Hnutie GINK: Nechcú mať deti. Rozhodli sa zachrániť planétu
Hnutie GINK, teda Green Inclination, No Kids predstavuje skupinu párov a jednotlivcov, ktorí sa rozhodli prispieť k riešeniu environmentálnej krízy po svojom – dobrovoľne sa vzdali možnosti mať deti. Rozhodnutím nemať vlastné deti totiž výrazne znížia svoju uhlíkovú stopu.
GINK je zeleným odtieňom skupiny ľudí s názvom DINK, teda Double Income, No Kids. Týmto pomenovaním sa označujú páry, ktoré majú dva príjmy, ale nemajú alebo nechcú mať deti. Tomuto životnému štýlu sa v Amerike darilo už v 80. rokoch minulého storočia v čase nárastu „yuppie boomu“. Pojem „yuppie“ označoval v tej dobe mladých zbohatlíkov prezentujúcich sa luxusnými autami, oblečením a arogantným správaním. Majú teda spoločný základ – finančné prostriedky.
Bezdetné páry si môžu dovoliť viac šetriť alebo naopak, minúť peniaze podľa ľubovôle bez toho, aby výraznú časť svojich príjmov investovali do detí. Aj preto bývajú DINK páry často cieľom rôznych marketingových stratégií zameraných na predaj luxusných vecí a zážitkov. Hnutie GINK má však opačnú stratégiu – ich cieľom nie je podporovať konzumnú spoločnosť, práve naopak – bojovať proti nej a proti environmentálnym problémom našej planéty.
Kto všetko je GINK?
K hnutu GINK sa dnes hlási aj niekoľko hollywoodskych hviezd. Medzi najvýraznejšie osobnosti, ktoré sa rozhodli nepriviesť na svet dieťa, patrí speváčka Miley Cyrus. O Miley je známe, že je vegánkou a aktivistkou. No v rozhovore pre magazín Elle sa minulý rok vyjadrila, že jej na planéte záleží natoľko, že na svet neprinesie dieťa, pokiaľ si nebude istá, že by žilo na Zemi, kde vo vode stále plávajú ryby.
Aj vedci a ich výskumy dokazujú, že život ďalších generácií bude čoraz ťažší. Často o tom na svojich sociálnych sieťach hovorí aj americká politička a aktivistka Alexandria Ocasio-Cortez. Na Instagrame je známa pod pseudonymom AOC, v roku 2018 sa stala najmladšou americkou kongresmankou v dejinách. Jej popularita stúpa aj vďaka jej záujmu o riešenie klimatickej krízy, sympatickému vzhľadu a presvedčivému vystupovaniu.
Kde inde podporujú život bez detí?
Aj v iných krajinách sveta vznikajú hnutia podobné GINK. Vo Veľkej Británii vzniklo hnutie s názvom Population Matters. Do základne jeho podporovateľov patria aj tu verejne známe osoby, napríklad automobilová pretekárka Leilani Münter, britský prírodovedec, scenárista a producent David Attenborough, biologička skúmajúca primáty Jane Goodall, herečka Susan Hampshire, novinárka a spisovateľka Lionel Shriver, polárny prieskumník, dobrodruh a aktivista Adrian Hayes a mnoho iných významných akademikov a profesorov. V Belgicku zas existuje organizácia s názvom One Baby! a v rodinne založenom Taliansku už existuje politická asociácia bojujúca proti preľudnenosti planéty s názvom Rientrodolce, ktorú zastupujú talianski radikáli.
Znížiť svoju uhlíkovú stopu
Vedci z Lundskej univerzity vo Švédsku vydali štúdiu, podľa ktorej jednotlivcovi na to, aby znížil svoju uhlíkovú stopu, stačia urobiť štyri veci. Po prvé, najviac emisií ušetria tí, ktorí majú malé rodiny. Mať maximálne jedno dieťa, vám ročne ušetrí v priemere 58,6 ton CO2. Na porovnanie – žiť bez auta by vám ročne ušetrilo 2,4 tony CO2, necestovať leteckou dopravou asi 1,6 ton CO2 (jeden let). Konzumáciou výlučne rastlinnej stravy zas ušetríte ročne 0,8 ton CO2.
Práve počet vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého má výrazný vplyv na globálne otepľovanie. Podľa štúdií zvyšuje jedno dieťa rodičovu uhlíkovú stopu približne šesťkrát, a to je len jedna generácia. Pri deťoch ich detí sa počet ešte zvyšuje. Každé dieťa navyše pridá rodičovi približne 9 441 metrických ton oxidu uhličitého, čo predstavuje približne 5,7 násobok emisií jednotlivca počas jeho života. Ľudia z hnutia GINK používajú okrem týchto argumentov prečo nemať deti aj ďalšie.
Výhody života bez detí sú podľa nich napríklad nižšie dane, nájomné, menej neporiadku či viac času pre seba.
Súčasný stav populácie vo svete
Dáta na portáli Population.city, prebraté z OSN, ukazujú, že v súčasnosti dosahuje svetová populácia 7,758 miliárd ľudí. Do roku 2100 by sa mal tento počet zvýšiť o takmer 45 %, teda na 11,213 miliárd obyvateľov. To by malo pri súčasnom konzumnom spôsobe života za následok ešte väčší nedostatok prostriedkov na obživu, zvyšujúci sa počet katastrof, prípadne klimatický kolaps. Podľa dát Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) však napríklad na Slovensku alebo v USA miera pôrodnosti klesá, v krajinách tretieho sveta sa naopak zvyšuje. Väčšinu krajín s najrýchlejším tempom prírastku obyvateľov nájdeme v najchudobnejších častiach Afriky.
Svet podľa GINK
Názory hnutia GINK sú reprodukované rôzne. Niektoré médiá ich označujú za radikálne až extrémne, iné zas tvrdia, že ľudí do ničoho nenútia. Akceptujú fakt, že rozmnožovanie je prirodzeným ľudským pudom, nemajú však pocit, že je aj ich životným poslaním. Zástancovia hnutia GINK hovoria, že chcú zabrániť rozmnožovaniu bez rozmyslu a dosiahnuť to, aby sa na svet privádzali len deti, o ktoré sa budú rodičia vedieť postarať.
Práve rozmnožovanie v najchudobnejších častiach sveta, najmä v Afrike, stále rastie rýchlym tempom. Chudoba a populačný rast spolu tvoria jeden začarovaný kruh. Jedným z následkov tohto začarovaného kruhu je postavenia žien v týchto krajinách.
Pokiaľ ženy nemajú možnosť vzdelávať sa a pracovať, rodia viac detí. Pokiaľ začnú pracovať, ich rodinný príjem sa zvýši a rodia menej detí, navyše im dokážu zabezpečiť lepšiu zdravotnú starostlivosť aj vzdelanie.
Vplyv na nárast populácie však stále má aj zlá úroveň zdravotnej starostlivosti a s tým spojená vysoká úmrtnosť novorodencov či nedostatočný prístup k antikoncepcii.
Čo na to povie okolie?
Aký je však pohľad spoločnosti na rozhodnutie ženy nemať deti? Už od praveku bolo primárnou úlohou ženy rodiť deti. V spoločnosti je tento názor hlboko zakorenený. Od mladých párov sa očakáva počatie dieťaťa a pokiaľ neprichádza, spoločnosť na nich pomaly začne vyvíjať tlak. Najviac to vplýva najmä na ženy. Podľa ich vyjadrení sa však necítia byť menej naplnené láskou a so svojím životom sú spokojné. Tieto ich tvrdenia sú podložené vedeckou štúdiou Inštitútu pre sociálny výskum na Michiganskej univerzite, ktorú uverejnili na portáli ScienceDaily.com. Fakt, či pár má dieťa alebo nie, nemá až taký výrazný vplyv na šťastie partnerov, ani žien.
