Logopedička Lucia Palugyay: Najdôležitejším indikátorom pre vyhľadanie logopéda je intuícia rodičov

Lucia Palugyay nie je len uznávanou logopedičkou, ale aj mamou dvoch krásnych detí, ženou plnou pozitívnej energie. Kedy zájsť s dieťaťom k logopédovi a ako vplýva na reč detí to, čo jedia? Nahliadnite s nami do jej životov.

Čo vás viedlo k štúdiu logopédie? Ako dlho sa už tejto profesii vlastne venujete?

Vždy som mala rada deti. Moja mama hovorí, že už na základnej škole v štvrtej triede som vedela, že chcem byť učiteľka. Myslím si, že k tomu prispela aj ona sama, bola profesorkou klavíra na konzervatóriu. Zaujímala ma aj medicína. Keď som však videla, koľko sa toho musela učiť moja sestra, radšej som to prehodnotila. No práve v logopédii sa tieto dva smery – učiteľstvo a medicína, spájali, to sa mi nesmierne páčilo. Ako logopedička dnes pracujem s prestávkami už 18 rokov. 

Ako vašu prácu ovplyvnilo materstvo? Venovali ste sa popri materskej dovolenke aj práci?

Materstvo a rodičovstvo veľmi zmení pohľad aj prístup človeka k deťom. To mi určite potvrdí každý rodič. Pamätám si, ako som niektoré veci hodnotila, keď som ešte nebola mama. Hovorievala som si – ako tí rodičia môžu robiť toto alebo tamto – no s príchodom vlastných detí som množstvo vecí pochopila a prehodnotila. S dcérou Terezkou som bola doma tri roky, chcela som si to užiť, nechcela som ju nechať niekde samú len preto, aby som sa mohla venovať iným deťom. Podobne to bolo aj pri synovi Matejovi, pri ňom som však začala pracovať trochu skôr.

Mali vaše deti problémy s výslovnosťou niektorých hlások? V akom veku ste to u nich odpozorovali?

Dcéra nemala problém vôbec, syn mal asi štyri roky, keď sme si všimli problém so sykavkami. No po odstránení nosnej mandle sa to spontánne upravilo samo. Neskôr som ho bola kvôli hláske „r“ preventívne ukázať kolegyni, ktorá to s ním zvládla už na prvej hodine. Mamu veľmi poslúchať nechcel. (smiech)

Ako je to s poruchou reči u detí? Do akej miery môže ovplyvniť vývin ich reči genetika?

Pravdou je, že vývin reči je podmienený aj geneticky. Vplyv na reč detí však má aj prostredie, v ktorom vyrastajú. Do určitej miery teda máme dané, ako sa reč dieťaťa bude vyvíjať, no našťastie to vieme aj ovplyvniť. Keď sa pozrieme na poruchy reči všeobecne, na jednej strane je určitá genetická predispozícia. V rodinách, kde sa poruchy reči už v minulosti objavili, bude ich výskyt u detí pravdepodobnejší. Na druhej strane sú aj také prípady, keď sa v rodine, v ktorej sa už niekoľkokrát porucha reči vyskytla, tentokrát u dieťaťa neobjaví. Preto sa dá povedať, že poruchy reči nemusia mať len genetický pôvod. Príčinou môžu byť aj rizikové faktory počas tehotenstva alebo ťažkosti vzniknuté pri pôrode.

Veľa rodičov nevie odhadnúť, kedy je potrebné navštíviť logopéda. Mohli by ste našim čitateľom poradiť zopár indikátorov, ktoré by si mali všímať?

Najdôležitejším indikátorom, kedy vyhľadať logopéda, je obava rodičov. Tí intuitívne často cítia, že dieťa sa nevyvíja ako jeho rovesníci. Už veľmi skoro môžeme pozorovať, či sa dieťa oneskoruje vo vývine alebo registrovať neplynulosti v reči. Sledujeme, či s nami komunikuje gestami, či rozumie jednoduchým otázkam, či má záujem o interakciu s dospelými alebo s inými deťmi.

Napríklad v dvoch rokoch by už dieťa malo rozprávať v dvojslovných kombináciách, malo by začať tvoriť prvé krátke vety, ovládať minimálne 50 až 70 slov.

Neskôr, medzi tretím a štvrtým rokom, ak si rodič všimne v reči dieťaťa gramatické chyby, alebo nedostatočnú slovnú zásobu, problémy v porozumení reči, treba navštíviť logopéda. Čo sa týka artikulácie, v štyroch rokoch by už mala byť reč dieťaťa úplne zrozumiteľná aj pre cudzích ľudí, hoci ešte nemusí úplne presne vyslovovať napríklad hlásky „l“ a „r“. Ak ich však nevie ešte správne vysloviť v predškolskom veku, tiež je dobré vyhľadať logopéda.  

Veľa rodičov sa snaží odnaučiť deti zlej výslovnosti bez logopéda. Akých chýb sa najčastejšie rodičia dopúšťajú? Môže to pre deti priniesť viac škody ako úžitku?

Vo všeobecnosti je dobré, ak rodič počuje chyby vo výslovnosti a snaží sa ich správnym rečovým vzorom opraviť. Všetci rodičia to robia s dobrým úmyslom. Niekedy sa však môže stať, najmä pri hláske „r“, že rodičia na dieťa príliš tlačia a ono sa samé, v snahe napodobniť zvuk aký od neho žiadajú, naučí nesprávnu, takzvanú hrdelnú výslovnosť. Skôr sa ale stáva, že dieťa je menej ochotné s rodičom spolupracovať. Stále však platí, že rodič je ten, ktorý aj po návšteve logopéda pracuje s dieťaťom doma na pravidelnej báze – len vtedy vidíme efektívnosť našej logopedickej práce.

Má vplyv na vývin reči aj jedlo, ktoré deti konzumujú?

Poukázala by som skôr na konzistenciu jedla, ktoré konzumujú. Pre zdravý vývin rečových orgánov, správneho napätia svalov, ktoré sa zúčastňujú na rozprávaní, jazyka aj pier by som určite odporučila všetkým mamám začínajúcim s príkrmami, aby jedlo pre dieťatko nemixovali. Zo začiatku ho iba dobre roztlačíme vidličkou a čím je dieťa staršie, tým väčšie kúsky jedla môžeme v strave nechávať. Netreba sa ľakať ani to vzdať, ak dieťa bude zo začiatku takúto stravu odmietať, po pár pokusoch si určite privykne.

Čo sa týka dýchania, vplýva jeho spôsob na vývin reči dieťaťa?

Správne dýchanie je nevyhnutné nielen pre život, ale určite aj pre správny vývin reči. Prax nám ukazuje, že je veľmi dôležité zistiť, či dieťa nemá zväčšenú nosovú mandľu, následkom toho môže byť nielen to, že nesprávne dýcha, ale aj to, že zle počuje. To má vplyv nielen na celkový vývin reči, ale aj na vývin artikulácie.

Vo vývine reči a artikulácie sú takzvané kritické obdobia, počas ktorých si dieťa osvojuje určité zručnosti, napríklad správnu gramatiku alebo sa sluchovou cestou učí rozlíšiť mäkké a tvrdé, znelé a neznelé, či dlhé a krátke hlásky. Ak počas tohto obdobia nepresne počuje, napríklad v dôsledku zväčšenej nosovej mandle, dané zručnosti si neosvojí. No a potom mu veľmi dlho trvá, kým to celé v procese terapie pochopí. Preto by som bola veľmi rada, keby aj detskí lekári apelovali u detí na ORL vyšetrenie, najmä ak sa zdá, že sa vývin reči oneskoruje. Môže to byť totiž jeden z faktorov, ktorý vývin brzdí.

Používanie cumlíka je stále rozporuplné. Môže mať vplyv na vývin reči a kedy je najvyšší čas odložiť ho do šuflíka?

Cumlík by som určite nezatracovala. Vie byť veľmi dobrým pomocníkom, ale treba mu stanoviť určité pravidlá. Keď je dieťa ešte malé a potrebuje sa upokojiť, cumlík mu v tom pomáha, netreba s tým bojovať. Netreba mu ho však nechať v ústach celý deň. Odporúčam obmedziť jeho používanie okolo jedného roka dieťaťa, cumlík nechajte deťom iba pri zaspávaní, prípadne pri akútnom upokojení. Do roka a pol, maximálne do dvoch rokov by som sa už snažila dieťa od cumlíka aj fľašky s cumlíkom odučiť. Často sa mi stáva, že deti klientov majú ešte v piatich a šiestich rokoch fľašku s cumlíkom na ranné alebo večerné pitie mlieka. To je pre mňa úplne neprípustné. Myslím si, že takýto názor majú nielen logopédi, ale aj čeľustní ortopédi, ktorí potom dlhé roky naprávajú na zuboch škody, ktoré takéto nezmyselné používanie cumľa a fľaše spôsobí.

Každý z nás si pamätá niektoré z riekaniek, ktoré sme sa naučili ako malé deti. Pomáhajú tieto riekanky deťom k lepšej výslovnosti? Ako by taká správna riekanka vlastne mala vyzerať?

Akékoľvek knihy, či už rozprávkové, s riekankami alebo básňami, sú vždy dobrou voľbou a určite deťom pomáhajú. Obohacujú ich slovnú zásobu, cibria pamäť, pozornosť a porozumenie. Môžu to byť tie klasické, čo sme sa všetci učili v škôlke, alebo iné, ktoré kúpite v kníhkupectve. Tie špecifické, zamerané na konkrétnu hlásku, nám pomáhajú pri zlepšení výslovnosti a sú veľmi dobrým pomocníkom na fixáciu správnej výslovnosti. 

Máte nejaké obľúbené logopedické cvičenia, ktoré robíte aj so svojimi deťmi?

Mám veľa obľúbených logopedických cvičení, ktoré v práci využívam, ale keďže dcéra má 17 rokov a syn 12, logopedické cvičenia už nepotrebujú. (smiech)

S akými poruchami reči sa najčastejšie stretávate u detí a u dospelých?

Pracujem v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré sa špecializuje primárne na logopedické ťažkosti u detí. Venujeme sa deťom od raného veku, cez predškolákov až po školský vek. Našimi prioritami sú deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, ako sú vývinová jazyková porucha, zajakavosť, deti s dyslexiou a narušenou zvukovou rovinou reči, teda s výslovnosťou. Dospelým s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zase venujú klinické logopédky v zdravotníckych zariadeniach, nemocniciach a poliklinikách.

Myslíte si, že problém s vývinom a poruchou reči je v dnešnej dobe u detí častejším javom ako v minulosti?

Detí, ktoré potrebujú logopedickú pomoc, je stále viac, ukazujú to aj štatistiky v školstve. Stúpa kvalita lekárskej starostlivosti, ktorá dokáže zachrániť aj veľmi predčasne narodené deti. Tie sa pre nás stávajú, z pohľadu narušenej komunikačnej schopnosti, výrazne rizikovou skupinou. Pozitívne je, že v súčasnosti máme kvalitné diagnostické a skríningové nástroje, napríklad TEKOS I a TEKOS II, na včasné zachytávanie takýchto detí už od ôsmeho mesiaca života. To znamená, že sa im vieme aj skôr venovať.

Existujú nejaké cvičenia zamerané na správnu výslovnosť detí ako prevencia? Mohli by ste našim čitateľom – rodičom, nejaké poradiť?

Prevenciou pred poruchami výslovnosti je napríklad naučiť dieťatko hrýzť čo najskôr tuhú stravu, piť z pohárika, eliminovať a najneskôr po druhom roku úplne odstrániť používanie cumlíka a dojčenskej fľaše. Dobré je tiež naučiť dieťa správne smrkať a dýchať nosom. Nedá sa však povedať, že aj keď všetky tieto zásady rodič dodrží, poruchy výslovnosti sa neobjavia. Môžu sa objaviť iné faktory, napríklad genetická predispozícia,  časté zápaly stredného ucha, nádchy, soplíky, alergie či zlý zhryz.

Pri hre s rovesníkmi, čítaním či iným aktívnym využívaním reči si deti cibria rečové schopnosti, ale tieto aktivity dnes často nahrádza obrazovka. Myslíte si, že nadmerný čas strávený pred obrazovkou televízorov a počítačov môže mať negatívny vplyv na komunikačné schopnosti, vyjadrovanie, či správnu výslovnosť detí?

Záleží od toho, čo znamená nadmerný čas. Na jednej strane je dobré, ak dieťa má aj technické zručnosti. V dnešnej dobe sa bez toho už ani nezaobíde. Éra digitalizácie napreduje a môže sa stať, že deti už budú čiastočne vzdelávané  aj online. Na druhej strane určite treba monitorovať nielen čas, ale aj obsah toho, čo dieťa na obrazovke sleduje. Pozeraním obsahovo vhodného programu sa napríklad môže zväčšovať pasívna slovná zásoba dieťaťa. Aby sa zlepšovala aj tá aktívna, treba to všetko dostať do rovnováhy – nájsť dieťaťu záujmy, ktorým sa bude venovať, a pri ktorých bude svoje komunikačné schopnosti cibriť aj v reálnom svete. Myslím si, že je na nás dospelých, aby sme túto rovnováhu našli a naučili ju aj naše deti. V budúcnosti sa nám to určite zúročí. 

Aký vzťah máte u vás doma k  technológiám? Regulujete čas, ktorý deti trávia v online priestore, pred televízorom?

Snažíme sa, ale musím sa priznať, v dnešnej dobe je to veľmi náročné. Našťastie obidve deti športujú. Dcéra robí sedem rokov karate a syn hrá sedem rokov futbal. Voľný čas teda majú vyplnený športom. V ich veku sa už tie technológie aj ťažko zakazujú. Viem si však predstaviť, že by na nich trávili menej času.

Mali ste niekedy problém skĺbiť pracovné a rodičovské povinnosti?

Mám veľmi dobrého manžela, ktorý mi je veľkou oporou. Vďaka nemu nemám problém skĺbiť prácu, rodičovstvo a dokonca aj svoje koníčky.

Ako najradšej trávite čas s deťmi?

Keďže majú počas týždňa veľa pohybu, so mnou už odmietajú vykonávať akékoľvek športové aktivity. Snažím sa ich teda vo voľnom čase viesť ku kultúre, aby to malo rovnováhu. Chodíme spolu do galérií, do divadla, na výstavy alebo do kina. Volám to Deň s matkou. Spájame v ten deň kultúru, kino a dobré jedlo. Myslím si, že to majú celkom v obľube.

Čo najradšej robíte, keď máte čas sama pre seba?

Cvičím. Každý deň sa snažím venovať nejakej športovej aktivite. Bicykel, beh, silový alebo kondičný tréning, joga. Nabíjajú ma tie endorfíny po cvičení. Koľkokrát sa mi nechce, ale keď si predstavím ten pocit po cvičení, hneď obúvam tenisky a vyrážam. Ďalším relaxom sú knihy. Mám obľúbených autorov, ale rada čítam aj na odporúčanie priateľov alebo rôzne motivačné knihy.

Ste cestovateľský typ? Ako vyzerá ideálna dovolenka podľa vašich predstáv?

Veľmi rada cestujem. Rada spoznávam mestá v zahraničí, ich kultúru, jedlo, atmosféru. S manželom máme taký zvyk – každý rok sa snažíme ísť na pár dní niekam sami, bez detí. Ideálna dovolenka je však aktívna. Možno aj viac zimná ako letná. V zime veľa lyžujeme, ja som ešte pred pár rokmi prepadla skialpinizmu. Je to pre mňa dokonalý relax, takže sa stále neviem dočkať, kedy už budem môcť vyliezť niekde na zasnežený kopec.

Vaša rodina má dlhoročnú tradíciu vo vinárstve. Aký k nemu máte vzťah vy?

Áno, môj prapradedo bol v druhej polovici 19. storočia jedným z najväčších obchodníkov s vínom v Rakúsko-Uhorsku. Môj vzťah k vínu je však iba čisto spotrebiteľský. Dva deci dobrého vínka k večeri alebo pri posedení s priateľmi je podľa mňa vždy dobrý nápad.

Varíte rada? Pomáhajú aj členovia rodiny?

Rada varím aj pečiem, v kuchyni trávim veľa času. Často experimentujem a skúšam nové recepty. Nevymýšľam si vlastné recepty, skôr si spravím rešerš a potom kuchtím. Preto musím toľko športovať. (smiech) Obľúbených receptov mám hneď niekoľko, všetky som spísala na môj blog s názvom Lucy loves to bake. Deti však v kuchyni dobrovoľne nepomáhajú, radšej až pri konzumácii.

Čo je pre vás najväčším zadosťučinením za prácu, ktorú vykonávate?

Zadosťučinením je určite to, že vidím aké sú deti šťastné, keď k nám prídu. Tešia sa, že sa idú hrať, neberú logopédiu ako niečo nepríjemné. Potom aj terapia napreduje rýchlejšie. A spokojní sú aj rodičia.