Práve čítate
Hádaj, kto príde na večeru?
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

Hádaj, kto príde na večeru?

lukulske hody spolocne vecere

Túto otázku si kladie náš kuchynský stôl každý večer. Aj keby pravidelne usporadúval lukulské hody, nemá žiadnu istotu, koľko členov z ilegálnej skupiny s krycím názvom Rodina ho ten-ktorý večer poctí svojou prítomnosťou. Listina výhovoriek každého z členov bez ohľadu na vekové zloženie len zahmlieva nepríjemnú pravdu – niečo v Rodine nefunguje.

Doba temna

Úžasne sa meniaci svet nám poskytuje k našej veľkej radosti nevyčerpateľný zdroj presvedčivých zdôvodnení našej vlastnej neschopnosti. Naše snahy a úmysly sú krištáľové, len tá hnusná doba. Áno, doba je odporná, pretože samozrejmosti života vrátane rodinných večerí podliehajú vedeckým výskumom, mediálnym kampaniam a blogerom zdravého spôsobu života. Vyhovárame sa na dobu kradnúcu náš čas a stále potrebujeme niekoho, aby resuscitoval naše vedomie a pripomínal nám, prečo vlastne chodíme po tomto svete.

Genghis Khan The Exhibition

Vždy mal človek okolo seba rušivé vplyvy, len ich forma bola v každej dobe iná. Nemáme nárok vyhovárať sa na prácu, povinnosti a stres. Nie sme otrokmi doby, len vlastnej nemohúcnosti vidieť a chápať veci v ich jednoduchosti. Máme výsadu tvoriť a formovať každú dobu a pokiaľ nepríde prírodný armagedon, sme za všetko zodpovední len my. Ak si to nedokážeme uvedomiť, tak je jasné, že okrem prostredia, v ktorom žijeme, sme úspešne zdegenerovali aj samých seba. Len raz mali nárok všetky rodiny v našich končinách vyhovárať sa na dobu a nezasadnúť k spoločnému večernému stolu – za mongolského pustošenia v 13. storočí.

Bolo ako nebude

Jedna z kľúčových podmienok zdravého života rodiny – robiť veci spoločne – je vlastná celému ľudskému pokoleniu. Hĺbku jej naplnenia majú na svedomí klimatické podmienky, náboženské ideológie, priemyselná revolúcia, svetový obchod a ľudská chamtivosť. Pokiaľ nám Česi nezindustrializovali krajinu a neposlali sem svoj profesorský zbor, bol večerný život bežných rodín monarchie a prvej republiky zviazaný s veľkosťou rolí a počtom rožného statku.

Príchod gazdu a živiteľa rodiny znamenal začiatok večere. Hierarchia bola daná – najprv dostali robotné ruky, potom darmožráči čiže deti. Lepšie zarábajúci mali každý svoj tanier, tí neschopní spoločnú misu. Jedlo sa len to, čo sa dochovalo, dopestovalo a ukradlo. Konverzačné témy určovali pán farár, pán učiteľ, najväčšia pobehlica a veľkosť chotára. Škoda, že americké univerzity a miestne krčmy neskúmali už vtedy vplyv spoločných večerí na správanie tínedžerov. Mohli sme mať detailné informácie, koľko z desiatich večerajúcich detí napriek tomu hulilo za humnami, kradlo otcom chľast a fetovalo na hnojiskách.

Zdržovať sa pri večeri rozpravou, komu zdochla koza, kto nebol v kostole, prečo majú susedia viac koní a vypasenejšie prasce, nepatrilo k bežnému folklóru a záviselo to od ročného obdobia, poľných prác, ale predovšetkým rovnako ako dnes – od vzťahov v rodine.

Jedlo a slovo

Tu v redakcii vidíme, ako nám zástupy moderných rodín neustále vybíja demografia, sociálna politika, záľuba v práci a koníčkoch, milenci a milenky. Vyznávajúc zásady: aj dvaja sú rodina – vek nerozhoduje – papier nie je dôležitý… je pre nás každý, kto sa počas večere rozpráva minimálne s jedným deckom, cool (pra)rodičom. Veľmi nás teší aj zaväzuje, že takému optimistickému počtu nemusíme pripomínať zmysel spoločnej večere. Sami iste ocenia len stručné resumé o forme a obsahu.

Vzácna symbióza, v ktorej jedlo a slovo splynú v jeden príjemný pocit, ozdobovala všedný život už pred Kristom. Dilema, čo jesť, s kým a kde, nás sprevádza každý deň ako mobil vo vrecku. Pravidlo nahltať sa a utekať patrí k raňajkám aj k obedu. Večera má jednoznačne najviac lajkov na Instagrame rodinného stravovania. Väčší poučia menších, aké závažné je pri pozitívnom obraze života nájsť si čas na dobré jedlo a zmysluplné slovo. Hardvérovo zladiť všetkých členov rodiny, keď každý z nich odchádza ráno z domu s iným softvérom, nie je otázkou tvrdého resetu. Aby večerná akcia mala úspech, stačí, keď budeme robiť to, čo celý život – kompromisy.

cas

Deti zbožňujú rituály a neznášajú pravidlá. Spoľahlivý hrobár je pevný čas večere. Či je leto, či je mráz – tu neplatí. Ročné obdobia menia rytmus života, tak nebojujme proti prírode. Nemýľme si večeru so štartom raketoplánu, ak niekto z posádky nie je na svojom mieste. Znamená to, že plní inú misiu, ale určite príde. Neštartujme bez neho. Presadením jedného princípu spustíme druhý – kto nejde s nami, ide proti nám – a vytvoríme formálnu povinnosť. Stanovenie termínu je potenciálny stres, že sa nestihne. Áno, aj zajtra bude večera, ale o tú dnešnú rodinnú ste už prišli.

Spoľahlivou ranou z milosti do spoločných večerí je hlavný chod podávaný s prílohou – keď sa ti nepáči, nejedz. Rýchlo zabúdame, koľkokrát sme na obede prelistovali jedálny lístok. Iste, all inclusive v rodine nefunguje. Ale podľa nových pravidiel spisovného jazyka moderného rodiča – všetci myslia na všetkých, nie za všetkých. Krátku správu – načo máš chuť dnes večer okrem mňa? – neposielame do spoločnej skupiny s deťmi.

Večera bez hraníc

Keď sme sa úspešne zbavili skrytých nepriateľov, prenecháme bojisko na večernú slovnú vojnu svojim najmilším. Nech strkajú nos do všetkého. Tí menší sa budú cítiť veľko a zodpovedne a tí veľkí radostne, že mohli zdrhnúť od učenia. Poskytnime im bezhraničné kompetencie – od stolovania až po prípravu jedál – v tajnej nádeji, že ich to osloví a budú to robiť častejšie. Naučia sa pracovať tímovo, kreatívne, niesť zodpovednosť a cítiť hrdosť pri estetickom prestieraní a obsahu tanierov.

Skôr než zasadneme, zhoďme zo stola vrelé odporúčania na totálny mobilový a televízny kľud. Sme divní. Najprv dáme deckám do rúk elektronický svet a potom hľadáme pochybné dôvody, aby naň aspoň na chvíľu zabudli. Preukážme im láskavosť a hneď pri večeri ich učme tento svet ovládať. Aby vedeli rozlíšiť, čo je dôležité a čo počká, že zábava musí ustúpiť povinnostiam, že prioritu má rodina a až potom kamaráti. Nech decko pokojne pustí z mobilu do televízora nevtieravú pohodovku zo Spotify a potom nech si ho nechá poruke. Lebo aj my máme svoj poruke, ak by si babka zabudla pichnúť inzulín a dedko neprišiel včas domov z partičky bridžu.

Dobré jedlo a milé slovo im pomôžu pochopiť, že sú aj dôležitejšie veci ako sociálne siete. Témy sú otvorené, nie je dôvod niečo obchádzať. Vďaka Deklarácii ľudských práv, Ochrane osobných údajov a školskej hlásnej trúbe vieme o prúseroch skôr, ako ich decká urobia. Takže dobrá večera nie je výsluch, ale čas zmierenia a odpustenia. Smiech pomáha tráveniu, ale pokiaľ treba prebrať niečo dôležité, je večera ten najsprávnejší čas. Držať deti v ochrannej atmosfére rodičovskej lásky je zradné. V dobrom rozpoložení tela i mysle skôr strávia sínusoidu života a neskončia neskoršie u psychológov a motivačných koučov.

Škola ich učí memorovaniu, mi ich učme rétorike a umeniu argumentácie. Možno kvôli tomu prídu v budúcnosti o miesto v korporatívnej spoločnosti, ale naučia sa stáť na vlastných nohách. Pokojne im otvorme aj bránu do nášho sveta. Náš partnerský obraz v nich uchová tak dôležitú nádej a vieru v rovnoprávny a harmonický vzťah dvoch rozdielnych pohlaví. A ak náhodou jeden z dospelákov trvale chýba – nič to – nádej a vieru si treba za každých okolností uchovať.

Nejde len o to stráviť spoločný čas. Dôležité je využiť všetky možnosti, aby sme tento čas naplnili k spokojnosti celého kuchynského stola. Spoločná rodinná večera je len jedným z nespočetných dôkazov, že aj márnivé a prchavé okamihy vytvárajú trvalé hodnoty.

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore