MICHAL PASTIER v AnuAzu: Ak sa necháte unášať a stanete sa len divákmi svojho života, tak vyhoríte

MICHAL PASTIER sa v priebehu niekoľkých rokov stal symbolom moderného, podnikavého a úspešného Slováka. Svoju kariéru začal na internete ako jedna z mnohých vychádzajúcich hviezd spomedzi blogerov, ale dostal sa oveľa ďalej ako väčšina. Reklamné kampane, ktoré priniesla jeho teraz už veľmi dobre zabehnutá spoločnosť, sú Slovákom dôverne známe. Pes Ftefan, ktorý mal extrémne sympatický predkus a pil Fofolu, by bol len jedným z mnohých príkladov. Aký je však Michal Pastier ako človek, ako vyzerá jeho rodinný život a ako sa s manželkou snaží vychovávať svojho syna, o tom sa v reklamných kampaniach nedozvieme nič, a preto sme sa rozhodli s ním urobiť nasledujúci rozhovor.

Tvoj zvláštny a svojrázny umelecký prejav je známy na Slovensku u i susedov. Odkiaľ berieš inšpiráciu?

Čo funguje na ľudí najlepšie, je mixovanie existujúceho a známeho s nečakaným twistom, s novým kontextom. Preto reklama na Popradskú kávu nebola písaná ako reklama, ale ako manifest tolerancie. Preto reklama s Rytmusom pre Rexonu, ktorá mala rekordné predaje, parodovala teleshoping a predávala Instarunner, fejkový pot pre tých, čo chcú byť akože športovci.

Kampaň Fotocihla pre Olympus bola paródiou prezentačných videí Apple, ktoré sa berú príliš vážne. Video pre Matúša Vala, ktoré mu pomohlo osloviť nových voličov v tom, že keď sa háda primátor s poslancami, háda sa celé mesto, tiež fungovalo, lebo nevyzeralo ako politická reklama, ale vychádzalo z princípu populárnych online videí typu: „10 typov ľudí, ktorých stretnete v električke“. Všetko je ako niečo, ale nanovo a inak.

Je pre teba prejav originality svojej duše profesijným zameraním alebo aj životným poslaním?

Každý, kto v sebe cíti, že by mal napísať knihu, zložiť pieseň, niečo vytvoriť rukami, ma bude chápať, že toto vnútorné pnutie nie je profesia, ale diagnóza snahy nielen prijímať, ale odovzdávať.

Ako vo svojej práci nachádzaš hranicu medzi tým, čo je ešte zvláštne a čo je už čudné?

Často sa mi stane, že kolegovia, produkcia, prípadne režisér nerozumejú, keď im hovorím, prečo práve toto bude dobré a bude to fungovať. Akonáhle to tri zo štyroch táborov nepochopia, tak je to naozaj čudné. Ale ak je to len polovica, tak za to bojujem. Dobrý koncept aj rozdeľuje, inak si ho nevšimnete.

Podľa teba sa tvorivým človek narodí alebo sa takým musí stať?

Všetci sme tvoriví. Keď som videl, ako sa ľudia kreatívne snažili vyhýbať práci, keď som brigádoval, tak som len musel tlieskať. (úsmev) Tvoriví sme teda všetci, ale vnútorný kompas v nás rozhoduje, či túto tvorivosť premeníme na niečo prínosné pre spoločnosť.

Nechávaš si extravagantné nápady len do práce alebo túto energiu uvoľňuješ aj vo svojej rodine?

Najrýchlejší roller coaster na svete? Ideme. Dvanásť národných parkov USA v stane? Ideme. Pozorovanie hviezd teleskopom stovky kilometrov od domova v mínus desiatich stupňoch uprostred hôr? Ideme. Pozrieť si komplet celé Bienále umenia v Benátkach? Ideme. Už štvrtýkrát. (úsmev) Manželka Mirka je našťastie rovnaký blázon.

Premýšľaš inak, keď máš potešiť bežného zákazníka a keď máš potešiť svoju ženu? Čo je ťažšie?

V práci odhaľujeme, prečo ľudia konajú, ako konajú. Ich strach, obavy, ambície vieme premeniť na efektívnu komunikáciu. Tento môj prístup sa končí za dverami kancelárie, a preto mám opačný problém. Radšej kartu k darčeku nevypíšem, lebo nechcem ničím a nikým manipulovať. Doma sa ide spontánne a úprimne.

V čom sa tvoj syn podobá na teba a v čom na mamu?

Dieťa vidí, dieťa robí. Mňa zobúdza s tým, že ideme cvičiť. Máme svoje ranné rituály. Zručný je ale po mamine, s ktorou veľa kreslia, skladajú origami alebo spievajú.

Učíš syna budovať si vzťah k technológiám?

Keď som si uvedomil, že práca, zábava, komunikácia prebieha v podstate v sede za počítačom, tak som si povedal, že nechcem, aby ma syn videl sediaceho. Ako vám môže dieťa pomáhať, keď sedíte za počítačom? Sadne si k vám? Deti sa nechcú hrať, chcú byť užitočné. Preto sa snažíme robiť veci, kde môže pomáhať. Kosíme, hrabeme, venčíme psa. Ale toho klikania do mobilov sa stále nevieme úplne zbaviť. Na chate už máme drevenú krabičku, kam sa mobily odkladajú.

Kde je podľa teba hranica medzi tým, čo je ešte pre dieťa prospešné a čo už vytvára závislosť?

Vyššia odmena pre mozog vyhráva.

Ak dieťaťu neviete dať vyšší zážitok ako mobil do ruky, tak ste prehrali.

Utrpí jeho socializácia, interakcia s rovesníkmi. Náš syn má dva a pol roka. Deti musia byť pre neho najväčšou odmenou a potešením a musí s nimi vedieť interagovať, aby ho prijali k sebe a chceli sa s ním hrať. Inak by toto odmietnutie pokračovalo ďalej. To je naša primárna úloha. Technológie v nej nehrajú rolu.

Budujete u syna vzťah k cudzím jazykom? Ak áno, ako?

V škôlke má spoluškôlkárov z rôznych krajín, ale zatiaľ skôr ovláda britské hlášky z Peppa Pig, ktorého občas spolu pozeráme.

Ako u vás vyzerá rodinná večera?

Dávid dobehne, že ideme jesť, potom nám ukazuje, čo máme jesť alebo nás sám kŕmi. Neviem, či je to dobre, ale aspoň je zábava. Popritom kope nohami psa, ktorý nechápe, lebo Dávid má zakázané mu dávať jedlo, ale aj tak mu náhodou akože niečo padne. Taký ten príjemný domáci chaos.

Máte obľúbenú zahraničnú kuchyňu?

Veľmi mám rád argentínsky steak, japonský steak, americký, ale aj slovenský alebo rakúsky. Takže je tam početné medzinárodné zastúpenie. Mirka miluje sushi, indiu, tých sa ale skôr obávam, keďže kvalita mäsa, rýb alebo zeleniny by mala byť prvoradá, až potom to, čo z nich pripravíme. Pečivo a sladké oficiálne nejeme, ale ak vidím roládu od Mandlove, tak pravidlá sa presúvajú na ďalší deň.

Z rôznych zdrojov sme zachytili, že do dizajnu vášho bývania ste investovali veľa času a tvorivosti. Ako dlho ste plánovali a ako dlho ste realizovali svoj obývateľný projekt?

Päť rokov nám trvalo, kým sme dokončili unikátny priestor na koncentráciu a inšpiráciu. Všetko trvalo dlhšie, lebo som sa nechcel vzdať princípov, s ktorými sme do toho išli.

Mentálna a fyzická dostupnosť – maximálne 40 minút od centra. Žiadne hodiny putovania alebo izolácia. Možnosť odchodu a návratu podľa potreby bez plánovania.

Eliminácia rozptyľovania – minimalistický priestor a zariadenie na „deep work“. Monofocus space s vysokým stropom.

Udržanie pozornosti – najväčší efekt na ľudskú pozornosť má pre mnohých prekvapivo príroda. Preto zvnútra vidíte oblohu aj vodu a južná stena sú jedny obrovské dvere, komplet otvoriteľné.

Možnosť voľby – návštevník si môže vybrať prácu v hlavnom kruhu alebo v intímnom priestore, vybrať si môže aj z troch zdrojov tepla od vyhrievaných stien po krb a pod.

Priestor pre seba – možnosť byť úplne odpojený a dlhé hodiny kráčať alebo kajakovať bez stretnutia iného človeka, byť mimo „signálu“.

Ako majú podľa teba postupovať ľudia, ktorí si chcú vytvoriť zaujímavé, špeciálne a trošku iné bývanie, ale nie sú práve bohatí?

Nekupujte si pozemok, ale prenajmite si ho napríklad na sto rokov s možnosťou predĺženia. Tých ušetrených pár desiatok, niekedy cez stotisíc môžete dať do kvalitnejšej stavby podľa svojich predstáv. Prípadne stavajte dlho ako my – tým sme na stavbu stihli zarobiť.

Myslíš si, že tón vášho spoločného bývania odzrkadľuje aj váš vzťah s partnerkou? Kto do jeho tvorby viac zasiahol a ako?

Mali sme malé dieťa a Mirka mi umožnila, aby som popri práci mohol aj naplno riešiť stavbu, zariadenie, úpravy pozemku a všetky veci súvisiace so stavbou – od výberu svetiel po kroviny na pozemku. Množstvo vecí je v projekte nielen na mieru, ale až tak, že sme si ich aj sami vyrobili. Veľký okrúhly stôl sme si navrhli komplet spolu s podsedákmi a pod.

Na Facebooku sme sledovali tvoje príspevky o otužovaní. Ako si sa k tejto aktivite dostal?

Vyše desať rokov som o tom rozprával, ale vždy po jednom pokuse prestal. Potom sme mali firemný event, na ktorý prišiel niekto z Dánska hovoriť o efektívnom dýchaní metódou Wim Hof. O hodinu nato som odhŕňal kryhy v zamrznutom jazere a na druhý deň išiel znovu. Všetko bolo len v hlave a schopnosti udržať dýchanie aj počas bolesti a stresu, ktoré telu prinesie chlad.

Niekto hovorí o bodaní stovkami nožov, ja si skôr pri tej bolesti predstavujem akupunktúru, ktorá lieči a pomáha. Bolesť prejde rýchlo a potom nastupuje eufória. Od januára som neprestal a aj tento týždeň som bol každé ráno v jazere. A ak som v meste alebo v hoteloch, tak vždy začínam nový deň dýchaním a ľadovou sprchou aspoň na pár minút.

Tvoja žena nikdy nemala problém s touto záľubou?

Najnovšie by sa chcela aj ona pridať, lebo už vidí, aký vplyv to má na zvládanie stresu a posilnenie imunity. Žiadna prehnaná spiritualita alebo exhibícia „ľadových medveďov“ do večerných správ, ale viditeľné zdravotné benefity

Vieme, že už máš za sebou niekoľko desiatok otužovaní. Ochorel si niekedy po niektorom?

Otužovanie nespôsobí to, že neochoriete, ale priebeh choroby a symptómy sú oveľa menšie. Inokedy som bol odpálený na dva týždne a nevládal som pozerať ani Netflix a teraz som maximálne dva dni off. Tiež mi zmizli migrény, ktoré som mával dvakrát týždenne a za posledné tri mesiace som mal len tri.

Tvoj Instagram je tiež preplnený zaujímavými fotografiami a aj to je samo o sebe zaujímavé. Aký si typ fotografa? Ten, ktorý svojím záberom odhaľuje svoje vnútro, alebo ten, ktorý zachytáva to dôležité tam vonku?

Po štyroch rokoch som sa vrátil na Instagram, lebo som už nevidel hodnotu v postovaní toho, čo som jedol a kde práve som. Akonáhle sme postavili AnuAzu v Dunajských luhoch a z terasy som videl na našom jazere loviť orliaka morského s rozpätím krídel 2,5 metra, tak som si uvedomil, že luhy musíme chrániť. 

Máme obrovský poklad hneď pri Bratislave a tým, že využijem svoj vplyv, im môžem pomôcť. Preto budú fotografie na mojom Instagrame najmä pre tých, ktorí chcú uniknúť z mesta, ale nechcú ísť na hodiny ďaleko.

Aká je tvoja metóda, ako nevyhorieť v pracovnom i súkromnom živote?

Riskovať. Buď sa tým situácia, alebo problém vyrieši, alebo sa ide ďalej, ale všetci vieme, na čom sme. Ak sa necháte unášať a stanete sa len divákmi svojho života, tak vyhoríte. Keď sa navyše identifikujete s tým, čo nemáte pod kontrolou, môžete sa zosypať. O firmu môžete kedykoľvek prísť, a preto ak sa identifikujete ako riaditeľ/podnikateľ a pod., utrpí vaše ego. Ak sa vidíte ako nadšenec alebo fanúšik Burning Mana, tak to vám nikto nezoberie.

Čo je tvoj mechanizmus, ako sa vyrovnať so zlyhaniami?

Zlyháte, treba s tým rátať. Stane sa to. Zatiaľ sa mi osvedčil jednoduchý postup. Zlyhanie. Analýza. Poučenie. Ide sa ďalej. Ďalej už neriešiť, čo bolo, ale čo bude.

A nakoniec, čo je pre teba najťažšie odmietnuť?

Parené buchty od starej mamy.