Aby deti boli deťmi. Heslo, ktorým sa riadi majiteľka concept store Little Hipster shop Iveta Budayová

Foto: Veronika Šeliga Pilátová

Tak trochu zrazu mama. Snáď celým životom ju sprevádzajú slová…

Pred jedenástimi rokmi sa Iveta Budayová chcela po materskej dovolenke vrátiť späť do práce na svoju pozíciu manažérky logistiky, namiesto toho však dostala odstupné. Ako sama hovorí, matka na materskej má pre zamestnávateľa veľkej korporácie takú zvláštnu príchuť. Bolo leto. Sadla si na terasu a pomedzi slzy a vôňu kvitnúcich ruží zacítila príležitosť. Z počiatočného sklamania z odmietnutia sa nakoniec pre ňu stala najlepšia vec v živote.

Vitajte v Little Hipster shop, kde sa snúbi krásno s funkčnosťou, čoho výsledkom je dizajnový obchod s príbehom a kvalitou. Funguje online, no kto hľadá, nájde aj krásny obchodík v Chorvátskom Grobe neďaleko Bratislavy.

Desaťročnica prvého concept store

Aktívnych a šikovných mám, ktoré počas a po materskej dovolenke zmenia profesionálne smerovanie a vymyslia niečo úslužné, pribúda. Nápad zastupovať značky na Slovensku nebol nikdy Ivetin sen, s odstupom času to však hodnotí ako najlepšie rozhodnutie: „Prišlo to úplnou náhodou. V čase, keď mi po materskej nebolo umožnené nastúpiť do pôvodnej práce, si známa otvárala obchod pre deti. Páčila sa nám značka Fixoni zameriavajúca sa výlučne na bábätká, chýbal im však zástupca pre Slovensko a s mojimi predošlými skúsenosťami s logistikou som si na tú prácu dostatočne verila. Vycestovala som do Dánska, aby sme si dohodli spoluprácu, týždeň po návrate som však zistila, že som tehotná s druhým dieťaťom,“ smeje sa majiteľka obchodíku pri spomienke na svoje začiatky.

S manželom sa napriek tomu rozhodli ísť do toho. Dohoda znela, že Iveta bude dočasne pracovať popri dvoch deťoch v rámci svojich možností. Tri roky viedla veľkoobchod, staršia dcéra a novorodený syn si odžili domácnosť plnú škatúľ. Po synovom nástupe do škôlky sa rozhodli posunúť sa ďalej a v roku 2005 otvorili e-shop. Časom však značiek pribúdalo a škatúľ bolo viac ako miesta v byte: „Hľadala som teda skladové priestory pre e-shop a otvorili sme rovno aj predajňu. Teraz je to presne 10 rokov, keď sa to celé začalo,“ usmieva sa spokojná mama podnikateľka.

Tak vznikol prvý concept store na Slovensku zameraný na detský svet s pridanou hodnotou. „Vystihli sme začiatky Instagramu a prvú vlnu influencerov. Na základe myšlienky, že mamy mamám to odkomunikujú najlepšie, som ako prvú oslovila Mišku Greškovú s jej blogom Dorota & Greta. K nej sa časom pridalo mnoho blogujúcich mám. V tom čase som si to neuvedomovala, ale asi sme naozaj udávali trend,“ uvažuje nad mojou otázkou Iveta.

Ekologicky myslieť, žiť, podnikať

Little Hipster shop nie je obyčajné hračkárstvo či obchod s oblečením. Každá vec je starostlivo vyberaná so zreteľom na jej pôvod, výrobné podmienky, funkčnosť či pridanú edukatívnu hodnotu. Kedy sa Iveta stala senzitívnejšou vo vnímaní ekológie? „Veľkú rolu zohrala moja spolupráca s Dánmi. Pred rokmi by som naozaj nepovedala, že k nim budem cestovať, spolupracovať a mať ich krajinu naozaj rada. V princípe som frankofónny človek, ale Dáni prirodzene žijú v súlade naozaj so všetkým. Sami so sebou, s rodinou, s kolegami, s prírodou. Možno poznáte pojem hygge. Tento prístup ma vnútorne neskutočne oslovil, nemohlo to teda dopadnúť inak,“ smeje sa.

Presne preto sa Iveta snažila preniesť kúsok Dánska k nám nielen cez životnú filozofiu, ale aj výberom funkčného oblečenia. Práve Dáni totiž tvrdia, že neexistuje zlé počasie, stačí sa dobre obliecť.

„V detskej móde to funguje inak ako pre dospelých. Nemá toľko vychytávok, nepodlieha rýchlosti trendu. Tričko má mať nejaký strih a tvar, aby sa v ňom dieťa cítilo dobre a pohodlne. Pri legínach a teplákoch veľmi nie je čo vymýšľať. Občas sa objavia dizajnové doplnky, ale nosná je pohodlnosť. Dáni majú len výnimočne v ponuke pre malé deti nariasené sukničky či saká,“ vysvetľuje.

Iveta spomína návštevy veľtrhu v Kodani. Každoročne sa tu striedajú kolekcie, ktoré sú jemne odlišné, ale vždy sa dajú navzájom kombinovať. U Škandinávcov sa podľa nej typicky v kolekciách na jar vyskytuje ružová, biela, jemná žltá, u chlapcov svetlomodrá či zelená. Na jeseň pridávajú bordovú, tmavozelenú, oranžovú a sýte tmavé farby. „Škandinávci napríklad nezvyknú robiť obrovské potlače Frozen či McQueena, ale máme v ponuke aj značku, ktorá robí Disney veci spôsobom, ktorý prežije aj minimalistická mama, “ smeje sa.

Značky, ktoré zastupujeme, zároveň dbajú na to, aby bolo oblečenie vyrobené vo fair trade fabrikách: „Ak sa aj vyrába v Číne, poznajú osobne majiteľov fabriky, cestujú za nimi, majú tam svojich zamestnancov. Ich spolupráca je naozaj na základe dobrých vzájomných vzťahov,“ hovorí. Ivete sa tento prístup veľmi zapáčil a snaží sa ekologicky myslieť a žiť nielen v rámci svojho podnikania, ale aj v bežnom rodinnom živote. Či už zdravým úsudkom, uvažovaním ešte pred nákupom a zisťovaním pôvodu vecí, alebo aj bežnými činnosťami, ktoré by podľa jej slov mali byť samozrejmosťou. „Napríklad triedenie odpadu – tak veľa sa o tom hovorí, a pritom netreba zbytočne filozofovať, stačí to jednoducho robiť. Generácia, ktorá nám vyrastá, to vníma už ako prirodzenú súčasť života. Snažíme sa im byť, samozrejme, vzorom, robíme to aj my a oni nás nasledujú. V mojom okolí to je naozaj tak,“ tvrdí.

Rodičia sú tí, ktorí idú deťom príkladom

„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, a dieťa sa pridá.“ Tak znie slávny citát, na ktorý si Iveta počas nášho rozhovoru spomenula. Pýtame sa totiž, či podľa nej rodičovský výber hračiek a oblečenia v ranom veku formuje deti do budúcna: „Deti sa nám snažia podobať. Ukážme dieťaťu, že môžeme mať drevenú hračku, s ktorou sa zahrá ono, mladší aj starší súrodenec, baví dokonca rodiča, a potom ju ešte posunieme sesternici, lebo je prakticky nezničiteľná. V porovnaní s plastovou, ktorú dieťa hodí o zem a nielenže sa rozbije, z čoho je dieťa smutné, ale jej životnosť sa končí a stáva sa odpadom, je drevená skutočne lepšou voľbou. Rovnako aj v obliekaní – ak má dieťa riadený výber, nie je zahltené kvantom vecí, ktoré nemá šancu vynosiť. Zároveň je to z praktického hľadiska výhodou aj pre mamu, pretože oblečenie aj po opratí stále drží tvar či farby a nemusí neustále nakupovať nové oblečenie. Dieťa si to s pribúdajúcim vekom osvojí a dozreje do momentu, keď si povie, že nepotrebuje ďalšie tričko, lebo ich má aktuálne dosť.“

Žiadny extrém však nie je dobrý. Rovnako ako my vplývame na deti, aj deti vplývajú na nás. Iveta priznáva, že aj jej deti prešli obdobím Ľadového kráľovstva či mánie Bleska McQueena: „Pozrite sa, aj my máme v predajni tutu sukňu, každé malé dievča predsa potrebuje tutu sukňu. Ale doplníme ju tričkom z bio bavlny, takže na trupe má kvalitné oblečenie. Pre dieťa je dôležité žiť s rozprávkami, väčšinou majú krásny odkaz a nemyslím si, že to treba deťom brať. Je to ich prirodzený vývoj. Len treba nájsť kompromis, aby boli všetci spokojní. Dievčatku stačí jedno tričko s obľúbenou postavičkou a sponka do vlasov, chlapcovi možno pyžamko či ponožky,“ zamýšľa sa Iveta.

V rodine sa o tom veľa rozprávali, Iveta kurátorovala deťom výber hračiek či oblečenia, poznajú jej prístup, ale bola tiež otvorená diskusii a hľadaniu kompromisov. „Keby som príliš na deti tlačila a bola jednostranná, neumožnila by som im rozvíjať sa vo vlastnom vkuse, názore, na ktorý majú právo. Ja ich môžem len jemne korigovať. Deti sú naozaj rozumné a chápu súvislosti, ak sú im vysvetľované,“ hovorí. Zároveň potvrdzuje, že sa veľa vecí mení s príchodom dieťaťa do kolektívu či s nastupujúcou pubertou.

Pomer ceny, kvality a podmienok výroby

Rovnako ako svojim deťom vysvetľuje Iveta hodnotu vecí, tak sa občas musí postaviť aj zákazníkovi. Ivetine deti vedia, prečo im tričko za sedem eur nekúpi, že radšej investujú do drahšieho, ktoré však naozaj vydrží.

„Náš zákazník k nám väčšinou už príde na základe e-shopu, a teda vie, že tu nenájde tie najlacnejšie veci. Sme zdravá stredná cesta, ktorá je podľa mňa za rozumnú cenu. Ak však príde nový zákazník, odporúčame mu vyskúšať napríklad tričko. Zistí, že farby praním nevyblednú, veľkosť sa nezmení, švy sa nepretočia a naozaj ho ponosí aj mladší súrodenec o pár rokov, alebo ho vie predať. Veď to, že sa veci predávajú ďalej a sú stále v dobrom stave, hovorí samo osebe za kvalitu konkrétnej značky. Mame sa polovica z ceny spätne vráti a môže kúpiť napríklad väčšiu veľkosť. Pozitívne je, že sa k nám takýto zákazník vráti, pretože si uvedomí, že v konečnom dôsledku ušetril,“ vysvetľuje Iveta výšku cien.

V obchodíku sa okrem ekologickej myšlienky snažia poukazovať aj na iné druhy prírodného materiálu: „Neexistuje len bavlna. Sú tu ďalšie zaujímavé materiály, ktorých pôvod je prírodný, dieťa sa v ňom nepotí a nevyhádže sa. Zákazníkom často vysvetľujeme, že do ovčím rúnom zateplených čižiem treba kúpiť vlnené ponožky, alebo že v lete je na nosenie príjemná bambusová viskóza, pretože chladí podobne ako hodváb.“

Keď sa zahrá celá rodina

Dôležitou súčasťou Little Hipster shopu sú hry a hračky. Rovnako ako pri oblečení, aj pri hrách je výber priam kurátorský. Kým oblečenie pochádza prevažne zo Škandinávie, hry sú väčšinou francúzskych značiek. „Hry, ktoré ponúkame, majú edukatívnu pridanú hodnotu. Rozvíjajú kreativitu či motorické schopnosti. Pre malé deti nie je až také náročné nájsť podobné hry, pre väčšie to je ťažšie. Práve preto máme širokú ponuku rôznych hlavolamov. Trénujú mozog staršieho dieťaťa, zahrá sa samo či s niekým. Podobné hry sú dôležité na to, aby sa dieťa zabavilo aj trochu inak. Super je, že podobné hry bavia aj dospelákov, takže podporujú spoločne strávený čas s rodinou,“ opisuje Iveta, pre ktorú sú hlavolamy zároveň jednou z najobľúbenejších hier v ponuke Little Hipster shop vôbec.

Majiteľka nie je zástancom toho, že treba mať nevyhnutne len drevené hračky: „Áno, drevo je super. No máme v ponuke napríklad aj magnetické knihy, ktoré považujem za fantastickú vec na trhu. Rozvíjajú deťom motoriku tým, že prikladajú magnety k sebe, kreativitu, keď tvoria príbehy, učia sa prostredníctvom nich – napríklad poznať čas či ročné obdobia, cibrí sa im vkus, vnímajú farebnosť. Odporúčam tiež hračky, ktoré musí dieťa najskôr manuálne zhotoviť. Napríklad lapač snov, ktorý je na začiatku len škatuľou plnou materiálu, či veľkorozmerný obrázok čakajúci na vymaľovanie. Tie si potom umiestnia v detskej izbe a majú vlastnoručne vyrobenú dekoráciu,“ uvádza.

Hračky vyrobené z lacného plastu v ponuke obchodíka nenájdete, podľa Ivety deti naozaj nepotrebujú izbu zahltenú plastovými hračkami. Kompromis je však aj tu nevyhnutný: „Každé dieťa potrebuje aj to ‚otrasné‘ plastové svietiace a hrajúce autíčko. Je to prirodzené vývojové štádium, vďaka ktorému sa mu vyhraňuje vkus. My rodičia sme sprievodcovia jednotlivými obdobiami. Treba si tiež uvedomiť, že aj pri blikajúcich a zvukových hračkách sa deťom rozvíjajú vnemy, vnímanie sveta, zvukov. Treba len ustrážiť ich množstvo,“ tvrdí.

Medzi vývojové štádiá, prirodzene, patrí aj obdobie ružovej od hlavy po päty, ktorým si prechádzajú dievčatá, tiež inklinujú k bábikám a jemným zvieratkám, chlapci zase vyhľadávajú všetko, čo má kolesá, alebo strieľa. „Vo výchove treba zachovať prirodzenosť, nebojovať. Aj ja som zásadne proti zbraniam, až sa nám doma zjavila veľká pištoľ. Predýchala som a snažila sa dohodnúť. Žiadne mierenie na ľudí, v záhrade majú terč a strieľa sa doň,“ opisuje situácie, s ktorými sa ako mama bežne potýka.

A ako by reagovala na to, ak by videla, že chlapec cielene vyhľadáva dievčenské veci? „Čo je na tom zlé? Jedine naše predsudky. Chlapec vidí svoju mamu, ako kočíkuje jeho súrodenca, aj on chce. Chce variť, lebo vidí, že jeho mama mu každý deň pripravuje jedlo. Potom ho otec vezme zatĺkať klince a on zatĺka. A že inklinuje k ružovej? Je to pekná farba, dnes ju nosia už aj muži. Nevidím to ako problém. Hlavne keď sú deti malé, skúšajú všetko, táto fáza je relatívne dlhá a deťom treba dať slobodu,“ dodáva.

A Ivetine srdcovky z Little Hipster shop? „Nad mojou najobľúbenejšou vecou nemusím ani rozmýšľať. Sú ňou zateplené gumáky. Boli aj obrovským míľnikom v celom koncepte Little Hipster shop. V čase, keď ľudia pochopili, že potrebujú tieto čižmy, nám reálne začali stúpať predaje,“ smeje sa. Druhé menuje termosky od Liewoodu. „Máme ich celá rodina v rôznych veľkostiach a všade ich nosíme. A hračka? Vzdelávacie puzzle či hlavolamy sú super. No delfín Diver od Liewoodu je čistá láska,“ chytá do rúk rozkošnú pletenú hračku, ktorá upúta nejedného malého návštevníka.

Túto cestu som si vybrala, nebudem sa sťažovať

„Ste šťastná?“ pýtam sa majiteľky úspešného concept store. Chvíľu sa zamýšľa, je to vraj ťažká otázka. „Keď sa na to pozriem z nadhľadu, tak áno. Našla som kompromis, ako byť aj doma s rodinou, aj pracovať. Cesta k mojej spokojnosti bola dlhá a náročná, nebolo to jednoduché ani pre moje deti či muža, ale dnes sme v štádiu, že je nám super. To však hovorím po desiatich rokoch. Kým niečo vybudujete a začne to naspäť niečo prinášať, treba obetovať veľa času, energie a peňazí. Základ je veriť tomu, čo robíte,“ vysvetľuje.

Zároveň si je Iveta vedomá toho, že šťastnou by nebola bez svojich troch dievčat, ako ich rada familiárne nazýva. Janka, Alenka a Hanka sú zamestnankyne Little Hipster shop, starajú sa nielen o chod predajne, ale aj o e-shop a o veľkoobchodný predaj, spolu s Ivetou tvoria zohratý tím. „Sú mi obrovskou pomocou, vďaka nim robím to, čo robím. Samozrejme, je mi oporou aj rodina, ale ony sú pre mňa kľúčové. Človek si musí byť vedomý toho, čo v živote má. Potom si to dokáže vážiť, vďaka čomu je spokojný a šťastný,“ dodáva.

Vďaka svojej kolegiálnej posile si dnes už môže dovoliť občas aj nepracovať a delegovať svoju prácu na kolegyne. Deti sú však zvyknuté, že pracuje neustále. „Áno, viem im byť k dispozícii, ale ak som aj na dovolenke, musím odpovedať na správy a byť tu aj pre zákazníkov. Snažím sa to minimalizovať, ale nemôžem to vypustiť úplne. Ak ideme na výlet, cez deň som s nimi, no vedia, že po piatej sadám k počítaču a robím do polnoci. Vo všeobecnosti som však doma, ak treba, urobíme si prestávku, dáme si večeru a pokračujeme ďalej, ony pozerajú film a ja pracujem,“ opisuje fungovanie v rodine.

Pri podnikaní je veľmi ťažké riešiť psychohygienu, inak to nie je ani v Ivetinom prípade. „Je potrebné naozaj vedome sa nastaviť na to, že teraz odkladám prácu a vypínam. Musím povedať, že toto leto sa mi to konečne aspoň na pár dní podarilo. Je to daň za to, čo vyzerá zvonku veľmi super, ale je za tým veľa práce, myšlienok. Keď som sa však pre to raz rozhodla, nebudem sa sťažovať. Buď v tom budem fungovať, alebo to môžem zatvoriť. Je to cesta, ktorú som si vybrala dobrovoľne,“ hovorí. „Život má toľko krásnych stránok. Len si ich treba vychutnať, treba ich vnímať. Keď sa nám to podarí, sme spokojní. A to je cesta k šťastiu,“ dodáva.