kybersikana pribehy socialne siete

KYBERŠIKANA – historky z podsvetia sociálnych sietí

2 zdieľaní
2
0

Sociálne siete sú svetmi bez hraníc – morálnych, etických i mravných. Ak hľadáte symboly masového úpadku ľudského ducha, nenájdete lepších kandidátov. Už ich nezvládajú ani tí, ktorí ich založili, školy ich nemajú v osnovách, a tak celá zodpovednosť padá na plecia prekvapených rodičov, keď zistia, koľko sociálnych sietí má ich potomok v smartfóniku.

CHICANER (šikane)

Znamená vo francúzštine trápiť – obťažovať – šikanovať. Ako sa založili prvé školy a univerzity, vstúpilo do nich spolu so žiakmi aj šikanovanie. Starší a silnejší terorizovali mladších a slabších. Keď pripustili k vzdelaniu aj devy, šikanovanie sa obohatilo o intrigy a ohováranie. Na javisku sa aktéri šikany delili na obete a útočníkov či násilníkov. V hľadisku sledovali predstavenia svedkovia. Všetci o tom vedeli a občas vyplávalo niečo na povrch.

Takto to stáročia spoľahlivo fungovalo až do zlatého kryptoveku. Ten ako prvé zmazal vekové rozdiely a tradičnú hierarchiu. Slabochov, zbabelcov a pokrytcov navliekol do nepriestrelných viest anonymity a falošných profilov. Nič netušiace obete poskytli bohatý textový aj obrazový materiál zdôrazňujúc všetky svoje prednosti a nešikovne skrývajúc nedostatky tela či intelektu.

Kyberšikana sa šíri netom cez sociálne siete ako Čierna smrť. Zasahuje populárne detské a tíndžerské hviezdy rovnako ako ich obdivovateľov. Netreba panikáriť, ale je dobré vedieť, čo sa deje v podsvetí sietí. Prinášame dva príbehy kyberšikany. Majú rôzne formy i priebeh, a len náhodou nezostali utajené tak ako drvivá väčšina.

PRÍBEH PRVÝ

Odohral sa na doskách divadla Tellonym – anonymnej sociálnej siete s hrdým misijným poslaním – pomáhať ľuďom, aby sa stali viac sociálnymi tým, že si prehĺbia vzťahy, pochopia samých seba, ostatných a svet. Šľachetný úmysel má k praktickému naplneniu rovnako ďaleko ako školy našich detí od informačného pokroku. Inými slovami, na Tellonyme si každý desperát môže založiť konto a položiť akúkoľvek otázku. V momente, keď vyhliadnutá obeť odpovie, stáva sa konverzácia verejne viditeľnou a Tellonym ju podsúva úplne neznámym ľuďom len na základe polohy. Nastaviť konto ako súkromné a len pre priateľov je španielska dedina, a je zbytočné sa o to pokúšať. Kto je Priateľ a kto Nepriateľ, zistila hlavná hrdinka príbehu príliš neskoro.

Mariana – 16-ročná cudzokrajná príťažlivosť zjavne neeurópskych čŕt sa prihlásila na základe neodolateľného odporúčania kamošky – vraj je tam sranda. Darovala Tellonymu, ktorý používa pre overenie Facebook, svoje číslo, avatara aj prístup ku kontaktom. Nasledovalo pár nevinných otázok – kde si sa narodila? – čo rodičia? – je nejaký priateľ?  A Mariana v dobrej viere, že je medzi svojimi, odpovedala. S mamou je okej, ale tato od nich už dávno odišiel naspäť do krajiny, ktorá ho poslala študovať na Slovensko. Len text, žiadne fotky, žiadne videá. Lenže fotky mala na Fejse a ďalšie na kontách svojich priateľov.

Hoci tu žije od narodenia a nikdy nemala problém so svojou exotickou vizážou, s Tellonymom rýchlo zistila, že nie všetci sú si rovní. Začala sa šikana s úmyslom presvedčiť ju, že sem nepatrí. Nech vypadne za otcom k svojim divochom. Odporne, vytrvalo, so zničujúcou systematickosťou Mengeleho sa ju snažili psychicky zlomiť. Jedno konto pod vztýčenou vlajkou xenofóbie a rasizmu s výrokmi zrelými pre policajný záznam ju spracovávalo dňom i nocou. Bola všetkým – od sprostej hydiny, cez zmije a suky až po ľahkú obuv a maliarske náčinie. Mariana to chvíľu ustála, a potom sa zverila mame. Posledné dejstvo už režíroval ajťák a výsledok pátrania zanechal v nemom úžase obeť aj agresorov.

kybersikana pribehy socialne siete

PRÍBEH DRUHÝ

Začal sa na Facebooku – sociálnej sieti, ktorá si na základe vlastných skúseností vypracovala a ponúka recepty, ako sa vyhnúť a čeliť kyberšikane vrátane zabezpečenia konta. Asi nikto nemá čas si to prečítať. Zvlášť v takom bezstarostnom období života, akým je stredná škola. Fotodokumentácia z jednej trochu rozpustilej gymnaziálnej žúrky sa dostala do útrob Fejsu. Bola síce dodatočne vymazaná, ale to, čo Fejs raz zverejní a ostatní „vyzdieľajú“, patrí už k trvalým hodnotám nášho života.

Na dvoch fotkách z nevinnej minisérie sa objavila aj Petra. Nemohla si sťažovať, že by ju príroda o niečo ukrátila. Dokázal to oceniť aj jeden zo zberateľov kostí potulujúci sa po nete. A net štedro poskytoval všetko z rodinného aj študentského života Petry. Potrpela si na štýlové profilové fotky, a tie spoľahlivo navigovali k ostatným kontám. Bolo čo zbierať a na čo sa pozerať. Kolekcia zahŕňala číslo mobilu, ktoré nechala na inzertnom portáli, keď predávala handry, kontá Fejs, Insta, Viber, WhatsApp, Tik-Tok, maily na Gmail a Poste. Ľudia rýchlo zabúdajú, net nie. Aj Petra už zabudla, kde všade, komu a čo poslala. Lenže net je sviňa a hnusný bonzák – nepozná milosrdenstvo a neodpúšťa staré hriechy.

Psychohra sa začala. Ctiteľ vyzeral ako víťaz modelingového kastingu a Petre začali pribúdať lajky, obdivné komenty a maily. Všetko z falošných identít – ale to vtedy ešte netušila. Nezapojiť sa znamenalo prepásť životnú šancu – veď zo začiatku o nič nešlo. Až do okamihu, keď požiadal Petru o odvážnejšie soft fotky. Najprv slušne, ako správny obdivovateľ prírodných skvostov, postupne naliehal čoraz viac a častejšie, až prešiel k vyhrážkam a zastrašovaniu. Doličným predmetom mali byť fotky Petry pozbierané z netu s dobre viditeľnými rekvizitami privádzajúcimi myseľ do stavu beztiaže, ale neprijateľnými pre rodičovské oko.

Všetkého moc škodí a dnešné vychytralé mobily sa stále svetelne i zvukovo pripomínajú, že do nich niečo dorazilo – takže si to u 17-ročného dievčaťa všimnú aj mama sfinga a otec kyklop. Petra musela doma pekne vyklopiť, čo sa deje. Našťastie rodičia rýchlo pochopili, čo je dôležitejšie.  

Obidva príbehy majú pokračovanie. Nabudúce sa dozviete, ako to dopadlo a čo je potrebné pestovať v deťoch, aby zvládli takéto psychické záťaže.

2 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ