Práve čítate
LESK A BIEDA ROMANTIKY – Ruža ako symbol znečisťovania a drancovania planéty

rikiki magazin jesen babsy jagusak cover predplatne

NAJNOVŠIE číslo čítajte aj ONLINE

LESK A BIEDA ROMANTIKY – Ruža ako symbol znečisťovania a drancovania planéty

kvet ruza ilustracia eva kovacik

Globálny svet potrebuje globálne symboly. Najúspešnejšie sú tie, ktoré zneužívajú ušľachtilé ľudské city. Ruža vždy zhmotňovala túžbu po kráse a predstavovala symbol lásky. Človek dokonalý rozumný z nej urobil symbol drancovania a znečisťovania matky zeme. Kedysi čistý prírodný produkt je dnes najmilším kvetom veľkého biznisu a chemických koncernov.

Išla ruža na vandrovku

Ružou vyjadríte všetko – od lásky a obdivu až po smútok a zradu. Prišla z Perzie a dobyla svet. Nájdete ju v egyptských sarkofágoch aj na stránkach Biblie. Prvé európske rozárium s viac ako 250-timi druhmi ruží bolo na zámku Malmaison v opatere Napoleonovej prvej ženy Jozefíny. Ruže po tisícročia skrášľujú ľudské príbytky a tešia zmysly.

Až 19. storočie objavilo ich nedokonalosť a šľachtitelia vytvorili pravú modernú ružu s rovnou stonkou.

Príroda prestala definitívne rozhodovať v minulom storočí – nastúpila hybridizácia, fytosanitárna revolúcia, módne trendy, chemické laboratóriá a vykurované skleníky. A tak sa zabezpečila krása, odolnosť, farebnosť a produktivita bez ohľadu na ročné obdobie.

Postupne ako Európa bohatla, zvyšoval sa dopyt po ružiach, cena práce, energetická náročnosť, sprísňovala sa legislatíva a hygienické opatrenia. Následne dve udalosti definitívne pochovali možnosť zarobiť na ružiach veľké peniaze ich pestovaním v Európe. Terapia ropou z rokov 1973 až 1974 – keď krajiny OPEC zvýšili ceny o 400 % – veď prečo bohatnúť pomaly, keď môžeme zbohatnúť rýchlo. A zrušenie zákazu, ktorý dovtedy chránil holandské kvetné burzy pred lacnejšou cudzokrajnou konkurenciou. V mene úspechu ste sa museli stať obchodným nomádom. Tí, ktorí to pochopili ako prví, hľadali teplo, vodu a veľa chudobných rúk vďačných za každý peniaz.

Juhoamerické ruže

Za Atlantikom sa šťastie usmialo na štáty Andského spoločenstva z oblasti rovníka – Ekvádor a Kolumbiu. Rovní v chudobe a v inštitucionálnej korupcii poskytli investorom svoje prírodné aj ľudské zdroje. Teplo zadarmo, voda zadarmo, úrodná sopečná pôda prakticky zadarmo a biedne ruky za 3 doláre na deň. Krajina večnej jari – Ekvádor, si dokázala ako-tak stabilizovať svoj politický chaos a dnes sa dá v ružových farmách zarobiť mesačne 250 dolárov.

Kolumbia zažila skutočný ružový rozkvet po roku 1991, keď Američania zrušili dovozné obmedzenia na kolumbijské ruže, aby potlačili tunajšiu drogovú kultúru. Dnes pracuje v ružovom biznise okolo 200 000 Kolumbijčanov.

Najväčšie farmy sa v sezóne menia na rozľahlé podniky s 12 000 zamestnancami.

Pestuje sa 200 druhov ruží, a tá pravá valentínska červená sa volá Ruža slobody – asi z vďaky k americkému kapitálu. Skoro 80 % produkcie ruží smeruje do Severnej Ameriky a zvyšok do Európy a Ruska. Po zlate a káve sú ruže najväčším exportným médiom Kolumbie.

Africké ruže

Čierny kontinent bol ešte štedrejší voči európskemu kapitálu. Asi z nostalgie na zašlé otrokárske časy ponúkol svoju pracovnú silu za symbolický dolár na deň. Vzostup afrických ruží sa začal v 80-tych rokoch v Keni na brehu jazera Naivasha a rovnomenného mesta. V roku 2005 bola kenská ruža na treťom mieste v objeme dovozu do EÚ za ekvádorskou a kolumbijskou. O desať rokov neskôr bola už prvá. Ruže prinášajú do štátneho prasiatka viac peňazí ako turizmus a sú po čaji druhým najväčším príjmom Kene.

Dnes má Keňa tvrdú konkurenciu v podobe svojho ešte chudobnejšieho suseda – Etiópie. Ruže tam rozkvitli až v tomto miléniu, ale neobyčajne sa im darí. Etiópčania urobili maximum, aby prilákali zahraničný kapitál.

Predali seba, svoju krajinu, poskytli daňový raj a prírodné rezervácie.

Tajné životy ruží

Milujeme sa stále viac a dopyt po ružiach neustále rastie – ročne o 10 %. Najdôležitejším odberateľom ruží je už roky svätý Valentín. Aj keď je patrónom dvoch stavov duše a tela, zamilovaných je podstatne viac ako epileptikov. Hoci nemoc prepuká v oboch prípadoch náhle a neočakávane – rovnako aj zaniká – komerciu zaujíma výhradne množstvo. Vojna ruží vypukne dva týždne pred sviatkom lásky a epilepsie. Autobusy privážajú do skleníkov zástupy zberačov.

Na farmách pracujú prevažne ženy, pretože sú považované za dôkladnejšie, disciplinovanejšie a trpezlivejšie pri vykonávaní jednotvárnej práce.

Každá musí za hodinu odstrihnúť a uložiť 250 až 300 kusov stoniek ruží.

Po opustení skleníka sa ruža ukladá k hibernačnému spánku. Chlad a chemický priemysel spomalia rozkvitanie. V prípravni sa ruže triedia podľa veľkosti kvetu, farby a dĺžky stonky. Zbavujú sa nepekných listov, tŕňov, zastrihávajú a ukladajú sa do prepravných škatúľ. Exempláre, čo oklamali genetiku a vyrástli po svojom nespĺňajúc kritériá skvostu, sú vyhodené, v lepšom prípade predané na miestnych trhoch. Prípravne sú klimatizované nie kvôli ľuďom, ale kvôli ružiam často až na 10 °C. Pracuje sa od svitu do mrku – každý si chce zarobiť.

Letom svetom

Dokonalá logistika zabezpečí, aby sa ruže v hibernačnom spánku pri štyroch stupňoch dostali z distribučných skladov kamiónmi na letiská a burzy kvetov. Z Bogoty a Quita sú v Miami, kde je najväčšia severoamerická burza, za štyri hodiny. Z Nairobi a Addis Abeby im to trvá do Amsterdamu trochu dlhšie. Letecký deň zakončia ruže vo svojom Wall Street – najväčšej burze kvetov na svete, v Aalsmeere. Tu sú vzorky ruží v noci pripravené, aby sa skoro ráno predviedli v plnej kráse k ďalšiemu predaju. Odtiaľ je už len na skok k vášmu obľúbenému supermaketu či floristovi. Aalsmeerská burza je vskutku jedinečná. Nikde na svete nenájdete takú obrovskú plochu, kde sa snúbi krása, hi-tech technológie, logistika a veľký biznis. Návštevy sú povolené, ale nezabudnite, musíte prísť s deťmi skoro ráno, aby ste zažili pravú ružovú atmosféru.

Voda nad zlato

Teritoriálne stratégie globálnych firiem pri využívaní miestnych zdrojov smerujú k stabilite a udržateľnosti – vlastnej konkurencieschopnosti. Ružové veľkofarmy potrebujú k životu tri zdroje. Dva sú nevyčerpateľné – slnko a ľudia. Tretím zdrojom je voda. Je rozhodujúcim predpokladom zachovania biologickej rozmanitosti, celkovej ekologickej rovnováhy a pravidelných výnosov. Obrovské farmy sa rozprestierajú prakticky na brehoch jazier a riek. Jediným šťastím jazera Naivasha je jeho veľkosť, a tým aj väčšia regeneračná schopnosť. Pred poklesom hladiny sa však neubránilo. Do invázie ružových fariem boli brehy jazera lemované papyrusom a pastvinami, kde v družnom žuvaní prebývali hrochy a stáda Masajov. Dnes je tam hyacintová džungľa dusiaca vodu – produkt hnojív vypúšťaných do jazera.

Etiópske jazero Ziway prežíva vďaka nepravidelnej infúzii riek Maqi a Katar, ktoré privádzajú obrovské množstvá vody po jarných a letných dažďoch z hôr. Z jazera vyteká Bulbula a tunajší s obavami sledujú jej miznúci tok. Mesto Ziway na brehu jazera kedysi bežne používalo vodu bez zvláštnych úprav. Dnes ju radšej čerpá zo 46 kilometrov vzdialeného zdroja…

Kým ruža vyrazí do sveta, vypije 7 – 10 litrov vody v závislosti od systému pestovania a odrody.

Najväčšia farma produkuje denne asi 4 milióny ruží. A to je len jedna farma.

Človek proti človeku… a všetci proti prírode

Podľa výskumov domácej univerzity v Addis Abebe a holandskej Wagenigen University z rokov 2016 až 2018 sa v blízkosti jazera Ziway a jazera samotnom našli desiatky rôznych pesticídov. Na stupeň víťazov vystúpili: 3. miesto – 30 pesticídov s maximálne prípustnou koncentráciou 0,1 μg na liter a vyššou, 2. miesto – päť vysoko rizikových pesticídov, ktoré musia mať osobité dovozné povolenia, 1. miesto a zlatú medailu získali diazinon, methomyl a carbendazim, ktoré sú na čiernej listine Európskej únie.

Denne sú zbierané z plantáží milióny ruží. To žiadna pôda nezvláda. Za výnosmi a kvalitou pár dní trvajúcej krásy stojí v plnej zbroji chemický priemysel a genetika rastlín.

Kenya Flower Council sa chváli, že vyviezli 160 000 ton ruží za jeden rok. A koľko tisíc ton bordelu si doviezli do krajiny, sa nikde nedočítate. Paradoxom zostáva, že sajrajt, ktorý Únia loďami navozí do Afriky, si potom vozí lietadlami naspäť domov. Ruže sa striekajú pravidelne a výdatne. Vtedy je do skleníkov zákaz vstupu a inkubačná doba závisí od druhu postreku. Ochranné pomôcky boli povinne zavedené len pár rokov dozadu… Herbicídy ničia burinu, fungicídy huby a plesne, insekticídy likvidujú hmyz, baktericídy zase iné baktérie. K tomu ešte regulátory rastu a hnojivá.

Čítajte tiež
etuo sk drevene kryty na mobil

Chemické výdobytky sa bežne používajú aj pri pestovaní potravinových produktov, ale tam je to regulované a kontrolované. Ruže sa určite snažia, ale nemôžu stíhať všetko absorbovať. Nikto nekontroluje v ružiach bohaté zastúpenie Mendelejevovej tabuľky. A tak to všetko končí v pôde, vode a ľuďoch. Ľudia sa boja hovoriť, aby nestratili prácu a miestnym lekárom neostáva nič iné, ako priznať, že liečia choroby, ktoré sa nikde inde v ich krajine nevyskytujú. Diagnózy juhoamerických a afrických žien sa nápadne podobajú – zápal ciev a precitlivenosť rúk, neznáme kožné choroby, samovoľné potraty, zvýšený výskyt rakoviny a vrodených chýb u novonarodených detí.

Kto nemá na ružiach ustlané

Svet zatiaľ viac hovorí ako koná v prípade trvalej udržateľnosti života tejto planéty. Zaujímame sa o to, čo zjeme. Sme ECO, BIO, ORGANIC, GREEN a dokonca chceme vedieť WHO MADE MY CLOTHES. Vieme, kto vyrobil naše auto, preferujeme slovenské výrobky, do skríň si vešiame bangladéšske handry, deťom kupujeme čínske hračky.

Viete, čo máte vo váze? Už ste niekedy videli pri ružiach nápis KENYA alebo COLUMBIA?

Ruža nemusí byť označená krajinou pôvodu, a tak tie bohatšie ruky žien Severnej Ameriky a Európy ani netušia, kam posielajú ženy z fariem všetkých svätých, keď za tmy odchádzajú z domu a vracajú sa k deťom večer. Ale ani jedna sa svojej práce nevzdá, pretože na tých najštedrejších farmách dostanú mesačne 96 eur, môžu dať deti do škôlky i školy a majú zabezpečenú lekársku starostlivosť na náklady firmy. A to je Keňa, kde uplynulo 34 rokov od vzniku prvých fariem. Etiópske ženy, ktoré pracovali 6 dní v týždni, dostávali pred piatimi rokmi mesačne 26 eur. Po protestoch Etiópskeho obchodného zväzu, neziskoviek a zmedializovaných informáciách o tom, čo sa deje na farmách, si vedia dnes vystrihať 52 eur. Hranica extrémnej chudoby definovaná Svetovou bankou je 1,70 eura na deň. Na to nepotrebujete kalkulačku…

Naozaj spravodlivý a udržateľný?

Ružové odvetvie si vytvorilo medzinárodné certifikáty pre spravodlivé a udržateľné produkty, dodržiavanie ľudských a pracovných práv, ohľaduplnosť k životnému prostrediu, šetrnejší prístup k využívaniu prírodných zdrojov… myšlienky z obdobia humanizmu a osvietenstva sú stále živé. Je obdivuhodné, keď privátne firmy a privátne certifikačné organizácie spoločne dosahujú ciele, ktoré si sami stanovia. Nič sa nezaručuje – len sa ich všetci snažia dosiahnuť. Konkrétne výsledky – napríklad aké chemikálie a v akých množstvách používajú, nemusia zverejniť.

Filantropické aktivity postupne vyťahujú ľudí z plechových slumov do dôstojnejšieho života. Majitelia fariem stavajú pre nich školy, nemocnice, ihriská. Dokonca aj policajnú stanicu a súd. Mal by to robiť štát, ale nemá na to peniaze, pretože dobrodinci roky neplatili dane.

Pomoc alebo povinnosť

Narastá tlak miestnych mimovládiek aj zahraničných organizácií. Farmy sú nútené sadnúť si za rokovací stôl. Postupne sa mení aj technologické vybavenie fariem – dokážu využívať dažďovú vodu, slnečnou energiou kryjú časť energetických potrieb a budujú filtračné zariadenia. Je to svedomie alebo stratégia, lebo už nie je kam ísť…? Holandské ministerstvo zahraničných vecí začalo financovať pomoc etiópskym farmárom možno aj ako priznanie viny v deštrukčných aktivitách svojich krajanov na tunajšiu prírodu. Pre mnohých ľudí a zvieratá zmena prichádza neskoro – prišli o zdravie, rybári o ryby, z oblasti zmizli vlci, antilopy a časť sťahovavého vtáctva zrušila svoje zvyčajné medzipristátie.

Na Valentína ani Deň matiek si prirodzene rastúcu ružu nikde nekúpite. Voňavá ruža spod voľnej oblohy vás poteší len v určitom ročnom období. Malé farmy a drobní pestovatelia nijako neohrozia tých veľkých celoročných.

K pestovaniu zdravších ruží ich môže donútiť len zmena systému, ktorý si sami vytvorili.

Finančné, technologické aj genetické prostriedky na to majú – za tie roky, čo vykrádali cudzie zdroje, si ich vytvorili dostatok.

Etiópia, Keňa, Kolumbia a Ekvádor sú od nás ďaleko a starosti ľudí, ktorí tam žijú a pestujú pre nás kvety, ešte ďalej…

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore