Adam Kmeť: Práca s koňom si vyžaduje plnú pozornosť človeka

Je absolventkou žurnalistiky, ktorá miluje život so všetkým, čo prináša.…
V názve jazdeckého klubu Kone Kmeť sa nesie meno rodiny Kmeťovcov. Kone sú jej súčasťou už niekoľko rokov. Adam Kmeť, ktorý so svojím otcom spravuje jazdecký klub, sa výučbe detí nevenuje len pri koňoch, ale aj v tanečnej škole Shakers Dance Family. Jazdectvo je podľa neho dlhodobý a cieľavedomý proces, ktorý si vyžaduje najmä odbornosť trénera, a následne aj jazdca. V rozhovore porozprával o výhodách jazdectva a o tom, kedy je ideálne s jazdectvom začať. Prezradil tiež, či je tento šport naozaj finančne náročný.
Aká je história jazdeckého klubu Kone Kmeť? Odkedy sú kone súčasťou vášho života?
Som šiesta generácia rodiny Kmeťovcov, ktorá gazdovala v Turci oddávna. Moji predkovia vlastnili kusy lesov, hektáre lúk, včelíny a prebytky zo svojho hospodárstva predávali. Prastarí rodičia chovali kone na hospodárske účely. Najstaršia hospodárska budova, ktorá dodnes stojí a využívame ju v jazdeckom klube, je z roku 1873. Po starom otcovi sme zdedili aj storočný kočiar. Dodnes nám slúži na rôzne slávnostné aktivity. Kmeťovci boli usilovní a dobrí gazdovia, v časoch pred vojnou a po vojne mali kombajn, rôznu poľnohospodársku techniku, obchod, ale ich rozvoj zastavila doba tak, ako aj mnohých ďalších.
Moderná história jazdeckého klubu sa začala hneď po revolúcii, v roku 1989. Vtedy otec nakúpil prvé kone v Česku – českú teplokrvnú kobylu a neskôr plemeno Velšský pony. Sú to vhodné kone do našich stredoeurópskych podmienok a sú všeobecne využiteľné. Mal plán robiť agroturistiku, keďže sa o tom začalo vtedy veľmi hovoriť. Začal formovať aj jazdecký klub, kde sa venoval deťom a mládeži. Ako začali napredovať prví zverenci, prišla potreba organizovať platformu, kde by sa mohli realizovať. V 90. rokoch preto začali prvé športové podujatia – jazdecké súťaže. Známa bola napríklad Dolnokalnícka podkova, ktorá sa organizovala viac ako 15 ročníkov po sebe, ale aj iné podujatia na krásnych miestach v regióne Turiec. Spolu so starším bratom Jakubom sme pri tom všetkom vyrastali, ale ja som sa okrem toho venoval aj iným aktivitám.
O koľko koní sa v klube staráte a aké aktivity ponúkate?
Organizujeme rôzne jazdecké podujatia, kempy, spolupráce s horsemanmi alebo odborníkmi na chov koní. Venujeme sa jazdectvu a agroturistike v rôznej forme vo Veľkej a Malej Fatre. Kone využívame aj do záprahu či na rehabilitáciu pre deti zo širšieho okolia. Okrem toho, spolupracujeme so školami a v lete ponúkame denné letné tábory. Pre dospelých organizujeme teambuildingy. Je to široký záber toho, čo sa dá s koňmi robiť. Kone Kmeť je rodinný jazdecký klub, ktorý spravujem ja a môj otec Miloš. Celkový objem aktivít, ktoré robíme , je v takom rozsahu, aby sme to zvládali manažovať aj reálne vykonávať. Momentálne máme v stajni osem koní, ktoré sa využívajú najmä v jazdeckej škole.

Kedy je podľa vás ideálny vek na to, aby dieťa začalo s jazdectvom? Pokiaľ by malo záujem venovať sa jazdectvu, kde treba začať?
Ideálne je začať hneď, ako o to dieťa javí záujem. Od štyroch, piatich rokov sa už dá s deťmi individuálne pracovať. Dá sa aj s menšími deťmi, ale vtedy je nutná asistencia rodiča. Štvorročné deti zvládnu rozsah tréningu už aj samostatne. Odporučil by som vyhľadať si kvalitný jazdecký klub v okolí, kde sa cieľavedome venujú mládeži, majú na to vhodné podmienky a vhodné zvieratá. V našom klube využívame spomínané plemeno Velšský pony, ktoré je vzrastom aj charakterom ideálne pre prácu s deťmi. Malé dieťa na pony najlepšie nadobudne základné schopnosti a získa potrebné zručnosti pre samostatnú jazdu na koni. Potom pokračuje vo svojej osobnej výkonnosti a prechádza na vyššie a silnejšie zvieratá.Tréneri, ktorí deti vedú, by mali mať základné odborné vedomosti na to, aby ich vedeli správne nasmerovať a nerobili zlé kroky vo vývoji jazdca.
Aké benefity prináša jazdectvo deťom? Čo ich môže naučiť?
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Je absolventkou žurnalistiky, ktorá miluje život so všetkým, čo prináša. Najlepšie sa cíti na cestách po turistických chodníčkoch, bežeckých tratiach, pieskových plážach alebo nočných mestských uliciach. Každé jedno miesto má v sebe energiu, ktorú potrebuje k životu. Rôznorodosť v nej dokáže prebudiť nové nápady. Baví ju spoznávať nové miesta, veci a ľudí, ktorí ju svojou prácou dokážu inšpirovať. Písaním sa zas snaží ona inšpirovať čitateľov. Verí, že svet je tak rôznorodý, že by bola škoda, nezistiť o ňom viac, a tým sa snaží riadiť. Niekedy sa však potrebuje pred všetkým ukryť v perinách a dopriať si aspoň dvanásťhodinový spánok.