Práve čítate
Jazdectvo pre deti: Hijó, na kone!
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

rikiki magazin vladimira marcinko

NAJNOVŠIE číslo čítajte aj ONLINE

Jazdectvo pre deti: Hijó, na kone!

kone jazdectvo pre deti

„Aha, konee!“ počuť veselé pokriky detí, keď zbadajú stádo koní na lúke za oknom auta. Určite sú nám všetkým veľmi dobre známe sny malých princezien o tom, ako by raz chceli jazdiť na koni ako Popoluška, či malých kaskadérov, ktorým sa páči skákanie s koňom cez prekážky. Nejeden potomok sníva o vlastnom koníkovi.

„Čo na tom, že bývame v byte. Kôň môže byť na balkóne a budeme sa na ňom voziť do školy“. Jednoduchá, detsky úprimná odpoveď na otázku rodičov: „Načo by nám bol kôň a kto by sa oňho staral?“. Možno si pri detskom presviedčaní spomenieme aj na seba samých, ako sme mali tie isté sny o jazdení ako z rozprávok a filmov. Sny naplnené túžbou po slobode, ktorá má 4 nohy, hebkú hrivu a pokojné oči. V dnešnej dobe si však splniť sen o jazdení nie je vôbec nemožné. Ba naopak, je to jednoduchšie, ako sa nám môže zdať.

U nás v rodine sa jazdecký ošiaľ začal úplnou náhodou. Dcéra mi tým už dlho pílila uši, a tak som si raz v lete povedala „prečo nie“ a prihlásila ju do najbližšieho miestneho jazdeckého klubu. Najprv má človek obavy, že jazdecký šport je pridrahý. Ale v prepočte nás jazdecké lekcie vyšli lacnejšie ako tenis. Investícia do vybavenia je väčšinou jednorazová. A ak to vašu ratolesť neprestane baviť po troch či štyroch rokoch, až potom sa odporúča rozmýšľať nad kúpou koňa. Dovtedy je dôležité vybrať dobrý jazdecký klub, ktorý má vycvičené a poslušné kone či overeného trénera.

kon a dieta

Hlavne ak má dieťa športové nadanie, trochu talentu a podporu v ambíciách ísť na preteky v tomto krásnom, ale náročnom jazdeckom športe. V takom prípade je potrebné vybrať trénerské vedenie, ktoré má dostatok skúseností i športové úspechy. Dôležitý je systematický výcvik živého zvieraťa i zverencov. Pokiaľ zveríte svoje dieťa odborníkovi, potom nie je treba sa báť o jeho bezpečnosť. Ale vždy je potrebné mať na pamäti, že okolo koní sa chodí na vlastné riziko. Isteže, ak má drobec 40 kg aj s topánkami a taký kôň 500 kg, rodič si dvakrát premyslí, ako blízko k nemu svoje dieťa pustí. Pri deťoch je však to krásne, že väčšinou nemajú strach. Nie sú tak veľmi zaťažené obavami, čo by bolo keby.

Nebráňme teda svojim deťom prísť ku koňom. Je toho veľmi veľa, čo im tieto majestátne tvory môžu dať. Keď si budeme uvedomovať, že kone nie sú hračky, psy ani mačky a budeme deti viesť i k bezpečnej manipulácii s nimi, dokážeme predísť mnohým nepríjemným situáciám. My sme mali šťastie, že sa žiadny veľký úraz neudial. A dcéru ani pár drobných pádov od jazdenia neodradilo. Nie nadarmo sa hovorí, že kto nepadá, akoby ani nejazdil.

Začiatky boli zdĺhavé. Prvoradé a najdôležitejšie bolo naučiť sa na koni dobre sedieť. V každom chode dostatočne pružne, aby koníkovi nebúchala do chrbta a nerušila ho.

Dcéra sa učila komunikovať a viesť správnym smerom niekoho, kto nerozumie ľudskej reči, jedine za pomoci signálov svojho tela a pomôcok sedu. Obdivovala som ju, že sa nebojí. Tešilo ma jej nadšenie vstávať každé ráno aj cez víkendy, len aby mohla byť s koňmi v jazdeckej škole. Môžem povedať, že jej to dalo veľmi veľa.

Som rada, že som ju v takejto mimoškolskej aktivite podporila. Ako aj mnohé štúdie dokazujú, jazdectvo je veľmi komplexný šport. Áno, je to šport. Ak by sa niekto zadivil nad danou terminológiu. Tiež sa mi najprv zdalo, že človek na koni nič nerobí, len sedí, ale svalovka celého tela po hodinovej vychádzke ma presvedčila o opaku. Zapájanie práve stabilizačných svalov umožňuje človeku ísť s pohybom koňa.

Ovládanie desaťkrát ťažšieho zvieraťa si vyžaduje celkovú fyzickú i psychickú zdatnosť. A zároveň sa podporuje aktivita oboch mozgových hemisfér tak, ako aj pri hre na hudobnom nástroji.

No a keďže o koňa sa treba postarať pred i po jazde, dieťa je prirodzenou formou vedené byť celý deň na čerstvom vzduchu. Pridelené úlohy a starostlivosť o konského kamaráta zase vedú k väčšej zodpovednosti. Znie to všetko namáhavo? Nebojte sa, nie je to také zlé.

V konskom svete si dcéra našla aj veľa kamarátok s rovnakými záľubami. A hlavne s diagnózou – koniar. Musím priznať, že som sa stretla hlavne s dievčenským kolektívom. Ale závisí to asi aj od jazdeckej disciplíny. Keďže klub, do ktorého dcéra chodila, sa venoval športovej drezúre, chytilo to aj ju. Po úvodných 3 rokoch usilovného trénovania sa aj ona postavila na štart do drezúrneho obdĺžnika. Ale na otázku, za ako rýchlo sa dieťa či dospelý naučí jazdiť, sa nedá odpovedať. Všetko to závisí od ambícií, pružnosti, nadania i prístupu k tréningom. Dcéra začala jazdiť, keď mala 10 rokov. Drezúra, známa aj ako tanec s koňom, však má výhodu v neobmedzenej vekovej hranici. Najstarší účastník na olympiáde v tejto disciplíne mal 71 rokov. Nie nadarmo sa však hovorí, že deti sa ľahšie učia.

Čítajte tiež
martina kincesova boccia

Pokiaľ by ste chceli, aby sa vaše dieťa zúčastňovalo aj na pretekoch, je dobré začať s jazdením čo najskôr. Kým však nie je dieťa úplne samostatné, rátajte s tým, že bude potrebovať vašu pomoc a asistenciu.

Záleží preto na tom, koľko času máte aj vy na toto nové rodinné hobby. Jazdecké kluby obvykle prijímajú deti od 6 rokov, keď sú už dostatočne schopné sústrediť sa a majú aj potrebnú silu, aby sa na koni udržali. Pokiaľ je dieťa mladšie a prejavuje záujem o kone, odporúča sa ho dať napríklad na gymnastiku. Získa tým potrebnú pružnosť a následne má dvere otvorené, nech by sa rozhodlo pre ktorúkoľvek jazdeckú disciplínu či šport.

Jazdeckých disciplín, štýlov a následne ďalšieho členenia je totiž veľa. Parkúr – skákanie cez prekážky, western – tzv. kovbojské jazdenie, voltíž – akrobatická gymnastika na koni, rôzne vytrvalostné disciplíny, jazdenie v dámskom sedle či vozatajstvo… Ja mám osobnú skúsenosť len so športovou drezúrou. Musím povedať, že v prvých rokoch to bola veľká nuda. Človek ničomu nerozumel, zdalo sa, že všetky kone bežia úplne rovnako, raz rýchlejšie, raz pomalšie. Ale časom som sa naučila vnímať tú eleganciu pohybu, súlad jazdca s koňom. Keď som už dokonca vedela, čo nasleduje, cítila som napätie i za dcéru, aby všetky kroky koňa viedla v takom poradí, ako má.

Ak by som mala spätne zhodnotiť životné obdobie, v ktorom skoro celá naša rodina bola na chvíľu akoby koniarmi, neľutujem ani jediný mesiac. Hoci sme mali v práčke konské chlpy, na povale konské sedlá a dečky, v aute som vozila mrkvu a jablká a nehovoriac o tej aróme, ktorá sa z maštale preniesla na topánkach aj do našej chodby, všetko to stálo za to. Dcéra sa naučila zefektívniť svoj čas, zocelila vo fyzickej práci, zlepšila sa jej schopnosť sústrediť sa a lepšie zvláda vysporiadať sa so stresovými situáciami. Pretože napríklad aj počas pretekov musela zvládnuť vyrovnať sa so stresom a dodať odvahu nielen sebe, ale aj svojmu konskému partnerovi, ktorý veľmi dobre cíti všetky emócie človeka.

Všetky schopnosti nadobudnuté pri koňoch a konskom živote sú veľmi dobre zužitkovateľné aj v bežnej praxi. Ak teda hľadáte kombináciu športu, psychického relaxu a vypnutia od stereotypu bežných všedných dní, ak vás zaujíma aj pridaná hodnota, ktorú daná aktivita má na rozvoj všetkých kognitívnych funkcií či už vašich, alebo vášho dieťaťa, môžem ako mamička i príležitostný jazdec jedine odporúčať jazdectvo a kontakt s takými majestátnymi tvormi, akými sú kone. Nie nadarmo sa veru hovorí, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta.

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore