dizajnovy byt izba

Doma sa každý musí cítiť sám sebou. Obrovskou poklonou je, keď sa tak cíti aj návšteva

5 zdieľaní
5
0

Nazrite s nami do jedného z bytov v bratislavskom Starom Meste, ktorý kolaudovali ešte za vojnových čias. Nedávno prešiel kompletnou rekonštrukciou, ale s ohľadom na kvalitné prvky, ktoré v ňom po predchádzajúcich obyvateľoch zostali. Vonia po desiatkach rôznych kvetov, aj po čapovanej prírodnej drogérii. Bývanie je aj o detailoch. Nech vás krátky rozhovor s produkčnou Jankou, jeho novou majiteľkou, inšpiruje k snahe produkovať menej – všetkého.

dizajnovy byt
Zariadenie vášho bytu má veľmi špecifický rukopis. Pomáhal vám niekto s návrhom, alebo ste si všetko dizajnovali sami?

Veľmi sa teším tomuto komplimentu, zariaďovanie priestoru je, predsa len, mierne komplikovaná záležitosť. Návrh boli len naše pocity, nikoho som do tohto procesu neprizývala. Výhodou bolo, že sme v minulosti obývali ešte menší priestor, ktorý prešiel rekonštrukciou, a tak sme už z praxe vedeli, čo nám vyhovuje.

Čo vás pri zariaďovaní inšpirovalo? Riadili ste sa aktuálnymi trendmi interiérového dizajnu, alebo ste stavili skôr na klasiku?

Trendy vnímam veľmi pozorne, no nelipnem na nich. Ohromnou inšpiráciou bol pre mňa samotný priestor s jeho výhľadom a množstvom svetla, ktorým nás zahlcuje. Doma sa každý jedinec musí cítiť dobre, sám sebou. Obrovskou poklonou je, keď sa tak cíti aj vaša návšteva.

V akom stave bol byt, keď ste sa doň pustili, podarilo sa z neho niečo aj zachovať?

Náš byt bol v pôvodnom stave. Budovu, v ktorej sa nachádza, skolaudovali ešte v roku 1943. Parkety neboli vecou na odstránenie – široké stromčeky sme dali vybrúsiť jednej úžasnej firme a podľa najnovších trendov len naolejovať. Pocit dreva ostal, keďže lak je opäť len syntetika. Okná sa, bohužiaľ, zachrániť nepodarilo. Aj veľké predeľovacie dvere sme repasovali. Odporúčam, hlavne pri prerábkach, pracovať s tým, čo je v zmysle reuse (recyklovať, znova použiť – pozn. autora). Je to nielen ekologické a lacnejšie, no veľakrát aj estetickejšie.

dizajnovy byt detail
Podliehali výber a usporiadanie nábytku nejakým princípom, alebo to bolo spontánne?

Do finálnej podoby sme byt dostali až pred rokom. Vtedy som sa s blížiacim sa pôrodom po správnosti hniezdila a uvedomila som si, že minimálne na chvíľu to bude priestor, kde budem tráviť množstvo času – moja kaviareň aj pracovňa. No každé jedno obdobie, keď prišelci spali na karimatkách, obrazy sa o stenu len opierali a namiesto pohovky sme mali starú váľandu, malo svoje čaro a rada naň spomínam.

Pri zariaďovaní všeobecne je najdôležitejší výber materiálov. Uvedomila som si, že pri rozsahu svetla musím staviť na matné povrchy najmä v kuchyni, kam svetlo dopadá. Kúpeľňa nie je výnimkou, keďže sa taká štruktúra nábytku ľahšie udržiava. Vstavané skrine sú pre mňa no-go, o nich som ani len neuvažovala.

To znie veľmi fajn. Ako to bolo s realizáciou? Je váš nábytok vyslovene unikátny, na mieru?

Netvrdím, že švédsky obchod s nábytkom oblúkom obchádzam, no nepracujem s ním ako s jediným zdrojom. Najdominantnejšími kúskami práve z tohto obchodu sú luster a kreslo. To na vás číha z každého rohu, sú ho plné kaviarne – je to skutočne to najpohodlnejšie kreslo na dojčenie. Ani v noci som neváhala vstať a dojčiť v ňom, pretože som mala istotu, že mi celý proces uľahčí.

Lampu mi obštrikovala moja babka z vlny z pleteného kompletu, ktorý mi vyrobila podľa strihu z Dorky. Na základnej škole som v ňom celkom bodovala, nuž, už má inú funkciu. Nie vždy sú nové veci lepšie alebo štýlovejšie. Náš koberec je dedičstvom. Moji rodičia si ho kúpili na prvé spoločné Vianoce. A mňa dnes vždy poteší kompliment od tepovacej firmy – taký starý a v takej dobrej kondícii! Biele kreslo je zase vzdaním úcty bývalým prvousadlíkom. Zostalo nám tu po nich, naň stačil šmirgľový papier a čalúnnik.

A čo tanierová stena? To je krásny doplnok.

K tanierovej stene mám veľmi hlboký vzťah. Sú tam taniere, ktoré si pamätám ešte od mojej babky, mala ich zavesené v dlhom juhoslovenskom presvetlenom gánku. Ešte mi ich stihla podarovať. Bohužiaľ, pár mesiacov pred plánovanou návštevou nášho nového bytu navždy odišla. Mala strach z výšok a dopredu mi oznamovala, že na balkón určite nepôjde…

Celý byt vám oživuje množstvo rastliniek. Akú funkciu plní zeleň v interiéri? Vyžaduje veľa starostlivosti?

Byt nám zdobí okolo 45 kvetináčov a nádob s izbovými kvetinami. Pestujem hydroponicky aj klasicky v zemi. Stále sa učím. Starostlivosť je zanedbateľná v porovnaní s tým, čo kvetiny interiéru dávajú. Okrem estetickej stránky majú čistiacu funkciu, mnohé rastlinky účinne bojujú proti bytovým toxínom či elektromagnetickému smogu.

Často využívam Albertov doobedný spánok, vtedy sa im venujem – od hnojenia po utieranie listov. Na jar vo veľkom presádzam a nové „baby“ rastlinky zvyknem darovať známym k sviatkom, alebo ich vymieňam a získavam nové druhy. Skúšam sadiť aj všetky kôstky. Mám dvojročné avokádka, ktoré mi robia veľkú radosť a naozaj mi nejde o ich prvú úrodu. (smiech) Heslo „plant lady is new cat lady“ u mňa platí do bodky.

Aký máte vzťah k zero waste životnému štýlu? Snažíte sa niektoré jeho princípy uplatňovať aj vo svojom živote?

Princípy zero waste sa snažím dodržiavať už dlhšie. Veľa ľudí to vníma ako módu a trend. Na jednej strane je to pozitívne, že sa práve takéto témy popularizujú, no v momentálnej situácii by to malo byť už samozrejmosťou – snažiť sa produkovať menej všetkého.

Kozmetika a drogéria sú veľkým problémom domácností. Zvykla som si na vážené mydlá, bezobalové šampóny aj kondicionér. Prášky si chodievam poctivo čapovať. Po prechádzke v potravinách pociťujem ozajstnú zúfalost. Úplne všetko je zabalené v plaste. Tu nie vždy boj vyhrám, no ďalší krok je obal správne separovať. Až po školení som získala potrebné informácie, ako správne separovať, a veruže veľakrát som dovtedy pochybila.

dizajnovy byt postielka
Textilný priemysel je v rámci ekológie a zero waste jednou veľkou témou. Ako je to u vás s oblečením – vaším, ale aj s tým detským?

Pri textíliách je to aj u mňa náročné, výhodou posledného roka bolo zhadzovanie popôrodnych kíl, takže som si dokúpila asi tri kúsky oblečenia, aj to dve zo sekáča. Oversized šaty zvládne ušiť aj môj dvorný krajčír, inak študent zubnej techniky. Obľubujem čarovné slovíčko Márie KONDO – ak oblečenie „nesparkluje“, ide ku kamoškám alebo za symbolickú cenu na sociálnu sieť. To je len pár príkladov.

Neekologický mi však príde ten humbuk okolo dieťaťa. Samotné vecičky nosí dieťa veľmi krátko, a ešte aby podliehali dvom základným farbám! Albert má veľa sesterníc, tak vyzerá aj jeho šatník. Ružový a modrý svet vnímam ako nástroj na ďalšiu produkciu a zisk. Vychovávame predsa malé osobnosti, nielen dievčatá a chlapcov. Ich svet nemôže byť predsa obmedzený na tieto zanedbateľné reálie.

Ako vnímate globálnu krízu klimatických zmien?

Narodeninovú oslavu Albertovho prvého roka života som organizovala bez darčekov. Ak by sa niekto neudržal, oblečenie mohlo byť zo sekáča alebo po deťoch našich známych. Čas je komodita, zážitky tiež. Priznám sa, že od narodenia Alberta sa ma táto téma dotýka ešte viac ako predtým. Klimatická kríza je tu, nie je to rozprávka, a je len na nás dospelých, aký svet tu pre naše potomstvo zanecháme.

5 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ