Joga spája v deťoch pohyb s radosťou, zvukoterapia zase lieči traumy, ktoré sa dospelým môžu zdať banálne
Lucia Revús je jogínkou a mamou dvoch synov – sedemročného Nikolaja a päťročného Alexeja. Joga bola pre ňu na začiatku len o pohybe, dnes má vlastné štúdio, v ktorom spája múdre pohyby s liečivými zvukmi tibetských misiek či gongov. S Luciou sme sa porozprávali o tom, ako joga a zvukoterapia môžu pomôcť deťom i dospelým spracovať ich traumy, hlboké emócie či strachy – ako ich môžu pohybovo aj duchovne sprevádzať na ich životných cestách.
Už 17 rokov si zamilovaná do jogy. Bola to láska na prvý pohyb?
Neviem, či úplne na prvý pohyb. (smiech) Keď som mala devätnásť, hľadala som aktivitu, ktorá by ma bavila a mohla by som sa jej pravidelne venovať popri práci a povinnostiach. Ako dieťa som bola vždy vedená k pohybu, bola som naň zvyknutá a prirodzene som ho vyhľadávala. Vždy som navštevovala rôzne krúžky, ktoré boli spravidla pohybové. Chvíľu som bola baletka, potom zase tanečnica moderného tanca, ľudového tanca alebo mažoretka.
Aj v dospelosti som kadečo vyskúšala. Cvičila som zumbu, tancovala brušné tance a skúsila som mnoho iných aktivít, kým som nakoniec zakotvila pri joge. Tá mi sadla najviac. Aj moja lektorka, ktorá ma vtedy s jogou zoznámila, ma sem-tam povolala, aby som ju zastúpila, keď pre niečo nemohla cvičiť ona. Neviem, či už vtedy cítila, že ma joga baví a možno sa tomu raz budem chcieť v živote venovať. Zobrala som si vtedy z jogy všetko, čo som z nej dokázala vstrebať. Musím povedať, že viac to pohybové než duchovné.
Kedy si začala vnímať jogu celistvejšie a zaujímať sa aj o jej duchovnú podstatu?
Prišlo to prirodzene a postupne. Vždy som rada čítala knihy aj na rôzne, povedzme, duchovnejšie témy. Priťahovalo ma to a chcela som sa dozvedať stále niečo nové. Stále som však cítila, že všetko v živote má svoj čas. Nerútila som sa strmhlav do niečoho, čomu by som v daný čas nebola schopná porozumieť. Do života mi prichádzali rôzni učitelia a lektori. Niektorí mi posunuli knihy, iní svoje skúsenosti. Učila som sa tiež prostredníctvom rôznych jogových akcií, ktorých som mohla byť súčasťou. Prirodzene som dozrela do toho, že ma začala „ťahať“ aj tá druhá strana jogy, duchovnejšia.
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
