, až keď som bola dospelá a začala som sama bývať.
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Je absolventkou žurnalistiky, ktorá miluje život so všetkým, čo prináša. Najlepšie sa cíti na cestách po turistických chodníčkoch, bežeckých tratiach, pieskových plážach alebo nočných mestských uliciach. Každé jedno miesto má v sebe energiu, ktorú potrebuje k životu. Rôznorodosť v nej dokáže prebudiť nové nápady. Baví ju spoznávať nové miesta, veci a ľudí, ktorí ju svojou prácou dokážu inšpirovať. Písaním sa zas snaží ona inšpirovať čitateľov. Verí, že svet je tak rôznorodý, že by bola škoda, nezistiť o ňom viac, a tým sa snaží riadiť. Niekedy sa však potrebuje pred všetkým ukryť v perinách a dopriať si aspoň dvanásťhodinový spánok.