Rikiki Zima 2021 – Rodina v pohode – Digitálna verzia

6,90 

DIGITÁLNA VERZIA MAGAZÍNU

200 STRÁN KVALITNÉHO RODINNÉHO ČÍTANIA

COVER STORY: Vladimíra Marcinková: Ako matka ročného dieťaťa sa potrebujem vyspať, darí sa mi to však najmenej

DIZAJN: Lopki: Gazda na skejtborde a rezbár na motorke

MÓDA: Majte pohodové rána vďaka kapsulovému šatníku

TECH: V online svete sa odhlásiť nestačí

JEDLO: Čo robí detský čaj detským?

LIFESTYLE: Nechávam na seba priaznivo pôsobiť chlad. Dobrovoľne

VÝCHOVA: Výchovy sa rôznia a nik nevie, ktorá je správna

ANKETA: Ako zvládajú rodiny náročné situácie, a rozprávajú sa o nich vôbec? Pýtali sme sa ich členov

FOTOSTORY: Byť prítomný pre deti bez ožiarenej tváre z displeja

Kompletný obsah nájdete nižšie.
PRELISTUJTE SI:

Kategórie:

Popis

Úryvok z titulného rozhovoru s Vladimírou Marcinkovou:

Ako matka ročného dieťaťa sa potrebujem vyspať, darí sa mi to však najmenej

Obaja ste úspešní a ambiciózni. No predsa, boli aj také príležitosti či ponuky, ktoré ste sa rozhodli radšej neprijať?

Tomáš: Boli. Niektoré aj teraz nedávno, keď som pred začiatkom hokejovej sezóny zvažoval, v ktorom tíme budem hrať. Mohol som pokračovať v starom pôsobisku, ktoré je tri hodiny cesty autom od mojej rodiny, alebo v tíme, ktorý je na druhom konci Európy, možno s vyšším cvengom, ale bez možnosti sadnúť popoludní do auta a večer objať manželku s dcérou. Odkedy sme rodinou, veci vnímam inou optikou.

Vladimíra: Dostala som za posledné roky dve veľmi lákavé ponuky z biznis prostredia. Nakoniec u mňa aj prvý a aj druhý raz zvíťazila práca vo verejnom sektore. Každý to má nastavené inak – ja sa dokážem pre verejné témy nadchnúť, a tým byť produktívna aj úprimná v tom, čo robím, aj keď priznávam, že politické prostredie a spôsoby v ňom mi z nadšenia vedia výrazne uberať.

Keď už je reč o príležitostiach, za ideálnych podmienok by sa dalo merať tým istým metrom u každého. No neplatí to tak. Stretávate sa s touto nejednotnosťou vo vašich profesiách?

Tomáš asi menej, ale v mojom fachu určite. Na ženy používame ešte stále iný meter ako na mužov. Ja som poslankyňou, ktorá má 14-mesačné dieťa. Od mojich kolegov poslancov počúvam denne uštipačné poznámky, že by som mala namiesto v parlamente sedieť doma s dieťaťom. Viacerí z kolegov, ktorí mi narážky adresujú, majú sami malé deti. Ja sa ich na to, ako majú s manželkou podelené rodičovské povinnosti, nepýtam. Oni si, naopak, poznámky na môj rodinný život neodpustia. Táto stigma, ktorú o pracujúcich matkách vytvárajú, je bolestivá, lebo podsúva obraz, že práca a materstvo sa vylučuje. Ja si to nemyslím. Milujem moju dcéru a každá chvíľa, ktorú netrávim s ňou, je pre mňa ťažkým kompromisom. No zároveň som v situácii, keď moju prácu neviem odložiť o tri roky neskôr, lebo je ohraničená volebným mandátom, a ja ju chcem robiť dobre, zodpovedne, tak, ako som ľuďom sľúbila. A tak sa snažím robiť to najlepšie, čo dokážem, pre oba svety. Ten rodinný, aj profesijný. Je úplne v poriadku, keď to každá jedna matka cíti inak. A je úplne v poriadku, ak sa tento názor v čase vyvíja. Nevylučujem, že o pár rokov neskôr by som situáciu riešila inak. Ale nikto zvonku nemá právo špiniť váš rodinný život svojimi dojmami a narážkami.

Čo vás v tomto smere dokáže ešte stále prekvapiť?

Že máme utkvelú predstavu o existujúcom návode na to, ako byť šťastnou rodinou. Vzorec, ktorý funguje pre jednu rodinu, nemusí fungovať pre druhú. Nesúďme, neškatuľkujme.