andrea martin basila sensoneo

Martin a Andrea Basilovci: Výchova je o dodržiavaní sľubov, úprimnosti, otvorenosti a nehranom záujme

0 zdieľaní
0
0

Manželia MARTIN a ANDREA BASILOVCI začali podnikať s vlastným environmentálnym projektom Sensoneo celkom od nuly. Ba čo viac! Všetko to stíhajú popri výchove troch dcér – Grétky, Agátky a Dorotky. Ako sami tvrdia, so zvyšujúcim sa počtom detí sa im zvyšovala aj efektivita, a tak ich právom môžeme nazvať motivátormi, odvážlivcami, ale najmä skvelými ľuďmi.

Rozbehli ste podnikanie popri deťoch. Muselo to byť náročné. Aké boli vaše začiatky?

Martin: Áno. Miestami to bolo doslova sado-maso. (smiech) K podnikaniu sme sa totiž dopracovali tak, že mňa vyhodili z práce, pretože som bol priamejší, než by sa patrilo. Aďka bola v tom čase tehotná. Mali sme čerstvú hypotéku a účty sa nám tiež neprehýbali pod kopou peňazí. Vtedy ma poháňala najmä moja láska k technológiám a inováciám. Vyštudoval som automatizáciu a robotiku, dlhé roky som strávil riadením komplexných IT projektov na Slovensku a dostal som sa do bodu, keď som to všetko chcel zúročiť vo vlastnom projekte.

Aďka: Napriek tomu, že to bolo skutočne náročné a hektické obdobie, odhodlali sme sa a začali sme podnikať. Myslím, že to bolo skvelé rozhodnutie.

Založili ste environmentálny projekt Sensoneo, vďaka ktorému dokážete presne monitorovať odpadové nádoby. V čom spočíva jeho filozofia?

Martin: Celá naša filozofia je založená na tom, že dokážeme získať všetky dáta potrebné na to, aby sa dal odpad riadiť maximálne efektívne. Aby bola jeho správa jednoduchá, účinná, adresná a pokiaľ možno čo najmenej zaťažovala životné prostredie.

Aďka: Laicky to možno vysvetliť aj tak, že vďaka nášmu riešeniu monitorovania smetných nádob pomocou senzorov budú zákazníci rozumieť, čo sa s „ich“ odpadom naozaj deje. Koľko sa ho presne tvorí, v akých komoditách, v ktorých častiach mesta. Klienti zistia, ktoré ulice sú preťažené a nakoľko sú kontajnery plné v čase zvozu. Vďaka tejto analytike môžu byť rozhodnutia spoločností ohľadom nových stojísk či zvozových trás lepšie a efektívnejšie pre ľudí i životné prostredie. Smetiarske autá potom dokážu zvážať len tie kontajnery, ktoré to skutočne vyžadujú, a to po čo najkratšej trase – tak, aby vozidlo čo najmenej zaťažovalo premávku v meste a súčasne sa jeho kapacita maximálne využila. Šetríme tak palivo a vyhýbame sa zbytočným emisiám.

Občania si cez našu voľne dostupnú aplikáciu dokážu vyhľadať najbližší voľný kontajner pre konkrétny typ odpadu, nechať sa k nemu navigovať, alebo si môžu nechať zasielať upozornenia priamo operátorom. Sensoneo tiež kontajnery „čipuje“ – čo mestu slúži na to, aby si dokázalo ustriehnuť majiteľov, vyprázdňovalo kontajnery či adresne komunikovalo a napríklad aj nastavovalo spravodlivejšie poplatky za správu odpadu – podľa toho, koľko odpadu domácnosti reálne vyprodukujú.

martin basila rodina sensoneo
Ako a prečo vznikol tento nápad?

Martin: K téme odpadu sme sa dostali vďaka mestu Nitra, ktoré vtedy hľadalo po celej Európe riešenie, ktoré by im pomohlo monitorovať odpad v podzemných kontajneroch, pretože zistili, že ich zvážajú poloprázdne. Chytili sme sa hodenej rukavice a vytvorili prototyp senzora spolu s jednoduchým softvérom, ktorý sme vďaka rýchlej spätnej väzbe dokázali v krátkom čase „vyšperkovať“.

Aďka: Postupne sme sa hlbšie ponorili do tematiky odpadu a zistili sme, aká je široká a aké dôležité je pri tejto téme zohľadňovať všetky jej aspekty. Od ochrany životného prostredia, cez využívanie zdrojov, ekonomiku až po kvalitu služieb, čo je najmä pre občanov extrémne citlivá téma. Odpadové hospodárstvo je snáď posledné odvetvie, v ktorom sa na spôsobe jeho riadenia za posledných 50 rokov nič zásadné nezmenilo. Krátko po nitrianskom projekte sme sa cez súťaž Startup Awards dostali k ľuďom, ktorí nám otvorili oči ohľadom potenciálu, ktorý tento projekt prináša, a rozhodli sme sa tomu venovať naplno.

Podarilo sa nám Sensoneo úspešne prezentovať na viacerých európskych aj globálnych súťažiach – okrem iných spomeniem napr. víťazstvo na najväčšej svetovej súťaži zameranej na technologické inovácie Innovation World Cup Series v kategórii Smart Territories alebo víťazstvo v európskej súťaži European PropTech Startup Awards v Paríži. Ministerstvo hospodárstva nám udelilo ocenenie Technologický inovatívny čin roka 2017 a získali sme tiež slovenského enviro oscara Zlatý Mravec v kategórii Inovatívne riešenie. Dostali sme sa tiež medzi top 3 najrýchlejšie rastúce technologické firmy strednej a východnej Európy za rok 2019.

Aký pozitívny vplyv má senzorovanie smetných nádob na celkový stav životného prostredia? Aké sú jeho benefity?

Martin: Senzory umožňujú spoznať špecifiká tvorby odpadu na konkrétnom území. Vďaka nim môžu mestá smerovať edukáciu o odpade „správnym“ ľuďom, ktorí napríklad nedostatočne triedia odpad. Najväčší benefit je však v tom, že zvoz je adresný a efektívny – zváža sa to, čo sa má, a to čo najkratšou cestou. Šetríme tým pohonné hmoty a odbremeňujeme mesto od prebytočných jázd a emisií. Vzhľadom na fakt, aké množstvo kilometrov sa pri zvoze odpadu prejazdí, ide o veľké úspory. Vďaka senzorom mesto dokáže aj naopak zasiahnuť v prípade nárazového preplnenia kontajnerov, aby sa vyhlo kritickým situáciám.

Dajú sa používať senzory aj na niečo iné ako na kontajnery? Aké environmentálne využitie ešte majú?

Aďka: Kvalitný senzor dokáže byť užitočný naozaj rôzne. V odpadovom hospodárstve je jeho využitie snáď najzmysluplnejšie, ale uplatňuje sa aj v rôznych priemyselných odvetviach, nemocniciach, nákupných centrách a podobne. Na Slovensku napríklad monitorujeme kanály na odpadovú vodu, ktoré sú umiestnené pod diaľnicou R7. V prípade daždivého počasia musel na 52 rôznych lokácií vyraziť celý tím ľudí, aby každú z nich jednotlivo skontroloval. Teraz vyrazia len vtedy, ak ich na nebezpečne vysokú hladinu upozorní náš senzor.

Čo na svojej práci milujete najviac?

Aďka: Ja sa vo firme venujem komunikácii – PR, propagácii a marketingu. V PR a marketingu sa hýbem roky, ale firemné mantinely dosť okliešťujú to, čo skutočne môžete a nemôžete, a navyše, nie vždy narazíte na produkt či riešenie, ktoré je radosť propagovať. So Sensoneo som to zažila. Kombinuje technológie, inovácie, ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Pri ňom nemusíte fabulovať, stačí rozprávať.

Martin: Ja riadim firmu ako celok. Najvďačnejší som za pocit, že sa teším do práce. A to, že som sa mohol obklopiť perfektnými ľuďmi z rôznych oblastí. To sa inak len tak nepritrafí. Ten tím je vyskladaný úplne úžasne. Od každého vidím prínos, na každého sa môžem spoľahnúť. V korporácii nikdy neviete, na akého človeka narazíte.

Aďka: Áno, to je veľká pravda a veľmi sa mi páči možnosť vybrať si do tímu ľudí podľa svojho vedomia a svedomia. Dovolím si tvrdiť, že v ňom máme veľké poklady.

andrea basilova deti rodina sensoneo
Aj doma máte takto rozdelené úlohy?

Aďka: Cielene sme si ich nikdy nerozdeľovali, ale nejako prirodzene sme vhupli do relatívne „klasického modelu“, keď ja mám lepší prehľad a asi aj istejšiu ruku pri varení, upratovaní a agende okolo škôlok a Maťo zas všetky tie zvyšné veci vrátane „hrubých prác“.

Martin: Mimochodom, Aďka sa za 10 rokov varenia vypracovala k úplným delikatesám.

Aďka: Maťo je aj výborný animátor. Byť naším dieťaťom, rozhodne trávim radšej čas s ním. Ja som skôr suchár a mám rada veci zorganizované, on miluje každú príležitosť na improvizáciu a vždy sa vie vynájsť. Vlastnosť, ktorú veľmi obdivujem. Tiež mi často dopraje čas len pre seba, za čo som mu vďačná, pretože občas potrebujem niekoľkohodinové ticho.

Martin: Alebo operu.

Aďka: Alebo. Zoberie baby na výlet, vymyslí im super program, keď treba, aj navarí a vraj pri tom ešte aj hodinu spí. Mne sa takéto nastavenie zatiaľ nikdy nepodarilo.

Ako manželia spoločne podnikáte. Nestáva sa vám, že máte ponorkovú chorobu? Je náročné byť v manželstve a navyše aj spolu pracovať?

Martin: Napriek tomu, že sa môže zdať, že sme spolu stále, nie je to tak. V práci sme výlučne nastavení na prácu. Nie je to niečo, čo sme si povedali, ale sme tak obaja nastavení a myslím, že je to tak dobre, aj s ohľadom na ľudí vo firme. Navyše, každý z nás sa venuje niečomu inému, takže sa to neprelína. Doma sme si zas vyslovene dali pravidlo, že o práci sa nebavíme.

Aďka: Ja si tiež často hovorím, že pri tej vyťaženosti som vlastne rada, že robíme na spoločnom projekte. Je to jednak príležitosť pre lepšie vzájomné pochopenie, a tiež možnosť, ako sa aspoň občas vidieť.

Randíte? Je podľa vás potrebné starať sa o partnerský vzťah, aj keď už máte deti a kopec práce?

Martin: Určite áno, bez funkčného partnerstva sa z vás postupne stanú spolubývajúci a aj to rodičovstvo napokon skĺzne len do povinností. Akurát, že to randenie trochu blicujeme.

Aďka: V lete sme mali ôsme výročie svadby. Keďže baby už zvládnu pár dní mimo domu, mali sme asi 4 dni sami pre seba. A skončilo sa to tak, že naše telá si vypýtali absolútny oddych. Doslova nás vyplo. V deň výročia sme sa vybrali na spoločnú večeru a vzájomne sa báli, kto z nás bude mať chuť aj na kino, lebo nikto z nás ho vtedy nevládal absolvovať. Takže sme šli po večeri spokojní domov.

Stíhate popri deťoch a práci mať čas pre seba? Čo vtedy najradšej robíte?

Martin: Ja nedokážem fungovať bez športu. Trikrát týždenne chodím aj s chalanmi z firmy na ranné kruhové tréningy, a keď sa cez víkend dá, tak rád vybehnem na bicykli alebo behať.

Aďka: Ja veľmi rada nerobím nič, ale málokedy sa k tomu dostanem. Mentálne si viem oddýchnuť aj pri upratovaní, objavila som v sebe túto záľubu len nedávno. Celkovo mi vyhovuje minimalizmus a jednoduchosť, podľa mňa to priamo ovplyvňuje aj človeka, aj mu dáva priestor voľnejšie uvažovať. Rada počúvam klasiku, doma aj naživo, sem-tam sa také príležitosti pritrafia a dlho z toho potom žijem. A neustále niečo čítam.

Čo ako rodina spolu najradšej robíte? Ako trávite voľný čas?

Martin: Hneď ako prídeme domov z práce, sme intenzívne s deťmi. Naše deti sú veľmi „outdoorové“, vyžadujú si byť vonku, a my sme za to radi. Takže kolobežky, bicykle, ihrisko…, to máme v zásade každý deň.

Aďka: Milujeme výlety, nové miesta, kamarátov, ale aj nových ľudí. Radi trávime čas vonku, na prechádzkach, na hradoch, v lete chodievame na tábor. Cítime sa tam slobodne my aj deti.

Ako vychovávate? Aká je vaša filozofia?

Martin: Myslím, že sa vo výchove zhodujeme. Myslíme si, že rodič má byť aj určitou autoritou, ale dôležité je, ako si ju buduje. Je to o dodržiavaní sľubov, úprimnosti, otvorenosti a nehranom záujme.

Aďka: Súhlasím. Helikoptérovú výchovu nepovažujem za dobrý vklad do budúcna – dieťa si nevybuduje dostatočnú sebadôveru, a aj najmenšie prekážky môže vnímať ako hrozby, a už vôbec nehovorím o vyčerpaných rodičoch, z ktorých sa vytratí všetka spontánnosť. Podstatné je hlavne to, akým štýlom žijú rodičia, ako sa k sebe správajú a čo považujú za „normálne“. Deti to automaticky nasávajú, vrátane slovníka. Keď je toho na mňa veľa, ľahko znervóznievam, som úzkostná, aj kričím. Vždy sa však potom deťom ospravedlním, že som bola taká a vysvetlím prečo. Vidím, aký to má pre ne veľký význam. Takže je to aj o priznávaní chýb – a z toho, ako sa s nimi vyrovnávate vy, učia sa zase ony.

andrea basilova deti rodina sensoneo
Zmenilo vás rodičovstvo? Je ťažké byť rodičmi troch slečien?

Martin: Určite áno. S každým ďalším dieťaťom sme efektívnejší. (úsmev) A ešte sa mi zdá, že je okolo mňa trochu viac ružovej ako predtým.

Aďka: Zatiaľ mi dievčatá prídu jednoduchšie na výchovu ako chlapci, ale to sa určite zmení v puberte. Martin sa vtedy chystá na okružnú jazdu motorkou do Afriky. Možno sa pridám. (úsmev)

Aďka, vždy si sa pracovne angažovala aj popri deťoch. Čo si myslíš o tom, keď sa mamičky chcú sebarealizovať?

Aďka: Páči sa mi, keď čerstvá mama môže k materstvu a práci pristupovať tak, ako to cíti ona sama, a nikto jej to nekomentuje a neposudzuje. Spokojná mama je najkratšia cesta k šťastnému dieťaťu. Môžem teda hovoriť len za seba a u mňa platí, že žiadna práca pre mňa nebola taká náročná, vyčerpávajúca a siahajúca na absolútne dno mojich schopností a síl, ako materská dovolenka. Po hektickej práci v reklamke som sa zrazu ocitla v tichom dome, kde jediným zvukom boli moje šušlavé príhovory k dcérke.

Trochu trvalo, než som sa z toho šoku spamätala, a vzápätí som na veľké prekvapenie (odjakživa mi lekári tvrdili, že otehotnieť bude pre mňa veľký problém) otehotnela znovu. Situácia ma však donútila zefektívniť fungovanie, výrazne zredukovať princípy, ktoré som si nastavila ako „monomatka“, a dokonca som si uvedomila, že mi pomáha prepnúť sa na inú tému. Dovtedy som občas niekomu vypomohla, ale nebolo to systematické. Druhá dcérka bola bábätko, keď som nás raz v noci prihlásila na Startup Awards a odvtedy to išlo súbežne. Materstvo aj práca. U mňa výborná kombinácia, keď únik od jedného k druhému vytvára ten správny balans.

Martin, ako vnímaš nastavenie spoločnosti v rámci otázok pracujúcich mám? Máš pocit, že mamy to majú jednoduché, alebo naopak ešte vždy sa na ne hľadí cez prsty a táto téma by sa mala v spoločnosti viac rozoberať?

Martin: Myslím, že ženy po materskej sú super zamestnanci. Po dlhom čase strávenom s dieťaťom sa potrebujú dostať od témy plienok k „HDP“. Tieto ženy sa väčšinou nebabrú s blbosťami a sú veľmi efektívne. Vedia sa rozhodovať rýchlo a prinášajú zdravý „sedliacky rozum“. V našej technologickej firme tvoria polovicu a ďalšia polovica z nich má deti. Jednoduché to však určite nemajú, hlavne preto, že väčšina starostlivosti o domácnosť je stále na ich pleciach.

Na jednej strane je to výzva pre mužov, aby sa na týchto povinnostiach podieľali rovnakou mierou a tiež vec zákona a spoločenských zvyklostí, aby muž na rodičovskej dovolenke nebol za exota. Čím bežnejší bude muž na rodičovskej dovolenke, tým menej budeme svedkami toho, že žena sa v očiach zamestnávateľa rovná veľký otáznik, lebo ona je tá, ktorá sa stará o deti.

0 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ