Práve čítate
KLAŇANIE TROCH KRÁĽOV – zbožňovaná i preklínaná školská aplikácia
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

KLAŇANIE TROCH KRÁĽOV – zbožňovaná i preklínaná školská aplikácia

klananie troch kralov

Veľkú trojku ŠKOLU – DETI – RODIČOV pevne spájajú mnohé nedostižné ideály. Ešte vytrvalejšie ich však rozdeľujú metódy, ako sa k nim dopracovať. Poväčšine sú ŠKOLA a RODIČIA spojenci v otázke výchovy a vzdelávania pričom považujú tretí stav – DETI za sabotéra ich bohumilej činnosti. Aby toto spojenectvo upevnili, rozhodli sa pochovať najstarobylejšiu školskú tradíciu. Za hrobára si vyvolili Školský informačný systém známy ako školská aplikácia.

NOVÁ DOBA – STARÉ CHYBY

Vracal som sa vlakom z hlučnej metropoly do mojej tichej provincie. Stred týždňa i dňa veštili pokojné trojhodinové hrkotanie. Rýchlo som zahnal lákavú predstavu, že za ten istý čas by ma čínsky CRH doviezol na 900 km vzdialené pláže Dubrovníka a čo najpohodlnejšie som sa usadil pri okne detského vagóna. Rád zneužívam toto prístrešie pre Matky s deťmi pre jeho unikátnu atmosféru. Už len čakárne detských ambulancií dokážu otestovať božskú trpezlivosť rodiča a fantáziu dieťaťa uväznených hodiny v malom priestore.

Železnú monotónnosť jazdy narušilo ľahké cinknutie. Sedadlo oproti ožilo a tvár matky bez dieťaťa, ktorá správu dočítala nadobudla podobu Gorgony. No pozri – obrátiac mobil k susedke – zas štvorka z fyziky, roztrhnem ju, keď prídem domov. Ešteže mi to chodí, sama by sa mi nepriznala.

Držím minútu ticha za neznáme dievča, premýšľajúc prečo úžasné veci zákonite sprevádzajú rôzne špatnosti a odpornosti. Aj keď to zatiaľ neplatí všeobecne a všade, digitálnou realitou je, že rodič môže o známke vedieť skôr ako sa decko vráti od tabule na svoje miesto.

SPRÁVA DŇA – RODIČIA BDITE

Ani CERN-ský urýchľovač by tak nepopohnal zavádzanie a využívanie jednotlivých modulov apky, ako to dokázala pandémia. V školách zlomila posledných odporcov klasicizmu a online komunikácia dostala zelenú. Zdanlivo je to prirodzené, veď žijeme v online svete a od školy tiež očakávame, že sa bude správať digitálne.

A tak školský hlásnik zvestuje do rodičovských mobilov známky, poznámky, pochvaly, napomenutia, neskoré príchody, oznamy, akú knihu či aké pero treba. Školské zvesti sa dožadujú pozornosti rodiča a očakávajú jeho spätnú väzbu. Ak je laxná alebo nebodaj žiadna, znova sa pripomenú.

Mať informácie o vlastných deťoch je úžasná vec, len škoda, že pri množstve a spôsobe, ako ich servíruje školská aplikácia, nám uniká ich kvalita, dôležitosť a skryté súvislosti. Spôsob je dosť nevyberavý a bonzuje na decká… prepáčte to bol preklep… správne má byť informuje rodiča o dieťati v čase, keď je sústredený na svoje vlastné pracovné povinnosti a aktivity. Ale ruku na rodičovské srdce – kto z nás odolá tak neodolateľne príťažlivému modulu Známky.

KONIEC STARÝCH ČIAS

Škola, samozrejme, potrebuje k životu informačný systém, ale prečo sú niektoré moduly nastavené tak nešťastne, že robia zo školy výrobnú linku na dočasné opracovanie detí a z rodičov výstupnú kontrolu? V mene bezhlavej digitalizácie zaodetej do ušľachtilého rúcha Informovanosti si škola šliape po zvyšku autority, ktorý jej ešte ostal. Akoby sama nechcela vrátiť časy, keď si dokázala silou svojej autority riešiť ťažkosti s deťmi na vlastnom území a rodič nastupoval len vo výnimočných prípadoch.

autorita skoly

Školská aplikácia ničí starobylú tradíciu a zvyklosti toku informácii Škola-Dieťa-Rodič a späť. V tom toku bolo všetko, ale predovšetkým v ňom bola zodpovednosť školáka za povinnosti uložené školou. Čo sa má naučiť, aké úlohy vypracovať i čo si má doniesť do školy.

Decko samo malo možnosť výberu, akým spôsobom a kedy informovať rodiča, aby v zdraví prežil všetky školské vzlety i pády. Ak škola niečo chcela od rodiča zvestovateľom a zodpovedným za to bolo decko. Dnes každé komuniké, čo posiela škola do rodičovského mobilu, deletuje Dieťa z Veľkej trojky.

Škola s rodičom sú konečne online, už tým faganom odzvonilo, neprekĺzne žiadny prúser. Sme nadšení, sme digitálna škola, sme moderní rodičia – nič horšie sme deckám nemohli urobiť.

INFORMAČNÝ ARMAGEDON

Takže máme tu stav, keď škola po stáročia trvajúcom vyčerpávajúcom úsilí zveľadiť hodnotový systém detí, prišla na to, že sa im nedá veriť. Využíva moderné technológie a zavádza tvrdý tracking na všetko, čo decká robia od chvíle, ako prekročia školský prah. Školská aplikácia napojená na digitálne vymoženosti informuje rodiča od neskorého príchodu, cez známky, uložené povinnosti, domáce úlohy, hodnotenia až po skorý odchod.

Systém naberá kontúry väzenskej správy monitorujúcej svojich zverencov. Majú snáď deti získať odmala dojem, že je normálne, ak niekto sleduje ich činnosť a neustále to niekam hlási? A nemáte ako rodič pocit, že robíte škole hlídacího psa?

Škola udeľuje deťom povinnosti a úlohy. Či ich deťom povie, napíše na tabuľu alebo pošle do školského accountu nemení nič na ich osobnej zodpovednosti si ich zapamätať, zapísať či prečítať a následne splniť. Lenže školská apka tieto povinnosti a úlohy nasype aj do mobilu rodiča a ten iniciatívne kontroluje – už si si napísala?, už si sa naučil?, ešte máš toto, nezabudni!!!  V tej chvíli na pomník detskej samostatnosti škola a rodič svorne vytesali – Spomíname.

Detský mozog si postupne zafixuje, že sa nemusí o svoje povinnosti až tak zaujímať a niesť za ne zodpovednosť, že vždy tu bude niekto, kto mu pripomenie, čo má robiť.

DÔVERA JE DOBRÁ, KONTROLA JE LEPŠIA

Ak nadšene súhlasíte s týmto výrokom, práve ste zložili hold pochybnej metóde riadenia ľudí, s ktorou chcel autor populárneho citátu Učiť sa, učiť sa, učiť sa zmeniť svet príliš rýchlo. Navyše zdôrazňoval… neveriť, nemilosrdne preverovať. Všetci vieme, ako to skončilo.

skolsky hlasnik

Aj školská aplikácia je nemilosrdná. Rodič vie o dieťati až príliš veľa a niečo až príliš skoro. Stolička či guľa, ktoré musí v apke hneď podpísať, sa javia úplne inak ako keď malo decko možnosť prezentovať a kreatívne okomentovať svoje poklesky až po otázke rodiča v priateľskom prostredí domova. Zlé známky a podobné jóbovky sa na rodičov hneď nevyťahovali. Vždy existovala možnosť nejako si to časom vyžehliť a zmäkčiť pohľad rodiča na predchádzajúci prehrešok.

Mnohými nadšene prijímaná online informovanosť  nie je nič iné ako tvrdá kontrolná línia nasadená školou na deti, s ktorými si nevie poradiť. Chýba jej akákoľvek diplomacia, psychológia komunikácie a cit pre správny okamih. Kaličí aj samotný dialóg o škole v rodinách. Akých digitálnych zvrátenosti sa ešte dočkáme? Aká odpoveď hrozí rodičovi pri položení otázky decku – ako v škole?… pozri sa do apky či veď už aj tak všetko vieš, tak čo sa pýtaš…

OBVYKLÍ PODOZRIVÍ

Predstava, že dôsledná kontrola z niekoľkých strán zmení správanie sa deciek v školách a ich vlažný postoj k učeniu, je rovnako smiešna a naivná ako absurdná a škodlivá. Stačí si len v histórii trochu zalistovať, aby ste zistili že takéto pokusy nefungujú na dospelákoch, nie to ešte na vychytralých deckách.

Zlaté časy nevinnosti komunikácie Škola-Dieťa-Rodič, keď onlajnový vrchol bola elektronická žiacka knižka, zaviali piesky nezmyselnej digitalizácie. Rodič sa mohol sám rozhodnúť, či bude kontrolovať a špehovať, alebo na rovinu povedať potomkovi, že chce vedieť o tom, čo sa deje v škole od neho a nie z nejakej plechovice.

Moderná školská aplikácia vám to už nedovolí. Škola pojala jej nasadenie údernícky Kto nejde s nami, ide proti nám. Nenainštalovať znamená automaticky biľag IgnorantaNezodpovedného rodiča, pretože prídete o čaro informácií, ktoré sa do detských accauntov nedostanú. Škola zbavila deti zodpovednej funkcie posla dobrých i zlých správ a obracia sa priamo k rodičovi. Tým sa zároveň obracia chrbtom k dávno známym trendom postaveným na vzájomnej dôvere a otvorenosti.

Deti sú považované za nezodpovedné a nespoľahlivé nosiče informácií.

Škola i rodič nechávajú plazivú digitalizáciu, aby vymazávala z detských hláv taký prepotrebný pocit osobnej zodpovednosti za to, čo sa okolo nich deje.

Všetci sedíme v jednom vlaku – Škola, Deti aj Rodičia. Akurát škola vymeriava trať, kladie podvaly a koľajnice. Zahľadení do mobilov alebo do seba vnímame, že niekam ideme, pričom mnohí aj to prespia. Málokto vystrčí hlavu z okna, aby zistil, Каm vlak ide a Prečo… naozaj koľajnice nepustia?

 „Nie zo súhlasu, ale z pochybností sa rodí pokrok“ – Jan Amos Komenský

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore