Práve čítate
Čo majú spoločné Suzuki a Mozart, a sme vďaka hudbe múdrejší?
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

Čo majú spoločné Suzuki a Mozart, a sme vďaka hudbe múdrejší?

hudba sme vdaka hudbe mudrejsi

Hudba je súčasťou každodenného života snáď každého človeka. Niekto jej má vo svojom živote viac, iný zas menej, ale nikto sa jej úplne nevyhne. Hudbu počúvame v rádiu, v obchode, v aute alebo doma. Je však rozdiel, či ju máme pustenú len popri inej činnosti alebo vedome počúvame obľúbenú pieseň. Treba viesť k hudbe aj naše deti? A ako ich môže ovplyvniť počúvanie hudby či hra na hudobnom nástroji?

Hudba ako súčasť ľudského života

Hudba sa stala sprievodcom ľudí už pred tisíckami rokov, už v praveku. Ľudia si od nepamäti hraním a spievaním spríjemňovali každodenné činnosti. Hovorili o nej už starovekí filozofi. Naše prababičky a pradedovia si spievali ľudové piesne pri hrabaní sena, chove dobytka alebo remeselných činnostiach. Spev a tanec sprevádzali každú významnú udalosť v živote človeka – či už to bola svadba alebo pohreb. A tak je to aj dnes. Naši predkovia nám po sebe zanechali mnoho nádherných pamiatok, predmetov – materiálnych vecí. Tie sa však môžu kedykoľvek zničiť alebo stratiť. To, čo zrejme nikdy nestratíme, je hudba – piesne, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Či ich už poznáme v takej alebo onakej verzii, ich korene ostanú nezmenené.

Prvý kontakt

V minulosti bolo bežné, že ženy svojim bábätkám spievali uspávanky. Mnoho odborníkov, a povieme si o nich neskôr, v súčasnej dobe vyzdvihuje túto činnosť, ktorá časom akoby sa vytratila. Spev mamy na dieťa pôsobí mimoriadne upokojujúco. Je prvý, ktorý vo svojom živote počuje. Viacero vedcov už skúmalo vplyv hudby na dieťa. Niektorí z nich sa zamerali na obdobie ešte pred narodením dieťaťa, iní zas skúmali vplyv hudby na deti až po ich narodení.

Hudba, podľa niektorých výskumníkov, ovplyvňuje procesy v mozgu a emócie človeka, s čím sa potom spájajú jej ďalšie účinky. Vo svojich štúdiách vedci tvrdia, že jemná melodická hudba môže mať upokojujúci účinok už na dieťatko v bruchu. V Česku dokonca v roku 2011 pripravila Česká filharmónia sériu šestnástich koncertov pre tehotné ženy. Hudobná dramaturgia v tomto prípade dbala na pohodu bábätka v bruchu mamičiek, preto v skladbách zvolili skôr nízke tóny. Príliš vysoké tóny by totiž na ešte nenarodené deti nemuseli mať dobrý vplyv.

Čo spôsobuje hudba v mozgu človeka?

Tematikou výskumu spojenia hudby a mozgu sa zaoberal tím vedcov na americkom workshope, ktorý organizoval Národný inštitút zdravia a Centrum múzických umení Johna F. Kennedyho. Okrem iného upozornili na fakt, že deti reagujú na melódiu, harmóniu, dynamiku a rytmus už od útleho veku. Vedci zároveň informovali, že zaznamenali nárast množstva dôkazov, ktoré naznačujú, že hudobné vzdelávanie môže podporovať rozvoj iných zručností u detí, ktoré s hudbou naoko vôbec nesúvisia. Do spektra týchto zručností spadá napríklad vývoj jazykových schopností, zlepšenie pozornosti, zrakovo-priestorového vnímanie a kognitívny vývin.

Pokiaľ sú deti vedené k spevu a hudbe, môže im to pomôcť pri rozvoji jazykových schopností a pamäte.

Na základe zapamätávania si textu piesní alebo melódie si deti nielen rozširujú slovnú zásobu, ale aj cvičia správnu výslovnosť.

Pozitíva hudby v živote dieťaťa

Možno si mnohí rodičia ani neuvedomujú, aké benefity prináša, keď majú deti možnosť navštevovať hudobnú školu a učiť sa hrať na nejaký hudobný nástroj, alebo sa venovať spevu. Keď sa deti učia spievať, sú súčasťou detského spevokolu alebo hudobnej skupiny – podporuje to ich socializáciu, ľahšie nadväzujú kontakty a naučia sa pracovať v tíme. Keď sa zas učia hrať na hudobný nástroj, vyžaduje si to veľa trpezlivosti. Len tréningom dokážu svoje schopnosti zlepšovať, čo znamená, že sa sami na sebe učia vytrvalosti a disciplíne. Popri tom sa zlepšujú aj ich motorické schopnosti.

Samozrejme, je potrebné dbať na to, aby sme aj napriek výhodám, ktoré môže hudba do života dieťaťa priniesť, nerobili zbytočný nátlak. Je dobré budovať vzťah dieťaťa k hudbe postupne a systematicky. Púšťať mu hudbu, spievať s ním piesne a následne jeho vzťah k hudbe posúvať na vyššiu úroveň, pokiaľ o to javí záujem. Dieťa nemusí za každú cenu navštevovať hudobné krúžky, pokiaľ mu to neprináša radosť. Je však pravdou, že keď dieťaťu vybudujeme k hudbe pozitívny vzťah, odrazí sa to v mnohých oblastiach jeho života.

Ako deti viesť k hudbe mimo umeleckej školy?

Vhodnou alternatívou pre deti, ktoré majú problém s navštevovaním hudobnej školy je tzv. Suzukiho metóda pochádzajúca z Japonska. Pomocou tejto metódy sa deti učia hrať na hudobný nástroj už od útleho veku spôsobom napodobňovania. Prirovnáva sa to k spôsobu  osvojenia si materinského jazyka a deti prichádzajú do kontaktu s hudobnými nástrojmi trebárs aj v troch rokoch. Veľkú úlohu pri tejto metóde zohrávajú rodičia, ktorí sa zúčastňujú lekcií a spoločne s učiteľom vytvárajú pre dieťa príjemnú atmosféru a vhodné prostredie pre osvojovanie si hry na hudobný nástroj. Suzukiho metóda sa líši od klasických pedagogických metód, ktoré sa praktizujú v umeleckých školách, najmä tým, že deti sa učia hrať podľa nôt až po tom, čo si osvoja základy hry na hudobný nástroj. Keď sú dostatočne pripravené sústrediť sa popri hraní na ďalšiu činnosť – vtedy sa začnú učiť hrať podľa nôt.

Počúvať hudbu popri učení sa alebo nie?

Mnoho výskumov sa už venovalo otázke či hudba pomáha, alebo skôr nepomáha pri učení. Názory vedcov, ktorí sa tejto problematike dodnes venovali, sa líšia. Z psychologického hľadiska hudba vplýva na emócie, náladu a výkonnosť mozgu. Veselá hudba môže zlepšiť náladu, smutná hudba zas umocňuje smútok. S lepším výkonom pri učení sa súvisí nielen nálada, ale aj atmosféra a priestor, kde sa dieťa učí. Hudba môže dopomôcť k vytvoreniu pohodovej atmosféry pri učení, a tým pádom ovplyvniť výkon pri plnení rôznych úloh.

Podľa psychológov je však rozdiel v tom, o aký druh hudby popri učení sa ide. Je potrebné zvoliť adekvátnu hudbu podľa toho, čomu sa práve deti venujú a aké úlohy riešia. Pokiaľ ide o zložitejšie úlohy, ktoré si vyžadujú vysokú mieru koncentrácie, je lepšie zvoliť hudbu, ktorá je pomalšia a relaxačná. Mozog nebude počúvaním hudby príliš zaťažený. Pokiaľ zvolíme na počúvanie hudbu, ktorá je rytmická, vokálna, má rýchlejšie tempo – mali by deti popri nej riešiť len úlohy, ktoré mozog príliš nezaťažujú. Ide napríklad o úlohy z geografie spojené s požívaním mapy, geometrické úlohy alebo jednoduché úlohy, ktoré si vyžadujú kreativitu a priestorovú predstavivosť – pri riešení takýchto úloh môže hudba podporiť koncentráciu a kreativitu.

Mozartov efekt – fakt alebo mýtus

Tu sa dostávame k ďalšiemu fenoménu nazývanému Mozartov efekt. Mozart za sebou zanechal množstvo neuveriteľne prepracovaných hudobných skladieb. Mnohí vedci sa zaoberali účinkami jeho skladieb na myslenie človeka. Medzi nimi aj Frances Rauscher, Gordon Shaw a Catherine Ky, ktorí v 90. rokoch púšťali študentom Mozartovu Sonátu pre dva klavíry D dur. Na základe výsledkov, ktoré boli uverejnené v britskom vedeckom časopise Nature, sa medzi verejnosť dostala informácia, že študenti, ktorí počúvali práve túto Mozartovu sonátu dosahovali lepšie výsledky v IQ testoch zameraných na priestorovú predstavivosť.

Mozartovmu efektu sa venovalo aj niekoľko ďalších vedeckých štúdií, ktoré priniesli rôzne výsledky – hovorili o vplyve Mozartovej hudby na mozgovú kôru, o jej vplyve na emocionálne radostné vzrušenie pôsobiace na kognitívny systém, o priaznivom vplyve pri liečbe pacientov s Alzhaimerovou chorobou, či o rýchlejšom priberaní predčasne narodených detí. Zmena vo vnímaní Mozartovho efektu nastala po uverejnení výsledkov štúdie psychológov z univerzity vo Viedni – Jakoba Pietschinga, Martina Voracka a Antona K. Formanna. Tí na základe opätovnej štúdie nenašli žiadny dôkaz o tom, že by Mozartova hudba zlepšovala kognitívne schopnosti človeka. Kde spočíva pravdivosť týchto tvrdení, je ťažké zhodnotiť. Ostáva nám jediná možnosť, a to vyskúšať účinky Mozartovho efektu sám na sebe a vyvodiť si tak vlastné závery.

Čo sa stane, keď sa v škole zameriame na detskú dušu

Pozitívne účinky hudby a hudobnej výchovy sa ukázali aj na jednej zo základných škôl v britskom meste Bradford. O škole Feversham Primary Academy informovala vo svojom článku v roku 2018 aj BBC. Ešte v roku 2012 dosahovali žiaci tejto základnej školy v testovaní podpriemerné výsledky, učitelia ani žiaci nemali motiváciu školu vôbec navštevovať. Jej riaditeľ Naveed Idrees prijal výzvu zmeniť školu na prosperujúcu, zvýšiť úroveň vedomostí žiakov a celého systému vzdelávania. Jeho úloha nebola ľahká, pretože väčšina žiakov, ktorí školu navštevovali, mala angličtinu ako sekundárny jazyk – pochádzali prevažne z Pakistanu. Okrem toho sa škola nachádzala v chudobnej štvrti mesta, kde prevládala kriminalita.

V čase, keď sa vo väčšine škôl dbalo hlavne na výučbu matematiky a vedy, riaditeľ školy sa rozhodol ísť inou cestou. Pre BBC sa vyjadril, že pri vzdelávaní detí sa nemôžeme sústrediť len na ich úroveň mysle a tela, ale aj na ich dušu. Do vyučovania zapojil hudobnú výchovu v oveľa vyššej miere – stala sa každodennou súčasťou vyučovania. Inšpiroval sa metódou maďarského pedagóga a hudobného skladateľa, Zoltána Kodályho, ktorá sa zameriava na výchovu hudbou. Hudbu, výtvarnú výchovu a dramatické umenie zapájali v škole nielen na hodinách hudobnej výchovy, ale aj na iných predmetoch. Vďaka tejto metóde sa škola po šiestich rokoch dostala medzi  najlepšie školy v Anglicku, čo sa týka pokroku v učení základných predmetov ako sú matematika či angličtina.

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore