ivana males incien zerowaste eko

Ivana Maleš, EKO mama a environmentalistka: Len triediť odpad nestačí!

0 zdieľaní
0
0

Narodila sa v Srbsku, študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského na Slovensku, žije a pracuje v Bratislave a už viac ako 15 rokov sa hrabe v odpadkoch. Úspešná IVANA MALEŠ, spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky INCIEN a autorka inšpiratívneho blogu Nezmar už roky búra mýty o tom, že žiť bez odpadu (zero waste) je ťažké či nebodaj nemožné. Väčšmi než na recyklácii bazíruje na prevencii vzniku odpadu a smelo zapája do životného štýlu eko celú svoju rodinu.

Vyštudovala si environmentalistiku, žiješ v duchu zero waste a venuješ sa odpadovému hospodárstvu. Vždy ťa to ťahalo k ochrane životného prostredia a k téme odpadov?

K ochrane životného prostredia ma to ťahalo odjakživa, preto som sa aj rozhodla študovať environmentalistiku. Ako študentku environmentalistiky na katedre krajinnej ekológie ma zaujímala skôr zeleň a jej funkcia v mestách a na túto tému som písala aj diplomovú prácu. Veľmi som túžila pracovať v takom odbore, no vtedy to nebolo ľahké. Pracovných príležitostí bolo hranične málo.

Raz mi zavolala moja diplomová vedúca, že jeden náš bývalý doktorand je riaditeľom spoločnosti, ktorá je aktívna v oblasti odpadov a v plnení cieľov recyklácie. Hľadal niekoho, kto vyštudoval environmentalistiku a vedel dobre po anglicky, lebo spoločnosť mala celoeurópsku pôsobnosť. Voľba padla na mňa. O odpadoch a o tom, ako funguje celá logistika som vtedy vedela veľmi málo. Celé tri roky, ktoré som v tejto spoločnosti pracovala, som sa veľa učila od kolegov zo zahraničia alebo z pracovných ciest a veľmi ma to bavilo. Ukázalo sa, že ja a odpady – to bude asi láska na celý život.

Čo všetko vlastne ľudia vyhadzujú bez rozmyslu?

Ľudia dokážu vyhodiť čokoľvek. Akoby čakali, že keď sa toho zbavia, automaticky to prestane existovať. Myslia si, že odpad ide na nejaké miesto a navždy je preč. Bohužiaľ, v tomto prípade to neplatí. Odpad naďalej pretrváva na tejto planéte. Súčasťou mojej práce je aj analýza zmesového komunálneho odpadu v obciach. Vysypeme nádoby a roztriedime odpad na všetky zložky, ktoré sa dajú vytriediť. Pre mňa je najhorší pocit vyťahovať z kopy smetí jedlo. Veľakrát nájdem aj nerozbalené potraviny, ktoré ani nie sú po záruke. Ľudia vyhadzujú veci, ktoré sú dobré a za ktoré zaplatili nemalé peniaze. To ma vie vždy zarmútiť najviac.

Triedenie odpadu je základ a dnes už aj nutnosť. Napriek tomu sú mnohí ľudia ešte stále presvedčení, že triediť sa neoplatí. Vraj sa to všetko hádže do jedného koša. Ako to je?

Toto je jeden zo strašidelných príbehov, ktorý nemotivuje ľudí triediť. Príbehy o tom, ako niekto videl smetiarov dávať všetko do jedného auta kolujú medzi ľuďmi ako viróza. Samozrejme, občas sa aj to stane. Dôležité je však podotknúť, že pracovníci, ktorí tak urobili, mali na to jasný dôvod – bolo tam niečo, čo tam nepatrí. Inak je to nezmysel. Prečo by zberové spoločnosti brali celý odpad spolu a hádzali ho na jednu kopu, keď vytriedené materiály vedia ďalej predať ako surovinu?

Triedenie odpadu je absolútny základ. No ja za základ považujem aj kompostovanie bioodpadu. Ten je pre Slovensko momentálne veľkou výzvou. Na dedinách a v rodinných domoch bioodpad nie je až takým problémom ako v mestách a na sídliskách. Zatiaľ len veľmi málo samospráv zaviedlo triedenie tohto druhu odpadu pri bytovkách. Bioodpady celkovo tvoria až 45 % našich odpadov a nimi by sme sa mali zaoberať.

Takže kompostovať. Ale ako? Dá sa kompostovať aj v byte bez toho, aby sa naša návšteva otáčala vo dverách od nepríjemného zápachu?

Dá! Ak bývate v byte, môžete kompostovať pomocou vermikompostéru. Má ho niekoľko mojich priateľov a veľmi si ho pochvaľujú. Ak kompostujete správne, kompost nepáchne, ale vonia ako lesná pôda. Môžete ho použiť na rastlinky v byte alebo na mestskú zeleň. Tá sa vždy poteší akýmkoľvek živinám. Najlepší spôsob je však komunitné kompostovanie, keď pred bytovkou máte spolu so susedmi záhradný kompostér. Takéto kompostovanie frčí vo veľkom napríklad aj v Bratislave.

Triedime, kompostujeme, ale odpadov je stále viac než dosť. Niektoré strašiaky, akými sú jednorazové slamky, plastový riad na jedno použitie, mikroténové vrecká a igelitové tašky majú v spoločnosti čoraz menšiu obľubu. Ale zabalené do obalu je dnes už takmer všetko od potravín až po drogériu. Čo s tým?

Treba nakupovať bez obalu všetko, čo sa len dá. Potraviny, drogériu a dokonca aj dekoratívnu kozmetiku môžete nakúpiť do vlastných znovu naplniteľných obalov. Na Slovensku je dnes situácia oveľa priaznivejšia, ako bola napríklad pred 4 rokmi. Momentálne máme 22 bezobalových obchodov a pribúdajú ďalšie. Internet tiež ponúka veľa možností, stačí len chcieť.

Čo môže urobiť každý z nás hneď teraz preto, aby sa na našej planéte žilo ľahšie? Stačí triediť, recyklovať a kompostovať?

Iba triediť a potom recyklovať odpad naozaj nestačí, to je dnes nevyhnutné minimum. Ak chceme skutočne uľaviť prírode, musíme sa posnažiť viac. Musíme najmä okamžite prestať plytvať a nakupovať zbytočné veci. Nejde len o to efektívne sa zbavovať odpadu, ale viac o to, ako vzniku odpadu predchádzať. A to je ten rozdiel medzi príčinou a následkom. Ak prestaneme žiť mimoriadne konzumne, neprídeme o žiadny komfort. Striedmosť a dobrovoľnú skromnosť treba uplatniť všade, kde sa len dá. Pri jedle, oblečení, kozmetike aj pri jazde autom. Ušetríme čas a nemalé peniaze.

O svojom životnom štýle zameranom na zero waste vedieš už nejaký ten rok inšpiratívny blog Nezmar. Túžila si inšpirovať okolie a niečo tým zmeniť?

Blog vznikol, keď som bola na materskej so svojou dcérkou Marínou. Moje kamarátky sa zaujímali o môj eko prístup k materstvu a životu, keďže sme sa už vtedy ako rodina snažili žiť bezodpadovo. Aj v rámci materstva som aplikovala rôzne bezodpadové alternatívy, a tak to u mojich blízkych, prirodzene, vzbudzovalo záujem. Najprv som kamarátkam posielala články, kde sa mohli inšpirovať, no potom mi  povedali, že by si rady prečítali nejaký slovenský blog, kde by o tom niekto písal ucelene a zaujímavo.

Vtedy ešte žiaden blog o zero waste na Slovensku nebol, a tak som to skúsila. Vôbec som netušila, že o pár rokov to bude natoľko rozšírená téma. Teraz je už tých blogov aj skupín na sociálnych sieťach viac a to je dobré. Blogovanie ma veľmi baví. Užívam si, keď môžem písať texty po večeroch, keď ma už nikto neruší a som sama so svojimi myšlienkami. Priznám sa, že posledný rok pre množstvo práce blogovanie dosť zanedbávam, ale aktívne prispievam na sociálnu sieť a pokračujem vo vzdelávaní a inšpirovaní svojich čitateľov.

Čo na tvoj životný štýl hovorí rodina a priatelia? Podporujú ťa?

Ešte pred štyrmi rokmi moji priatelia vôbec netušili, čo vlastne robím. Nevedeli si predstaviť, čo môžem okolo tých odpadov toľko robiť, keď je to aj môj „full time job“ (práca na plný úväzok). Dnes už tú predstavu majú. Určite ma podporujú a dokonca sa sami snažia zlepšovať. Každý z nich je na inej eko úrovni a ja si veľmi vážim každý krok, ktorý robia. Niektoré veci zmenia aj na môj impulz, a to mi robí radosť. Je veľmi príjemné, keď k nim prídem na návštevu a rozprávajú mi o tom, ako sa im s odpadmi darí.

Si maminou malej Maríny. Je súčasťou vášho životného štýlu v duchu zero waste? Ako to vníma?

Marínu vedieme k triedeniu a kompostovaniu už od narodenia a berie to ako úplnú samozrejmosť. Na nákupy chodíme s vlastnými taškami a ona sa tomu vôbec nediví. Pre ňu je to prirodzené. Má veľmi zaujímavý pohľad napríklad na oblečenie. Je zvyknutá dostávať oblečenie z druhej ruky. Keď jej donesiem niečo nové, pýta sa, kto to nosil predtým a veľmi sa teší, ak je to niekto, koho pozná. Oblečenie aj hračky triedime a posúvame ďalej mladším kamarátkam. Hračiek má Marína málo. Oveľa viac investujeme do knižiek, aktívnych tvorivých hier alebo kociek. Marína prírodu miluje, preto často chodievame von a rozprávame sa o zvieratkách. Len nedávno sme spolu založili jej prvý herbár a bola nadšená. Veľmi ju to baví.

Niektoré veci sme jej ale museli vysvetľovať prácnejšie. Napríklad to, prečo jej nedovolíme brať si balóny zadarmo. Čítali sme o tom v detských knihách. Ale asi najsilnejší moment bol pre ňu ten, keď sme v lete na Sardínii zbierali plasty na pláži a ona našla prasknutý balón. Vtedy sama uznala, že balóny končia aj v mori a môžu nato umrieť zvieratká. Videla na vlastné oči, že si mama nevymýšľa.

Je potrebné viesť k životnému štýlu zameranému na zero waste aj deti? Ako je to s ekológiou napríklad na školách? Má dieťa vôbec šancu správať sa ekologicky, ak sa doma nesprávajú ekologicky rodičia?

Samozrejme, deti treba zapojiť aj vzdelávať v tomto smere. V školstve nie je táto téma riešená systematicky. Deti síce nejakú environmentálnu výchovu majú a v každej škole je nejaký pedagóg zapálený pre túto tému, ale neprináša to príliš veľa ovocia. Veľa sa hovorí o triedení, ale málo o predchádzaní vzniku odpadu, o udržateľnosti a dobrovoľnej skromnosti. Deti si vypočujú prednášku, potom idú do najbližšieho automatu alebo do bufetu a kúpia si desiatu zabalenú v jednorazovom obale. Alebo prídu domov, kde ich rodičia napríklad na triedenie príliš nedbajú. Ideálne je, ak sú deti k postoju šetriacemu životné prostredie – zero waste – vedené priamo rodičmi.

Po dlhoročných skúsenostiach s odpadovým hospodárstvom si spolu s kolegyňami založila neziskovú organizáciu Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Čo je jeho cieľom?

Snažíme sa o prechod z lineárnej ekonomiky na cirkulárnu. Viem, znie to dosť abstraktne, ale v skutočnosti je to logické a jednoduché. Denne pracujeme na množstve projektov, ktoré môžu priniesť zmenu najmä v príčinách a nie až v dôsledkoch. Týkajú sa zmeny našich každodenných návykov tak, aby sme ako spoločnosť žili udržateľne, to znamená šetrili svoje životné prostredie.

V INCIEN spolupracujeme s firmami na plnení cieľov v oblasti predchádzania, recyklovania a návratnosti odpadu, ktorý sa môže opäť vrátiť ako zdroj. Učíme ľudí a firmy, ako napríklad bezodpadovo prevádzkovať kancelárie. Spolupracujeme so samosprávami a učíme ich sa správne orientovať v odpadovom hospodárstve. Robíme rozbory, nastavujeme pravidlá. Vzdelávame verejnosť a deti na školách v rámci rôznych vzdelávacích projektov. A v neposlednom rade spolupracujeme s ministerstvami na legislatíve a strategických dokumentoch.

Všetko toto spolu súvisí. Zmenu nedosiahneme iba tým, že bude fungovať jedna z týchto vecí. Potrebujeme zmeniť systém a veci v priemysle tak, aby sme ako zodpovední spotrebitelia nenakupovali jednorazové a nerecyklovateľné obaly. Potrebujeme mať v našich obciach dobré systémy na zber odpadov. A nepôjde to bez osvety ani zmeny legislatívy.

V Inštitúte cirkulárnej ekonomiky riešite aj odpad na festivaloch. Ako vznikol tento nápad?

Áno, je to jedna z našich aktivít. Celý nápad vznikol pri organizácii Dobrého trhu v Bratislave, ktorý je zameraný na lokálne jedlo, dizajn a kvalitnú kultúru. Organizátori boli spokojní s potenciálom festivalu aj s jeho rastúcou popularitou. S čím však boli spokojní menej, bol neustále rastúci odpad. Oslovili nás, aby sme im pomohli. Vytvorili sme systém triedenia priamo na mieste a zabezpečili odberateľov vytriedených surovín. Na podobnom koncepte sme minulý rok pracovali aj s festivalom Pohoda, čo bola oveľa väčšia výzva. No podarilo sa a ja dúfam, že takéto nadstavenia systému odpadu na podujatiach budú u nás už o chvíľu štandardom.

Kde vo svete funguje cirkulárna ekonomika? Nemáš pocit, že na Slovensku je ešte ťažko realizovateľná?

Ten pocit už nemám. Mala som ho pred tromi rokmi, keď sme INCIEN zakladali. Vtedy o cirkulárnej ekonomike nevedel na Slovensku takmer nikto okrem niekoľkých pracovníkov Ministerstva životného prostredia, ľudí z nadnárodných firiem a pracovníkov holandskej ambasády. Holandsko je v cirkulárnej ekonomike svetovým lídrom. Vtedy sme len chodili všade, kde sa len dalo, a vysvetľovali sme, o čo nám vlastne ide. Dnes máme rozbehnutých množstvo projektov a vytýčené nové ciele. Mení sa súkromný sektor, tento rok nás čaká aj veľká zmena v zákone o odpadoch. Budeme totiž preberať tzv. balík obehového hospodárstva, ktorý schválila EÚ. Mám pocit, že sa to všetko hýbe dobrým smerom.  

Veríš, že ľudia na Slovensku sú ochotní a schopní naučiť sa myslieť a žiť ekologicky?

Samozrejme! Pozrite sa na Slovákov, ktorí sa prisťahujú napríklad len do blízkeho Rakúska. Začnú triediť, kompostovať, zaujímať sa. S mentalitou to nemá nič spoločné. Ľudia v týchto krajinách sú motivovaní finančne. Ak netriedia, odpadky ich vyjdú draho. Dobrý systém je ten, ktorý núti ľudí triediť. U nás sú odpady veľmi lacné, ľudia ani nevedia, koľko ročne zaplatia za smeti. Takže to je to, čo nás v blízkej dobe čaká pri reforme nášho odpadového hospodárstva – drahšie odpady a výhody pre tých, ktorí sa budú správať zodpovedne. Je čas uvedomiť si, že žiaden zisk ani ľahostajnosť k prírode nám nestojí zato, aby nám to potom príroda vrátila.

0 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ