Doba plastová

To, že iba triediť odpad nestačí, už pravdepodobne viete. Tento krok by už mala mať bezpodmienečne a nevyhnutne vyriešený každá jedna domácnosť. Plast a jeho eliminácia je totiž čoraz horúcejšou témou preberanou po celom svete. Nečudo. Planétu sme si, možno z pohodlnosti a možno z nevedomosti, obalili do plastového obalu s veľkou lesklou trblietavou mašľou na vrchu, a má to svoje dôsledky. Environmentalistka a spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky INCIEN Ivana Maleš bezodkladne varuje pred bezhlavým nakupovaním potravín v plastových obaloch a tvrdí, že každý, čo i len malý krôčik k zmene má zmysel!

Problém menom plast

Plast. Veľmi dobrý odolný materiál, ktorý dokáže vzdorovať akýmkoľvek zmenám prostredia naozaj veľmi dlho. Svedčí o tom aj to, že sa plast nikdy nerozloží, len sa rozpadáva na menšie a menšie kúsky. Ľudstvo ho vyvinulo niekedy začiatkom minulého storočia a uplatnenie našiel v 70. rokoch. Do popredia sa vtedy dostal najmä plastový materiál PET, vďaka ktorému si mohli ľudia vypiť napríklad populárnu Coca-colu hoc aj na ulici po ceste do práce. Áno. Pohodlné a inovatívne, ale nevedno, či už vtedy ľudia vedeli, akú vysokú cenu za tento výdobytok skutočne zaplatia.

A vieme to my teraz? Vďaka vývoju plastu si ľudia dokázali vyrobiť množstvo naozaj odolných vecí, ktoré boli dovtedy len akési sci-fi. „Vývin plastu ľudstvu otvoril úplne nové možnosti a svojím spôsobom aj uľahčil každodenný život. Ľudia si vďaka tomuto vysoko odolnému materiálu mohli vyrobiť veci, ktoré boli dovtedy na výrobu problematickejšie. Hlavný problém však nastal vtedy, keď sme z plastov, pôvodne určených na iné účely, začali vyrábať jednorazové veci. Použitie takého odolného materiálu na výrobu vecí na jedno použitie sa ukázalo ako nie príliš šťastné rozhodnutie. Obrovská masa jednorazových plastových vecí čaká na to, čo s nimi ďalej budeme robiť,“ hovorí Ivana Maleš.

Recyklácia nie je liekom na všetko

Mnoho ľudí bezstarostne kupuje veci zabalené v plaste v domnení, že sa predsa niekedy a niekde recyklujú a všetko bude ružové, ako tá plastová fľaša s minerálkou v nákupnom košíku. Nie je to tak celkom pravda. Recyklácia by mala slúžiť primárne na to, že opakovane používané poškodené plastové výrobky, ktoré sa už viac nedajú používať, spracuje. Recyklácia neslúži na spracovávanie tisíce ton jednorazových príborov či pohárikov. Nie vždy je totiž recyklačný proces možný. Rôzne druhy plastov sa totiž recyklujú rôzne. „Plastový materiál PET, z ktorého sú vyrobené PET fľaše a rôzne plastové obaly, je veľmi dobre recyklovateľný. Doteraz sa používal napríklad aj na výrobu textilných vlákien, z ktorých sa potom vyrába oblečenie.

Ostatné druhy plastov sa už recyklujú zložitejšie. Pri recyklácii nesmierne záleží na tom, čo sa v danom plastovom obale nachádza. Napríklad obaly vyrobené z polyetylénu alebo polypropylénu môžu byť recyklovateľné veľmi dobre, pokiaľ ich obsahom nie je napríklad kozmetika alebo rôzne oleje, ktoré výrazne sťažujú celý proces recyklácie. Taktiež polystyrén, najmä stavebný, a ten, ktorý je používaný ako obalový materiál na rôzne, napríklad elektronické výrobky, je recyklovateľný jednoducho. O polystyrénovom obale na jedlo však nemôžeme hovoriť. Ten je už z hľadiska recyklovateľnosti problémom,“ vysvetľuje environmentalistka Ivana Maleš.

Niektoré plasty sú na recykláciu jednoduchšie a iné je zase recyklovať takmer nemožné. „Kombinované obaly, ako sú napríklad nápojové kartóny (Tetra Pak), sú veľmi dobre recyklovateľné. Obsahujú až 80 % kvalitného papiera, ktorý vieme z obalu jednoducho oddeliť a pomerne ľahko recyklovať. No kombinované obaly, ktoré obsahujú hliník a plast, ako napríklad blistre od liekov, sa recyklujú skutočne veľmi náročne. Takéto obaly boli vyvinuté na účely ochrany potravín, ako napríklad kávy, aby vydržali čo najdlhšie čerstvé. Oddeliť plast od hliníka je však nesmierne zložité. Na Slovensku takúto technológiu nemáme vôbec,“ dodáva Ivana Maleš.

Čo oči nevidia, to srdce nebolí? A čo mikroplasty?

Plasty sa nedokážu rozložiť tak ako jablko. Rozkladajú sa na menšie a menšie kúsky a prítomné môžu byť naozaj všade. Možno aj tam, kde by ste ich nečakali.

Mikroplasty sú dnes už úplne všade. Dostali sa do kolobehu vody, objavujú sa aj v dažďovej vode a aj v našom potravinovom reťazci. 

Aj v oblečení sa nachádza veľké množstvo mikroplastov, ktoré sa uvoľňujú v počte približne 2 000 vlákien na jedno pranie. Je veľmi ťažké vyčistiť planétu od mikroplastov, pretože na to neexistujú filtre ani nie sú vyvinuté žiadne technológie.

Mikroplasty budú veľmi veľkou témou budúcnosti. Aktuálne sa ňou odborníci zaoberajú aktívne len nejaký rok a pol. Zatiaľ je len veľmi málo laboratórií, ktoré zisťujú, kde všade sa mikroplasty nachádzajú a aj to, ako ich eliminovať. Obrovský otáznik vyvoláva aj fakt, že nemáme žiadne informácie o tom, čo mikroplasty v našich organizmoch spôsobia. Aj preto mikroplasty považujem za problém, ktorému budeme musieť v budúcnosti celkom určite čeliť,“ vysvetľuje Ivana Maleš.

Bioplast ako možná náhrada

Plasty sa vo veľkej miere používajú v elektronickom i automobilovom priemysle. Plastové komponenty použité v elektronike či v autách by sme za kov či iný materiál vymenili asi len veľmi ťažko.

„Plasty použité v elektronike či v autách sa budú časom buď recyklovať, alebo nahrádzať bioplastom. Ten má rovnaké vlastnosti ako klasický plast, no nie je vyrobený z ropy, ale z obnoviteľných zdrojov, akými sú napríklad obilniny alebo iné rastliny. Bioplast je do budúcna veľmi prijateľnou náhradou za klasický plast najmä pre trvalé, opakovateľne použiteľné výrobky,“ vysvetľuje environmentalistka Ivana Maleš. Bioplast však nie je riešením na všetko. Problémom opäť ostávajú jednorazové plastové výrobky.

„Pri jednorazových veciach nie je riešením nahradiť plast bioplastom, pretože sme zvyknutí takéto výrobky používať vo veľmi veľkej miere a v takom istom množstve by sme museli vyrobiť aj náhrady. Takéto rozložiteľné a kompostovateľné jednorazové výrobky vyrobené väčšinou z kukuričného škrobu, cukrovej trstiny alebo z dreva by kompostárne a iné zariadenia nestíhali spracovávať práve kvôli masívnemu množstvu jednorazových výrobkov, ktoré sme zvyknutí používať dennodenne.

Jedinou budúcnosťou preto bude vymeniť jednorazové výrobky za také, ktoré budeme môcť opakovane používať,“ prízvukuje Ivana Maleš. V oblasti eliminácie plastov sú neustále vyvíjané nové technológie, no pokrok je veľmi pomalý. „V Rakúsku vyvinuli novú technológiu, ktorá však ešte nie je veľmi rozšírená. Namiesto primárneho zdroja sa na výrobu PET fliaš používa recyklovaný PET – rPET. Cieľom tejto technológie je používať rPET v 100 % koncentrácii na výrobu nových plastových fliaš,“ odhaľuje Ivana.

Znova a znova, a ešte raz

Skutočnou prevenciou a pomocou planéte nie je len kvalitné triedenie odpadu či recyklácia. Dôležité je prestať plytvať, bezhlavo nakupovať a najmä dať definitívne zbohom jednorazovým veciam a obalom, ktoré reálne človek k životu nepotrebuje. „Niektoré krajiny postupne zakazujú mnohé jednorazové plastové výrobky, ale vieme, že veľké množstvo práve takýchto plastov zostáva stále v obehu. Je naozaj dôležité nakupovať bez obalu. Potraviny skúste nakupovať do opakovateľne použiteľných textilných obalov a skladovať ich doma v skle. Je to zdravšia alternatíva nielen pre planétu, ale aj pre vaše potraviny.

Je jedno, aký krok urobíte, či už to bude kúpa zeleniny do prúteného košíka na trhu, kúpa drogérie v bezobalovom obchode, alebo kúpa opakovateľne použiteľnej kapsuly do vášho kávovaru, má to zmysel. Každé, aj malé opatrenie má zmysel, len treba svoje opatrenia naďalej rozširovať. Budúcnosť vidím najmä v tom, že prestaneme vyrábať jednorazové veci, ale otvoríme dvere dokorán opakovanému používaniu vecí. Som presvedčená o tom, že sa ako ľudstvo budeme musieť na túto cestu vydať,“ uzatvára environmentalistka Ivana Maleš.