bezpečnosť deti

Bezpečnosť detí na prvom mieste – chráňme našich najbližších

0 zdieľaní
0
0

Azda každý rodič sa snaží, aby jeho dieťa bolo v čo najväčšom bezpečí. Je predsa prirodzenou potrebou rodiča chrániť svoje potomstvo a vytvárať mu bezpečné prostredie na život. Lenže v dnešnej dobe na nás číha nebezpečenstvo takmer na každom kroku. Žiaľ, nešťastie sa nevyhýba ani tým najdrahším, deťom, preto by mala byť ich bezpečnosť na prvom mieste. Štatistiky hovoria jasne, vo výjazdoch záchrannej zdravotnej služby tvoria detskí pacienti približne 10 %. Znamená to približne 50 000 náhlych stavov u detí za rok. Na otázky spojené s touto problematikou nám bez najmenšieho zaváhania odpovedá docent Viliam Dobiáš, skúsený lekár-záchranár, vysokoškolský pedagóg a popredný slovenský odborník na urgentnú medicínu.

Docent Dobiáš sa okrem svojej náročnej práce venuje aj dobrovoľníckej činnosti, zastáva post prezidenta Slovenského Červeného kríža. Má teda blízko k tematike poskytovania prvej pomoci a takmer denne sa stretáva s laickými záchrancami po celom Slovensku. Podľa jeho slov výjazdy k detským pacientom patria medzi tie najemotívnejšie. „Každý záchranár si na výjazdy k deťom pamätá lepšie ako k dospelým. Tie najťažšie chvíle prežívam pri resuscitácii detí následkom topenia, vdýchnutia potravy s dusením, pri dopravných nehodách so zranením detí, ale aj pri častých popáleninách detí v predškolskom veku v domácnosti. Do piatich rokov dieťaťa je najnebezpečnejším miestom byt.“

Bezpečnosť je prvoradá

Docent Dobiáš je otcom troch detí a má päť vnúčat. Jeho profesia mu však dáva iný pohľad na starostlivosť o bezpečie jeho najmenších. Ako sám udáva, všetky deti nosia/nosili prilbu pri všetkých športoch, ktoré to vyžadujú (od kolobežky cez bicykel, korčule až po lyže). Netreba takisto zabúdať na ochranu chrbta „korytnačkou“ pri snoubordingu a lyžovaní. Pri vode z nich nespúšťa oči ani na sekundu, pretože „dieťa sa utopí aj počas napísania krátkej SMS“.

Niekedy aj naoko jednoduché opatrenia môžu pomôcť zvýšiť bezpečnosť, tvrdí skúsený odborník. Napríklad učiť deti, že s plnými ústami sa nebehá, ale sedí za stolom, žuvačka sa žuje len v telesnom pokoji, lieky by mali byť uskladnené mimo dosahu detí a nepatria im do rúk ani do ich úst, na balkón a k otvorenému oknu sa chodí len v prítomnosti dospelého.

„V aute boli deti od narodenia v autosedačke, už od roku 1977, keď sa museli kupovať v zahraničí, dojčenie bolo len posediačky, aby matka nezaspala a nezadusila dieťa prsníkom, a mnoho ďalších obmedzení.“

Docent Viliam Dobiáš

Na druhej strane dodáva, že deti ešte pred začiatkom školského veku naučili plávať, bicyklovať, lyžovať, korčuľovať, loziť po stromoch, správať sa ústretovo k zvieratkám, nebáť sa kravy ani kohúta, nestrkať ruky do klietky s tigrom, používať nôž a iné aktivity, ktoré sú považované za potenciálne nebezpečné.

Prevencia je základ

Viliam Dobiáš je azda najznámejší „učiteľ“ prvej pomoci na Slovensku. Je autorom novej publikácie Ako neprísť o dieťa, kde poskytuje jednoduchý a jasný návod pre rodičov, ako poskytnúť prvú pomoc svojmu dieťaťu, keď to bude potrebné, a nespoliehať sa na rýchly príchod záchrannej služby.

„Ľudstvo spohodlnelo a stalo sa sebeckým. Stratila sa ochota rešpektovať povinnosti, každý si žiada len svoje práva.

Docent Viliam Dobiáš

„Všetci mi pomáhajte, aby som ja nemusel pre seba a ratolesti spraviť nič. Veď si platím poistenie. Väčšina dospelých aj detí väčšinu dňa sedí doma, v škole, práci, počas dopravy, zábavy. Dnešné deti často nevedia už ani poriadne chodiť, nieto behať. Sú náchylnejšie na úrazy, rodičia trestuhodne zanedbávajú prevenciu.“

Ako sám udáva, autom najazdí ročne okolo 50 000 km, ale vidieť dieťa na bicykli s prilbou na hlave je vzácnosť, dospelého priam zázrak. „Reflexné prvky na odeve za šera a tmy nosia len záchranári, policajti, nie súkromné osoby v tmavých šatách. Ešteže deti majú občas odrazky na školských taškách a teniskách.“

Cestná bezpečnosť a deti-záchranáni

Počty smrteľných dopravných nehôd každým rokom stúpajú. Čo môže rodič urobiť preto, aby jeho dieťa bolo v čo najväčšom bezpečí aj na cestách? „Rodič môže zabezpečiť vhodnú certifikovanú sedačku podľa veku a hmotnosti dieťaťa, počas jazdy nepoužívať mobil, pred jazdou byť vyspatý, nebyť pod vplyvom liekov, alkoholu, drog, nebyť nervózny a agresívny. Väčšina nehôd sa stane v okruhu 30 km od bydliska, teda prvá a posledná polhodina jazdy sú kritické. To sú tie okamihy, keď si cyklista nedá prilbu, lebo idem len cez ulicu, v aute sa nepripútam, idem len do blízkeho obchodu.“

Jedným dychom dodáva, že aj dieťa dokáže zachrániť ľudský život. Mládež Slovenského Červeného kríža učí prvú pomoc už škôlkarov, osemročné dieťa dokáže otočiť dospelého človeka do stabilizovanej polohy a desaťročné dieťa zvládne dostatočne účinne stláčať hrudník pri oživovaní (tieto úkony sa v prvej pomoci považujú za najviac fyzicky náročné).

Každodenné malé krôčiky k zdravšiemu životu

Na záver Viliam Dobiáš odkazuje všetkým rodičom:

„Ako povedal známy psychológ (I. Štúr), ‘netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá’.“

Docent Viliam Dobiáš

„Ak rodičia chcú žiť bezpečne a mať poruke laického záchrancu v podobe detí, musia absolvovať sami kurz prvej pomoci, mali by sa stať darcami krvi, prispievať finančne na charity, zdravo sa stravovať, pestovať pravidelnú fyzickú aktivitu, nefajčiť, používať všetky bezpečnostné prvky, ktoré sú k dispozícii v doprave, pri športe aj doma. Deti sa pridajú a všetci budeme zdravší.“

0 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ