Marcela Bučeková, PhD.: Kvalitný med môže byť drahý. Doma ním treba šetriť

V minulosti sa ním šetrilo, dnes nám nevystačí ani domáca produkcia. Počet našich včelstviev sa znížil o viac než tretinu, preto ho dovážame zo zahraničia – takmer štyri tisícky ton ročne! Reč je o tretej najfalšovanejšej potravine v Európskej únii, o mede. Čo o ňom vlastne vieme a používame ho vôbec správne? Prečítajte si zaujímavý rozhovor s vedeckou pracovníčkou Marcelou Bučekovou, PhD. z Ústavu molekulárnej biológie SAV, ktorá je spoluzakladateľkou projektu Medového laboratória. Chce nás naučiť, že zaplatiť tri-štyri eurá za kilo medu z Európy vôbec nie je v poriadku.

V rozhovore sa dozviete:

• ako sa med využíva v dnešnej medicíne,
• koľko druhov medu poznáme,
• prečo je v mede voda,
• ako med používať pri pečení alebo v čaji,
• ako ho skladovať,
• prečo je med tak ľahko sfalšovateľný,
• či kryštalizácia znižuje alebo neznižuje jeho kvalitu,
• aké nebezpečné sú pre včely a ich med pesticídy,
• aký je rozdiel medzi mestským a vidieckym medom,
• čo je Medové laboratórium a čím sa zaoberá.

Aké účinky má med na ľudský organizmus? Skúsme si zhrnúť aspoň tie najdôležitejšie benefity.

O tom, že med je funkčnou potravinou, dávno niet pochýb. Už ho neberieme len ako súčasť prírodnej medicíny starých mám, svoje miesto obhájil aj v modernej medicíne založenej na dôkazoch. Príkladom je minuloročná analýza Oxfordskej Univerzity, kde spracovali všetky odborné práce a klinické štúdie týkajúce sa účinnosti medu na ochorenia horných dýchacích ciest.

Jednoznačne z nej vyplýva, že med je účinnejší ako súčasné spôsoby liečby kašľu bez akýchkoľvek vedľajších účinkov a bez toho, aby jeho používanie prispievalo k antimikrobiálnej rezistencii.

Táto analýza je obrovským uznaním medu ako takého. Ďalšou oblasťou medicíny, v ktorej je med veľmi efektívny, je hojenie rán od popálenín, cez akútne pooperačné rany až po ťažko sa hojace rany, vredy predkolenia a rany kolonizované baktériami.

Môžeme hovoriť o kategóriách medov? Aký med vlastne poznáme?

Podľa medzinárodných štandardov zakotvených v Codex Alimentarius, teda v Potravinovom zákonníku, poznáme dva druhy medu – kvetový alebo nektárový med z nektáru rastlín, a medovicový med, ktorý pochádza z výlučkov hmyzu (Hemiptera) cicajúceho rastliny, alebo samotných výlučkov živých častí rastlín. Z hľadiska antibakteriálnej aktivity by sme mohli med rozdeliť na základe mechanizmu, akým pôsobí proti baktériám. To by boli med peroxidový, ten prevažuje u nás v Európe, a med neperoxidový, u ktorého sú nositeľom antibakteriálnej účinnosti látky botanického pôvodu, čo je typické pre manukové medy z Nového Zélandu a Austrálie.

V čom sa líši medicínsky med od toho klasického, prírodného?

Základom medicínskeho medu je prírodný med, ktorý prešiel procesom sterilizácie. Tá je nevyhnutná pri aplikácii do otvorenej rany. Táto sterilizácia sa robí ionizujúcim gama žiarením, ktoré nemá negatívny vplyv na jeho antibakteriálne účinky.