pohyb sport pre deti sportovci

Mentálny koučing detí je cestou k ich športovým úspechom. Rodičia v ňom zohrávajú zásadnú rolu

5 zdieľaní
5
0

Určite by si každý rodič, ktorého dieťa javí nejaký športový talent či nadšenie pre fyzické aktivity, želal vychovať druhého Petra Sagana, Richarda Nagyho, Dominiku Cibulkovú či Mateja Tótha. Čo by sme však mali ako rodičia robiť, ak chceme mať doma malého úspešného športovca? Nad čím je dôležité sa zamyslieť? A kto iný okrem trénera môže pomôcť dieťaťu, aby dosahovalo lepšie výsledky a úspechy? Odpoveďou môže byť práve mentálny koučing dieťaťa.

Nie nadarmo sa vraví, že všetko sa začína v hlave. Od sebavedomia cez nadšenie a sny vedúce k nápadom a úspechom. Aj láska k športu sa najprv musí zrodiť v hlave dieťaťa, aby mohlo byť úspešné a neprestalo sa športu neskôr v pubertálnom veku venovať. Musí to byť v prvom rade splnenie jeho snov a túžob.

Neplňme si na deťoch naše sny

Nikto úspešný nie je úspešný len preto, že to tak chcela mama alebo otec. Rodičia však pochopiteľne zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Práve oni najviac motivujú a vedú dieťa k objavovaniu a definovaniu jeho snov a túžob. Pomáhajú mu na jeho ceste za objavovaním talentu a schopností.

V prvom rade je dôležité naučiť dieťa milovať šport ako taký. Musí mať radosť z pohybu, z hry, z aktivity pre ňu samotnú. Musí ho to baviť. Nútenie alebo nátlak deti väčšinou odradí a znechutí natoľko, že si sami k športu nevytvoria žiadny osobný vzťah. Je preto dobré športovať spolu s deťmi a vytvárať takú atmosféru, akoby to bola hra. Ale takisto treba dať priestor aj vlastnej kreativite dieťaťa, aby sa samé našlo v tom, čo ho baví.

„Veľmi častý je však jav, keď si dospelí plnia sny prostredníctvom svojich detí.“

PhDr. Petra Labašová, psychologička venujúca sa mentálnemu koučingu

Nedá sa všeobecne zhodnotiť, či je to dobré, alebo zlé. Veľakrát sa deti v športe, ktorý im rodič vyberie, nájdu a stotožnia sa s ním. Horšie je, pokiaľ chce mať rodič z dieťaťa silou-mocou futbalistu, ale jeho baví viac plávanie alebo tanec. Vtedy by mal rodič ustúpiť detskej individualite a nechať svojmu dieťaťu možnosť slobodného výberu.

Budujme u detí sebavedomie a sebadisciplínu

Pre dieťa vo veku od 6 do 12 rokov je najlepšie, keď vyskúša čo najviac športov. Prispieva to k rastu sebadôvery vo vlastné schopnosti. V tomto období sa musí naučiť rešpektovať pravidlá i budovať sebadisciplínu. Takisto by sa malo naučiť prehrávať. Lebo pokiaľ sa to nenaučí v ranom veku, neskôr sa bude len veľmi ťažko zmierovať s tým, že nestojí vždy na stupienku víťazov. Proaktívnu dlhodobú sebadôveru je dôležité budovať už odmala, je to opak reaktívnej krátkodobej, ktorá je závislá len od momentálnych výsledkov.

mentalny koucing pohyb sport sportovci

Dieťa sa musí naučiť, že len snahou a drinou dosiahne dobré výsledky a že žiadne výhry nie sú zadarmo. Bude si tak neskôr viac vážiť samé seba a to ide ruka v ruke s dôverou vo svoje schopnosti. Táto dôvera je veľmi potrebná v pubertálnom veku. Vtedy z nej totiž potrebuje čerpať.

Akonáhle však v puberte má dieťa nízku sebadôveru, ale zároveň vysoké očakávania spojené s vekom, ideálmi či tlakom rodiny, alebo prostredia, tieto vysoké očakávania bez dostatočného sebavedomia vo vlastné schopnosti zvládnuť komplikované situácie vedú k podceňovaniu a následne k zlyhaniu.

Malého športovca musíme naučiť, že aj snaha sa cení. A aj v prípade prehry, tréner ani rodičia ho neprestanú mať radi. Deti to totiž vnímajú inak a oveľa citlivejšie ako my dospelí. Dôležité je preto najprv dieťaťu porozumieť. Pochopiť jeho prežívanie a vnímanie, aby sme mu vedeli pomôcť a byť mu oporou.

Podporujme ich a akceptujme

Keď dieťa dosiahne 12 rokov, pomaly prestáva byť dieťaťom a prichádza puberta. V tomto veku by už malo poznať svoje silné a slabé stránky a malo by byť schopné vedieť si vybudovať vlastné ciele i vnútornú motiváciu. Zároveň je tento vek kritický, lebo dieťa sa hľadá a mení. Nachádza svoju novú identitu. Klub a kolektív, v ktorom dieťa športovalo predtým, musí túto jeho novú identitu prijať. Pokiaľ sa tak nestane a dieťa v pubertálnom veku cíti nepochopenie a neprijatie, často prestáva so športom. Niekedy úplne a dá sa na dráhu piatkového barového povaľača. V tých lepších prípadoch len prejde k inému športu a do iného tímu, v ktorom cíti prijatie a pochopenie.

„Úlohou rodiča je podporovať dieťa, povzbudiť ho, keď má horšie obdobie alebo sa mu nechce ísť na tréning, byť mu oporou.“

PhDr. Petra Labašová, psychologička venujúca sa mentálnemu koučingu

V každom veku môžeme porozumenie vnímať ako najdôležitejší kľúč k úspechu dieťaťa a tým i k svojmu vlastnému. V kolektíve, kde sa dieťa dobre cíti, ktorý ho prijme a podrží, tam zotrvá oveľa dlhšie aj v ťažších životných chvíľach a situáciách. Pokiaľ ide o šport, ktorý nie je kolektívny, tu dôležitú úlohu zohráva práve tréner ako kouč a líder. Športové prostredie klubu sa dieťaťu totiž stáva druhou rodinou. Preto aj tréner musí byť osobnosť a vedieť správnym smerom motivovať mladého športovca. Rodičia by doma nemali podkopávať trénerovu autoritu.

Mentálny koučing detí

Na danú problematiku sme sa opýtali aj psychologičky venujúcej sa mentálnemu koučingu – PhDr. Petry Labašovej: „Rodič by sa mal vyhnúť komentovaniu metodológie tréningu alebo zápasu. Na to je odborník tréner. To, ako rodič o trénerovi rozpráva, má významný vplyv na to, ako dieťa svojho trénera vníma a rešpektuje. Úlohou rodiča je podporovať dieťa, povzbudiť ho, keď má horšie obdobie alebo sa mu nechce ísť na tréning, byť mu oporou.“

Práca mentálneho kouča spočíva v psychickej príprave športovca na športový výkon a v provokovaní potenciálu športovca. Veľa vecí sa dá vyriešiť práve komunikáciou či podaním spätnej väzby od nestranného človeka. „V niektorých situáciách pomohlo, keď som sa porozprávala napríklad len s rodičom, ktorý si vzápätí uvedomil, že práve jeho reakcie, správanie alebo komentáre majú vplyv na činy dieťaťa,“ vysvetľuje PhDr. Petra Labašová.

Naučme deti vizualizovať víťazstvo

Slová majú veľkú moc, vieme nimi povzbudiť, ublížiť i motivovať. A slová pretransformované z myšlienok do konkrétnych obrazov v mysli nazývame vizualizácia. „Vizualizácia je veľmi dôležitá súčasť prípravy na preteky, zápas i tréning. Pomocou správne naučenej techniky vizualizácie sa športovec mentálne pripraví a naladí na športový výkon, vylaďuje koncentráciu pozornosti a pracuje na svojom sebavedomí.“

Psychologičke Labašovej sa osvedčil spôsob odporučiť dieťaťu, aby sa vžilo do roly svojho idola. „Deti majú rady hru vo všetkých formách, ak dostanú možnosť a myšlienku byť na chvíľu niekým iným – slávnou tenistkou alebo obľúbeným futbalistom – veľakrát sú ich výkony lepšie a vedú k úspechom.“ Vedieť sa v myšlienkach vcítiť do výkonu, predstaviť si šport a hru, tu spočívajú začiatky vizualizácie, ktorú je dôležité učiť dieťa už odmala.

„Pokiaľ sa dieťa zľakne silnejšieho súpera priamo na pretekoch, je dobré, ak vie, ako sa môže tomuto strachu a paralýze ubrániť, napríklad vyvolaním si predstáv úspechov z minulosti. Dieťa si nevyvolá len úspech, ale takisto aj štýl hry či mechaniku pohybu,“ objasňuje psychologička výhody vizualizácie. Mentálny tréning je veľmi komplexná vec a vyžaduje roky tréningu, spolu s budovaním zdravého športového sebavedomia.

Mentálny koučing a jeho pravidlá pri športe

Základné tipy, ktoré psychológovia odporúčajú ako prospešné, aby si ich dieťa, ale aj každý športujúci osvojil, sú:

  1. Neboj sa prehry, dôležité je nevzdať to!
  2. Začni s činnosťou, ktorú zvládaš.
  3. Snaž sa, ako najlepšie vieš, daj do toho všetko.
  4. Skúšaj, trénuj a hlavne to nevzdávaj.

„Veľa ľudí si to neuvedomuje, ale vyhráva drina. Talent tvorí iba časť úspechu. To ostatné je tréning a tvrdá práca.“

PhDr. Petra Labašová, psychologička venujúca sa mentálnemu koučingu

V dnešnej dobe moderných technológií je ale veľakrát ťažké motivovať dieťa k pohybu, športu, drine, keď môže mať ocenenia a úspechy vo virtuálnom svete bez väčšej námahy.Virtuálny svet má v súčasnosti veľký vplyv na deti i spoločnosť celkovo. Ale veľa vecí záleží od rodiča, ktorý má tú moc spraviť z dieťaťa nadšenca športu alebo počítačovo závislého,“ upozorňuje Petra Labašová.

Deti sú našim zrkadlom

Deti sú malé zrkadlá odrazu spoločnosti dospelých. A to aj v prípadoch, keď si to neuvedomujeme alebo nechceme priznať. „Pokiaľ je rodič aktívny, športuje alebo aspoň motivuje dieťa v navštevovaní športového klubu, pravdepodobnosť, že sa dieťa nebude vedieť odtrhnúť od počítača, klesá. Deti sú hravé, majú rady hry, rôzne zábavné podnety a čas, keď môžu zapájať svoju fantáziu,“ hovorí psychologička. Uvedomovanie si tejto skutočnosti je dôležitým faktorom pre pani Labašovú pri hľadaní konkrétnych riešení odstraňovania mentálnych športových bariér.

„Ak chceme dieťa odlákať od obrazoviek počítača, mobilu a televízora, musíme mu ukázať reálny svet v celej jeho farebnosti a kráse. Hra a šport s kamarátmi, aktivity v prírode, to všetko musí byť zaujímavejšie ako virtuálna realita, aby nám do nej dieťa neutekalo.“

PhDr. Petra Labašová, psychologička venujúca sa mentálnemu koučingu

Práve zábava, dobrí kamaráti, pocit, že „som v tom dobrý“, sú základné veci, ktoré motivujú priamo malých športovcov. Deti nemajú väčšinou také ambiciózne pohnútky „dobyť svet“, ako my dospelí. Vo všetkom hľadajú jednoduchú radosť, hravosť a zábavu. Myslime na to, priblížiť sa ich pohľadu na vec, keď sa ich budeme snažiť nabudúce povzbudiť, aby dosiahli lepší výkon a väčší úspech. Očami a rečou dieťaťa sa hneď všetko zdá byť oveľa jednoduchšie a ľahšie dosiahnuteľné.

5 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ