Práve čítate
Civilizácia mäsa

Civilizácia mäsa

civilizacia masa zabit a zjest

Zabiť a jesť alebo jesť a nechať žiť. Kto má pravdu ? Čo je normálne a čo alternatívne, čo je zdravé a čo je škodlivé. Všetci boli a aj sú presvedčení o svojej pravde. Aj kanibali, keď si porcovali Európanov, aj milovníci krvavých steakov či zelených tanierov. Isté je len jedno – všetci bez rozdielu vďačíme za svoj život – mäsu.

Rozdelený svet

Okrem bankových kont, ideológií a predsudkov sa dokážeme roztriediť aj podľa jedla. Jazyk vzdelancov – latina – zdobí jednu skupinu. Už jej samotný názov evokujúci zdravý život je inšpirujúci a nabáda pridať sa. Vegetariáni a ostatní „…áni“ – vyznávajúci zelený tanier majú náš obdiv. Ani nie tak pre tých pár kráv, oviec a hydiny, čo si zachráni svoj zvierací život, ale hlavne pre nádejnejšiu budúcnosť a dôstojnejšiu prítomnosť tisícov ich spolubratov.

Obviniť ostávajúcu väčšinu zo zvieracej genocídy je jednoduché a nepravdivé. Aj anonymná väčšina má rada zvieratá, aj keď ich tanier je často červený. Nemajú také vznešené označenie, ale tiež patria ku homo sapiens sapiens. Kam až siaha náš osobný alibizmus a pokrytectvo pri pohľade na plný tanier pred sebou?

Tajný život

Je zbytočné vracať sa vo vývoji človeka milióny rokov späť – tam, kde sa strácajú aj genetici v sporoch, ktorá vývojová vetva bola slepá a ktorá vedie až k nám. Ostaňme pri našom starom známom človeku rozumnom vyspelom. Nie je dôležité, ktorí boli prví – či lovci, alebo zberači. To už dnes nikto nezistí. Zanecháme spory a budeme praktickí a faktografickí.

Aby sme upokojili obidve skupiny, stačí pripustiť, že sa jedlo, čo príroda prestrela. Ťažko povedať, kto zaspával spokojnejšie, či ten, čo zliezol zo stromu, alebo milovník proteínov na jeden hryz. Jesť mäso neznamenalo automaticky chodiť domov s krvavou kamennou sekerou za pásom. Zatiaľ čo ich statné a odolné telá spali spánkom spravodlivých, vykrádač žalúdkov – mozog – si dláždil evolučnú cestu k svojmu tajnému životu.

zeleny tanier civilizacia masa

Z hlbín stáročí nemáme záznamy o vegetariánstve, ale máme umelecké svedectvá o obdive a úcte k zvieratám, ale aj zo strachu z nich. Nič sme nevytvorili – lakonicky poznamenal Pablo Picasso pri pohľade na kresby v Lascaux. Picasso neobdivoval na stenách šťavnaté plody matky zeme. Ako bohém a gurmán určite ocenil ilustrovaný jedálny lístok. Kravy, kone, bizóny, mamuty, ich lovci a zbrane sú zvečnené na stenách jaskýň po celej Európe. Štyridsať tisícročí mäsa pre genetický kód našich priamych predkov a jeho šedú eminenciu – mozog.

Z Európy do sveta

V celoeurópskom priestore a blízkom okolí chýbajú záznamy o spoločenstvách, ktoré by nelovili zver či ryby a svoje stáda by len dojili. Pred Kristom výlučne Júdejcov označujú neskôr spísané hebrejské zvitky za širšiu komunitu prostej stravy. Ich prestup k väčšine má údajne na svedomí Mojžiš. Na jeho obranu treba povedať, že to bol veľmi múdry a prezieravý muž.

Na úteku z Egypta nebol čas zbierať alebo siať. Dovolil zabiť a zjesť, lebo to bola jediná šanca na prežitie a zachovanie rodu. Mäso dalo jeho bojovníkom silu na ochranu detí, žien a starcov. Ak by to neurobil, nemali by sme dnes Múr nárekov, Desatoro a Ridley Scott by nemal svoju filmografiu. Potom už viac-menej detailne zapísané a uložené dejiny mäsa sa obohacujú o ďalšie spokojné generácie európskych konzumentov a nové druhy mäsových výrobkov v rámci sťahovania národov.

Európska civilizácia mäsa rastie a silnie. Iste, boli malé prestávky, počas ktorých sme si v rámci svetovej obchodnej výmeny doviezli čiernu smrť alebo sme sa vybili sami pri presadzovaní konfesionálnych a iných ideológií. Nič nemohlo zastaviť európsky mozog odchovaný stádami divých a domestikovaných zvierat vydať sa v 15. storočí na cestu na ovládnutie sveta.

40 000 je menej ako 300

Koľko generácii delí neznámeho umelca Altamíry od Vasca da Gamu? O koľko generácií sa opierajú výskumy všetkých renomovaných svetových inštitútov výživy, dietetických asociácií? Čo im dáva skalopevnú istotu vystavať mäsu pomník padlých hrdinov? Štyridsať tisícročí si homo sapiens sapiens buduje svoj tajný labyrint Božej múdrosti z obvodov neurónov, aby sa dozvedel, že prúd, ktorý ich napája, má dostatok voltov aj ampérov, len ide z blbej červenej zásuvky. Stačí ho prepnúť do zelenej – a svet je zachránený.

Ľudská pýcha a nadutosť súperí s hlúposťou, kto skôr dosiahne hranicu nekonečnosti. Poznáme dokonale ľudské telo aj procesy v ňom prebiehajúce. Vieme s istotou repasovať alebo vymeniť ľubovoľnú jeho časť vrátane koncovky mena. Istota sa začne vytrácať, keď vchádzame do riadiaceho strediska. Vysloviť jednoznačný verdikt si nedovolia ani tí, ktorí jeho skúmaniu zasvätili život a v minulosti by patrili ku kaste vyvolených – dnes platia menšie dane ako filmoví herci a vrcholoví športovci. A inštitúty výživy pokojne rozhodujú o veciach, za ktoré sa získavajú nobelovky.

Spojený svet

Ale niečo sa skutočne pokazilo, ak narastá počet stravníkov, ktorí sa odklonili od harmonickej rozmanitosti prírody a kladú si otázku – čím to nahradiť? Aj vďaka nim, rovnako ako aj vďaka protestom verejnosti a médií, ktoré si nenechajú ujsť žiadnu krvilačnosť, sa postupne humanizuje život aj smrť mnohých zvierat. To, čo sa roky kazilo, sa bude aj roky naprávať. O to väčšiu šancu majú miestni farmári.

Čítajte tiež
zdrave stravovovacie navyky u deti

Heslo radšej drahšie, ale kvalitnejšie, uplatňujú daňoví poplatníci rovnako pri zelenine aj mäse. Schopnosť človeka industrializovať a globalizovať vlastnú genocídu aplikujeme aj do iných oblastí. Veľkochovy, doprava a jatky tých, čo stoja za tajným životom mozgu, sú fyzicky aj mentálne nestráviteľné práve pre najvyspelejšiu časť sveta – Európu a jej deti – Ameriku, Kanadu a Austráliu. Paradoxne v týchto krajinách, ktoré nemajú žiadnu dlhodobú a rozšírenú tradíciu vegetariánskeho životného štýlu, sa tvorí najpočetnejší fanklub. Možnosti obyčajných ľudí zmeniť globalizačné zvyklosti svetovej dediny sú dosť obmedzené, a tak hľadajú rovnováhu tela a duše v iných kultúrach.

Prečo práve v krajinách, kde priemerná dĺžka života je o dvadsať rokov kratšia než vo vlastnej krajine – to zostáva záhadou.

Myšlienka neubližovať živým bytostiam a nezabíjať ich patrí k tým najušľachtilejším a najpríťažlivejším hodnotám. Vedeli to Mojžiš aj Siddhártha Gótam. Ich mysle prekypovali rovnakou dobrotou, len ich taniere mali rôznu farbu. Zatiaľ čo pokračovatelia Gótama učia celebrity oživiť hodnotový systém a prestretý stôl, európske misionárky zachraňujú ich deti z biedy ulíc kalkatských slumov.

Jeden tanier – dve farby

Cesty božie sú nevyspytateľné a obvody neurónov ešte tajomnejšie – kto hodí kameňom a povie, ktorý tanier treba servírovať jeho jasnosti vývoju, aby našiel ten správny východ z jedálne? Okrem jedla pôsobí na náš zdravotný stav množstvo iných faktorov vrátane doktora Freuda a smerovacieho čísla. Zatiaľ sa noví šíritelia stravovacieho fundamentalizmu vezú na vlne genetickej zotrvačnosti.

Čo bude ďalej, ukáže budúcnosť. Dnes, zajtra ani pozajtra sa určite nič nestane, všetci budeme zdraví, krásni a neodolateľní, a to bez ohľadu na to, či vyjdeme z mäsiarstva, alebo z poľnohospodárskych potrieb. Lajknúť tanier Brada Pitta nám pomôže zvládnuť zeleninovú nádielku a posilniť presvedčenie o citeľnom zlepšení svojho zdravia. A pritom vôbec netreba opúšťať európske brehy. Už starí Vikingovia na svojich náučno-poznávacích zájazdoch po kontinente spoznali výhody stredomorskej kuchyne, klímy a životného štýlu.

Ozaj, a čo si dnes dáte na spoločnú večeru? Vôbec sa tým netrápte – váš mozog presvedčil už dávno vaše telo a mozog vašich detí, že idete tou správnou cestou. Tak dobrú chuť!

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore