BABSY: Móda nie je predurčená k tomu, aby bola udržateľná. Udržateľnosť musí byť v nás

Diana miluje vôňu slov, keď ich číta, aj keď ich…

BARBARA „BABSY“ JAGUŠÁK má módu v krvi, ostatne, ako všetky ženy z jej rodiny, aspoň tie Heribanové. Trochu sme sa porozprávali o móde, o tom, prečo budete o chvíľu možno aj vy nosiť oblečenie z pomarančových vlákien, prečo si nevie zvyknúť na tuhý šampón, či o tom, aké oblečenie nosí jej dcéra Izi. A dozviete sa niečo aj o stave módneho priemyslu.

Čo pre vás znamená móda, Babsy? Ako sa vyvíjal a menil váš názor na ňu?

Nikdy som nebola typickým konzumentom módy, u nás sa vždy ctili tradície, vážime si kvalitu. Mama nás viedla k tomu, aby sme nenakupovali zbytočne veľa vecí. Keď nám sama niečo kúpila, zväčša to bolo kvalitné a veľakrát oveľa väčšie, aby nám to dlhšie vydržalo, takže som niekedy aj trpela. (smiech) Zároveň som oblečenie dedila po mojej staršej sestre, čo bolo úplne prirodzené, dedila som aj po ďalších rodinných príslušníkoch. Dnes sa to marketingovo volá slow fashion – pomalá móda. U nás sme pre ňu mali pochopenie a cit už dávno.

Potom som šla študovať do Londýna, ten módou žije – najmä vintage obchodmi a second handmi. Kultúra oblečenia z druhej ruky, ktorá pomaly prichádza na Slovensko a do centrálnej Európy, funguje v Londýne už veľmi dlho. Keď som sa vrátila domov, oslovili ma Zora Husarčíková z projektu Fashion LIVE! a Simona Nečasová z projektu Fashion Revolution. Začala som o móde a všetkých jej temných stránkach veľa čítať. Zistila som, čo móda spôsobuje, aký ma vplyv napríklad na životné prostredie. Bola to taká moja životná cesta smerom k udržateľnej móde. Ale nie som úplne radikálna. Myslím si, že nie je dobré odporúčať, aby sme naraz všetci prestali nakupovať fast fashion – rýchlu módu. Je to ekonomický biznis model, ktorý je veľmi dôležitý pre prežitie miliónov ľudí na svete. Hlavne v rozvojových krajinách, kde fast fashion vzniká.

Čo všetko teda zohladňujete, keď si chcete kúpiť nový kúsok do šatníka? Zaujímalo by ma, či aj vy chodíte po sekáčoch alebo sa prehrabávate aspoň v tých internetových, ktoré sú dnes už tiež v móde.

V posledných rokoch veľmi nenakupujem. No musím sa priznať, že vzhľadom na náplň mojej práce, často veci od dizajnérov alebo rôznych značiek, s ktorými spolupracujem, dostávam. Vždy si však vyberám veľmi svedomito, dôsledne a veľakrát navštívim aj second hand. Nedávno som si v jednom kúpila kožený kabát za euro a mám z neho veľkú radosť. Podporujem aj bazáre a swapy, sama mám odtiaľ zopár kúskov alebo som im nejaké venovala. Nakupujem menej, ale nadčasovo. Siahnem aj po extravagantnej veci, ale viem si ju vážiť a správať sa k nej tak, aby vydržala ďalších X-rokov.

babsy heribanova oblecenie — U Babsy doma

Od šestnástich sa mi nemení postava, samozrejme, keď som bola tehotná, tak to bolo trochu iné, no v mojej skrini nájdete veci staré aj desať či dvanásť rokov. A stále ich nosím. Snažím sa pristupovať k móde tak, aby bola recyklovateľná. Keď sa dá, niektoré kúsky aj upcyklujem – napríklad staré tričká použijem ako handry alebo si z nich s Izi ušijeme bábiky. Je veľa kreatívnych spôsobov, ako pracovať s textíliami a textilným odpadom.

Aký je vlastne stav módneho priemyslu dnes? Asi je to celkom široká otázka, ale pokojne ju uchopte podľa seba, či už z pozitívneho alebo negatívneho hľadiska alebo trebárs z oboch.

Naozaj sa na to dá pozerať rôznymi spôsobmi. Z pohľadu výroby tu máme, bohužiaľ, obrovský prebytok oblečenia. V dôsledku toho končia milióny ton oblečenia, veľakrát ani nenoseného, na skládkach a v spaľovniach. Často vidíme, že aj kolekcie, ktoré sa nepredali, zlikvidujú. Spália ich a len malé percento zrecyklujú na použitie do novej kolekcie. To je podľa mňa veľmi zlé – niečo, čo ešte ani nebolo použité, sa stáva odpadom. Na druhej strane si však myslím, že o slow fashion – tej pomalšej móde – sa dozvedajú čoraz viac aj bežní ľudia a značky, ktoré pracujú udržateľne a produkujú udržateľné veci, sú čoraz obľúbenejšie.

babsy dcera izabela mala iza — S dcérkou Izi

Dnes sa už vyrába veľa materiálov, nazvime ich materiálmi budúcnosti, pri ktorých sa využívajú obnoviteľné zdroje. Je celkom bežné, že si kúpite tašku z vegánskej kože, z pinatexu, z pomarančových vlákien, z lyocellu, z tencelu či z ekonylu. Napríklad také pomarančové vlákno sa vyrába chemickým procesom zo šupiek pomarančov. To znamená, že odpad sa premenil na niečo veľmi užitočné. Myslím si, že toto je budúcnosť textilného priemyslu, ktorá odľahčí aj životné prostredie.

Samozrejme, je na každom z nás, čo si kúpime a za koľko si to kúpime. Je však veľmi dôležité pýtať sa samých seba otázku – kto vyrobil moje oblečenie – pretože transparentnosť v módnom priemysle je kľúčová. Dôležité tiež je, aby sme “konzumovali” len toľko oblečenia, koľko reálne spotrebujeme. Aby ten konzum nebol rozmarný, aby nebol zbytočný. Trendovosť by mala ísť bokom. Dbajme viac o to, aby sme si vyskladali funkčný, udržateľný, nadčasový a kvalitný šatník, aby sme nemali plné skrine oblečenia, ktoré nepotrebujeme a vlastne ani nechceme. Kapsulový šatník je celkom dobrý tip, ako pristupovať k móde.