Zuzana Madajová z Free Food: Tretina svetovej produkcie jedla končí v koši, zatiaľ čo každý deviaty človek na svete hladuje
Skôr, ako začnete čítať tento krátky rozhovor so ZUZANOU MADAJOVOU z organizácie Free Food, tipnite si, koľko kilogramov odpadu vyprodukuje ročne priemerný Slovák. To číslo vás šokuje, ale nie pozitívne. Aj vďaka Zuzkiným radám však môžete svoje spotrebiteľské správanie zmeniť. Nech sa páči.
Udržateľnosť je rozmanitá – každý ju inak vníma, každý ju inak aplikuje do svojho života. Čo udržateľnosť znamená pre vás?
Planéta Zem je domovom každého jedného z nás. Toto platilo vždy, ale to, ako všetko so všetkým súvisí, sa stále zintenzívňuje a dnes treba myslieť v globálnom kontexte. Pred časom kolovala internetom jedna fotka so sloganom, ktorý, voľne preložené, vravel:
Nepotrebujeme zopár ľudí, ktorí sú vo všetkom zero waste, ale potrebujeme milóny ľudí, ktorí to robia aspoň čiastočne.
Toto je podľa mňa dôležitý odkaz. Nemusíme z toho hneď koncept alebo životný štýl. Pre začiatok stačí, ak sa budeme zaujímať viac o súvislosti, spomalíme a budeme ku sebe ohľaduplnejší. Pri aktuálnej kríze vidíme, že sa to dá, tak prečo by sa nedalo aj pri tej environmentálnej? Osobne sa snažím žiť zodpovednejšie k planéte tri roky. Takmer úplne sa mi podarilo nahradiť bežnú drogériu a kozmetiku eko alternatívami s minimom obalov, zredukovať odpad a mnoho iných vecí, no stále to je ďaleko od dokonalosti. Je to proces.
Viedli vás k udržateľnosti už rodičia? Aká bola vaša cesta k nej a následne aj k práci pre eko-iniciatívu Free Food?
U nás doma to bola udržateľnosť skôr z ekonomického hľadiska, ale nepriamo áno. Vyhadzovanie jedla bolo u nás naozaj veľkou témou, keď sa to náhodou stalo, vždy bol okolo toho poriadny humbug. Pomohlo mi to uvedomiť si, že vyhadzovanie jedla nie je v poriadku. Na výšku som odchádzala naučená zhasínať za sebou, nemínať veľa vody, nenechávať dlho otvorenú chladničku, šetriť jedlom a dokonca znovu používať obaly. To všetko bez toho, aby som to vnímala ako pomoc planéte. Enviro témy som začala viac riešiť až počas magisterského štúdia v Amsterdame. V rámci mojej diplomovej práce som písala o rôznych projektoch, ktoré tam prispievali k zlepšeniu potravinového systému. A pre pár z nich som potom aj dobrovoľníčila.
Napríklad som varila v komunitnej kuchyni so sýrskymi utečencami, pomáhala som na biofarme a v off-the-grid reštaurácii.
Po návrate do Bratislavy som hľadala niečo obdobné a narazila som na Free food, kde dnes pracujem. Naši dobrovoľníci sa pridali k Free foodu z rôznych dôvodov. Niekoho nahnevali globálne štatistiky o plytvaní jedlom. Najviac asi to, že tretina svetovej produkcie jedla končí v koši, kým každý deviaty človek na svete hladuje alebo trpí podvýživou. Prekáža im celková nespravodlivosť nastavenia systému. Ďalší chcú pomáhať konkrétnym ľuďom, ktorí to potrebujú a vidieť tak dopad svojej práce okamžite. Iní vnímajú túto problematiku z ekologického hľadiska a za potravinovým odpadom vidia najmä to obrovské množstvo CO2, ktoré sa vypustí do ovzdušia, prírodné zdroje a pôdu, ktoré sa premrhajú. A práve toto sa mi páči na Free foode a tejto téme vôbec. Prepája eko a socio, každý si tu môže nájsť to svoje.
Čo je poslaním organizácie Free Food? Akým projektom sa venujete, respektíve, ako sa snažíte edukovať verejnosť a inšpirovať ostatných k zmene?
Potravinový odpad stojí túto planétu neskutočne veľa peňazí, vyhodených prírodných zdrojov a v neposlednom rade ľudskú dôstojnosť. Naším poslaním je, aby sa na Slovensku neplytvalo jedlom. Máme rôzne projekty, ktorými sa to snažíme docieliť. Z prevencie je najdôležitejšia osveta ľudí, či už sú to firmy, verejné podujatia, konferencie, rôzne diskusie, vyjadrenia pre médiá alebo workshopy pre stredné školy, ktoré aktuálne chystáme. Venujeme sa aj legislatíve, na konte máme dva zákony. No a samozrejme nás zaujíma aj záchrana prebytkov. Robievame aj catering zo zachráneného jedla, aby sme ukázali, aké chutné a zdravé jedlo sa dá pripraviť z prebytkov. Medzi ďalšie projekty patrí Pekný džem zo škaredých jabĺk, alebo Komunitné chladničky, ktorými sme vlastne pred piatimi rokmi začínali. S mestom Bratislava aktuálne spolupracujeme na otvorení Potravinovej banky Bratislava.
Nedávno sme s jednou reklamnou agentúrou natočili video, ktoré upozorňuje na sociálnu stránku problematiky plytvania jedlom. Bol to veľmi emotívny zážitok, pretože sme natáčali v jednej nocľahárni pre bezdomovcov, usporiadali sme tam pre nich vianočnú večeru. Prišli aj ľudia z iných organizácií, ktorých sme pozvali. Všetci tam jedli spoločne za prestretým stolom, bolo to naozaj dojemné. Free food sa stretáva s chudobou a prepychom každý deň. Vidíme, že žijú veľmi blízko seba. Je to až neuveriteľné, preto to s ľuďmi zdieľame.
Dávate si v oblasti udržateľnosti ako organizácia ciele? Na čo sa budete sústrediť tento rok?
Áno, tento rok sme si dali naozaj záležať, vytvorili sme si pre rok 2020 aj stratégiu. Minulý rok sme dosť spolupracovali s obchodnými reťazcami, charitami aj so spriatelenými organizáciami. Riešili sme legislatívu a to, aby sa prebytočné jedlo z obchodov dostalo tam, kam primárne patrí – ľuďom v núdzi. No sú to práve domácnosti, ktoré plytvajú jedlom najviac, a preto by sme sa chceli priblížiť viac im. Tento rok preto posilňujeme našu osvetovú činnosť a sústredíme sa na jednotlivcov. Čaká nás aj niekoľko projektov. No väčšina z nich závisí od pomoci našich dobrovoľníkov a finančných prostriedkov, o ktoré sa uchádzame prostredníctvom grantov a 2 % z dane.
V environmentálnej problematike sú podľa vás uvedomelejšie deti alebo ich rodičia? Aké sú vaše skúsenosti, čo sa týka vnímania udržateľnosti či plytvania potravinami naprieč generáciami?
Naša téma food waste, teda mrhanie potravinami, zaujíma skôr mladšiu generáciu od 20 do 35 rokov. K iným sa veľmi vyjadriť neviem. Myslím si však, že v dnešnom svete konzumu strácame spätosť s prírodou. Mala by nám byť prirodzená, ale ak v nej nevyrastáme, uvedomelosť si musíme osvojiť inak. Do mladších generácií určite vkladáme nádej, preto sme odhodlaní chodiť po školách a edukovať. Pracujeme na tom, aby nám to bolo umožnené.
Čo sa týka štatistík, najviac plytvajú jedlom malé rodiny, ale aj ľudia, ktorí prežili éru nedostatku a potom hojnosti.
Máme tu však aj takú skupinu ľudí, ktorá o tom, že sa plytvá jedlom, nechce ani počuť a údaj, že priemerný Slovák vyhodí ročne viac než 100 kg jedla, vníma ako osobný útok.
Aj s takýmito reakciami sme sa stretli, keď sme zverejnili naše video.
Klimatická kríza je tu, jej následky už poznáme. Je možné, že ako spoločnosť budeme čeliť čoraz viac výzvam aj v budúcnosti. Čo by malo byť dnes samozrejmosťou pre firmy, inštitúcie, vlády, ale aj jednotlivcov, aby sme klimatickú krízu zastavili?
Myslím si, že by sme mali byť menej sebeckí a zároveň mať na zreteli, že tým, že sa uskromníme, pomáhame najmä sebe. Toto platí ako pre jednotlivcov, tak pre firmy a vládu, pretože za všetkým sme my – ľudia. Zmena musí prísť zhora aj zdola, musíme vytvoriť dostatočný tlak skôr, než ho vytvorí katastrofa. Štát by mal prijímať rozumné zákony, sprísňovať legislatívu, kde treba a naopak, niekde zase povoliť. Peniaze na investície do zelenej energie aj vedy sú, len ich treba investovať rozumne a systematicky.
No a čo sa týka nás, jednotlivcov – Slovensku stále chýbajú náročnejší a kritickí spotrebitelia a záujem o životné prostredie je nedostatočný. Skúsme zmeniť toto. Poprípade si nájdime jeden eko projekt nášmu srdcu blízky a nejakým spôsobom ho podporujme. Samozrejme mi nedá nespomenúť jedlo. Jedným účinným krokom, ako menej plytvať, je merať si náš potravinový odpad. Takmer každý má doma kuchynskú váhu, kalendár a pero. Stačí si zapísať do kalendára množstvo jedla pred vyhodením a na konci mesiaca to zrátať. Možno budete prekvapení.
