Práve čítate
Il mio sogno italiano, môj taliansky sen

Il mio sogno italiano, môj taliansky sen

+19
Zobraziť galériu

Žilina – Rím – Kalábria – Sicília – Lipari. Jar 2019. Takmer dva mesiace plné slnka, mora, talianskej atmosféry, špagiet a kapučína. Dnes nám – mne, Tomášovi a Olívii – pripadá tento roadtrip talianskou čižmou spred dvoch rokov ako sen. Vnímajte ho ako inšpiráciu. Veríme, že obdobie slobodného cestovania je blízko.

Od centra čo najďalej

Vyrazili sme v apríli. V Ríme sme sa ubytovali ďaleko od centra, v blízkosti Battistini, poslednej zástavky metra línie A. Oproti prúdu sme obišli pamätihodnosti, aby sme potom veľa času trávili v prekrásnych rímskych parkoch a záhradách. Potrebovali sme si oddýchnuť. Mali sme rituál – raňajky v kaviarni pri metre, deka a knihy už zbalené v kočíku, cestou sme ešte kúpili panini a celodenný piknik v jednom z nádherných rímskych parkov bol na dosah.

rim parky v rime
Foto: Archív Kataríny Valčekovej

Všetky parky a záhrady dýchali históriou a talianskym šarmom, ich súčasťou boli často romantické cestičky vedúce k fontánam a sochám či ku krásnej vile, v minulosti patriacej slávnej rímskej rodine, ktorá záhradu vybudovala. Často sme kočíkovali talianskou metropolou, pomaly sme spoznávali jej neznáme štvrte. Veľmi sa nám to páčilo. Na odhodlanie obzrieť si Koloseum a prejsť sa k Forum Romanum, nastal čas až po týždni v Ríme. Najmä údolie, v ktorom sa v antike rozliehalo slávne Rímske fórum, bol pre nás neuveriteľne silným zážitkom.

Milujeme bočné cesty

Desiaty deň sme si požičali auto a vydali sa na juh. Pamätám si ten moment, keď sa nám podarilo vymotať sa z rušného Ríma. Ocitli sme sa na málo frekventovanej ceste v agrárnej oblasti, našu trasu lemovali továrne na mozzarellu. Na pumpe sme si dali kávu, Olívia vtedy spala. S Tomášom sme si snáď naraz uvedomili, že je pred nami celý roadtrip naprieč Talianskom. Cieľovou zastávkou bol až ostrov Lipari. Vychutnávali sme si slobodu a pocit dobrodružstva. Pokračovali sme v blúdení bočnými cestami, prechádzali dedinami v horách aj prímorskými letoviskami a historickými mestami. Obchádzali sme Neapol, na chvíľu pobudli pri Pompejách, nad ktorými sa bezostyšne vypínal driemajúci Vezuv.

Foto: Archív Kataríny Valčekovej

Keď nás zmohol hlad, poradili nám miestni alebo mapa. Stačí sa opýtať – rukami aj nohami. A tak sme raz zašli na výborný obed, ktorý nám kuchár v reštaurácii pripravil presne podľa našich obľúbených ingrediencií, inokedy do zmrzlinárne v niektorej kalábrijskej dedine, na ktorú v rade čakala asi polovica miestnych obyvateľov. Pili sme úžasné víno, jedli chrumkavú neapolskú pizzu, každé ráno sme začínali kapučínom a pokračovali už iba espressom. Pritom sme sledovali krajinu, ako sa nám mihá pred očami a obdivovali sme ľudí.

Bambino v Taliansku

Cestovať Talianskom s dieťaťom znamenalo veľkú interakciu s domácimi. Naša zhovorčivá Olívia to za čašníčkinu ruku dotiahla až do kuchyne v nejednej reštaurácii, pri stánkoch s ovocím rada prijala nejedno jabĺčko naviac. V dvoch rokoch sa na ňu nalepili základy taliančiny a na otázku Come ti chiami? odpovedala z kočíka bez zaváhania – Olívia.

Čítajte tiež
banska stiavnica antosikov majer

Lipari – baklažány a pizza s plátkami zemiakov

Presun na juh Talianska nám nenáhlivo trval asi týždeň. Lipari je jeden z najmenších ostrovov, na ktorý väčšina turistov zablúdi z neďalekej Sicílie len zriedkavo a maximálne na jeden deň. My sme tu chceli stráviť v malom prenajatom domčeku tri týždne končiacej jari. Z pláže sme každý deň pozorovali dymiacu sopku Stromboli, výhľad z domu sme mali na ďalšie z pitoreskných Liparských ostrovov – Alicudi a Filicudi. Veľa sme spali, prečítali zopár kníh. Turistickými chodníkmi sme krížom-krážom prešli celý ostrov, navštívili múzeum aj vinárstvo. Spoznali sme viacero milých Liparčanov a malej Olivke dopriali spoločnosť miestnych detí na ihrisku. Svet je malý. Raz sa s nami dala do reči Renáta z Brna. Na Lipari ju priviala, ako inak, láska.

Foto: Archív Kataríny Valčekovej

Naše šesťtýždňové Taliansko nebolo pobytom all-inclusive, práve naopak. Veľmi sme sa snažili, aby to bol čo najviac autentický zážitok, aby sme aspoň na chvíľu žili ako Taliani. Navštívili sme trhy aj supermarket v našej štvrti. V Ríme aj na Liparoch. Na večeru sme si z voňavých čerstvých surovín pripravovali zapekané baklažány, cestoviny s artičokmi, paradajkami a parmezánom. Skúsili sme aj miestnu špecialitu – pizzu s plátkami zemiakov, pôvodné jedlo chudobných ostrovanov. Dopriali sme si pravidelné dávky gelata aj dezertu canolli. Večer sme pozorovali, ako slnko zapadá za susedné Flicudi a Alicudi. Náš život na ostrove bol jednoducho nádherný.

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore