miriam kalisova dcera dieta mia

Miriam Kalisová: Som intuitívna mama

0 zdieľaní
0
0

MIRIAM KALISOVÁ – moderátorka, skvelá kuchárka, autorka úspešnej kuchárskej knihy Nie som žiadna bábovka, milovníčka umenia a predovšetkým mama. Popri práci stíha čítať, maľovať, objímať stromy a po večeroch tancovať so svojou päťročnou dcérou Miou. Je energická, usmievavá a nebojí sa prijať aj také crazy výzvy, ako byť dva týždne bez smartfónu. Niekedy je pre ňu 24 hodín málo, na výchovu má svoj názor a v živote sa riadi heslom: Nech robíš čokoľvek, ak máš vo svojom srdci lásku, je to tá najsprávnejšia cesta.

Ľudia ťa vnímajú ako moderátorku, niektorí ako dobrú kuchárku, blogerku, mamu. Kým je Miriam Kalisová pre teba?

Som hlavne žena, ktorá miluje život. A každý jeden deň som vďačná za to, že môžem byť presne tým, kým som. Patrím medzi tých šťastlivcov, ktorých práca baví, napĺňa a milujú ju. A predovšetkým som mama. Materstvo je pre mňa veľmi dôležitá rola a považujem ju za ten najkrajší dar v mojom živote. Vždy, keď sa pozriem na svoju Miu, hovorím si, aké mám veľké šťastie, že je práve ona mojou dcérou. Naše nekonečné rozhovory, každodenné večerné tancovanie pred spaním a chvíle strávené s ňou by som nevymenila za nič na svete.

miriam kalisova dieta dcera mia
Zmenilo ťa materstvo?

Veľmi. Som oveľa zodpovednejšia a plná lásky. Nikdy som nebola ten typ ženy, ktorá by jasala nad každým kočíkom alebo mala potrebu všetky cudzie malé deti chytať, brať ich do náručia a hrať sa s nimi. Ak mám byť úprimná, mala som strach, či budem dobrou mamou, keďže to „nemám v sebe“. Už v tehotenstve som pocítila, že to vo mne je. S Miou sme pre seba stvorené a sme skvelý tím.

Ako vychovávaš?

Intuitívne. Na jednej strane som benevolentná mama, ktorá berie svoje dieťa ako rovnocenného partnera v komunikácii. U nás neexistuje niečo také ako nadradenosť – ja som mama a ty si dieťa, a tak musíš poslúchať. Mia má vždy na výber, urobiť rozhodnutie o sebe, ale zároveň vie, že za tie rozhodnutia musí niesť zodpovednosť. Vždy jej vysvetlím, aké rozhodnutie čo prinesie a ona môže, ale nemusí akceptovať moje rady. Na druhej strane máme určené hranice. Mia vie, že ak od nej niečo vyžadujem, tak to tak jednoducho musí byť. A nemá s tým najmenší problém. Myslím, že to väčšinou vieme spolu uhrať tak, že sme obe spokojné. Rada by som z nej vychovala samostatnú sebavedomú ženu, ktorá miluje ľudí, dôveruje im a dokáže sa za seba postaviť.

Čo spolu s Miou najradšej robíte?

Milujeme prechádzky a rady chodíme do parku pozdraviť a objať naše dva obľúbené stromy. Volajú sa Fedor a Fedorína. Pomenovala ich Mia. Ale zbožňujeme spolu aj variť, piecť, tancovať, maľovať a chodiť na výlety. Mia miluje veľkomestá a páčia sa jej historické budovy. Tento rok sme už stihli Dubaj a bola z neho nadšená, tak dúfam, že sa mi v blízkej dobe podarí ukázať jej Rím. Mia má 5 rokov, a to je vek, keď s ňou už môžem ísť hocikam. Celkom prirodzene sa z nej stala aj moja parťáčka na cestovanie a náš spoločný čas, keď nič nemusíme, si veľmi užívame. Vzťah mama a dcéra je pre mňa posvätný. Sú veci, ktoré medzi sebou dokážu zdieľať iba ženy. Myslím, že všetky mamy, ktoré majú dcéry, vedia o čom hovorím.

Čo na svojej dcére ako mama najviac obdivuješ?

Mia je dar z nebies. Obdivujem na nej jej zdravú asertivitu, ľahkosť bytia, hravosť, dobrosrdečnosť a jej fantáziu. Milujem sledovať to, akú prirodzenú úctu má k všetkému živému i neživému. Snažím sa v nej tieto dary vidieť, pestovať ich a podporovať ju.

mia miriam kalisova dcera
Aký je tvoj názor na dnešný mama svet, v ktorom sa rieši takmer všetko od internetových fór, kojenia, nosenia cez očkovanie, bio-eko-raw trendy až po mamičky, ktoré principiálne odmietajú každú „novotu“?

Úprimne, žiadne internetové fóra nenavštevujem. Som zástancom toho, že nech si každý vychováva a stará sa o deti tak, ako to chce a cíti. Som presvedčená o tom, že každá mamina chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Ak za správne každý považuje niečo iné, je to v poriadku. Naopak, podľa mňa je super, že sa ženy, mamy vedia navzájom inšpirovať. Oveľa viac sa o kadečo zaujímajú, čítajú, skúmajú, robia si prehľad a názor – a to je veľmi fajn. Som rada, že téme rodičovstva sa pripisuje oveľa väčšia dôležitosť, ako to bolo kedysi. Hlavne netreba zabúdať na to, že nech už robíme čokoľvek, ak je pritom v našom srdci láska, je to tá najsprávnejšia cesta.

Keď sa povie Miriam Kalisová, každému okrem moderovania napadne i varenie. Vždy si milovala varenie?

Varenie sa mi úzko spája s mojou maminou a babkou. Ja som pri hrncoch doslova vyrastala. Vždy ma zaujímala alchýmia chutí, tajomstvo receptov, možnosti, ako niečo vylepšiť alebo pripraviť úplne inak. Naplno som sa začala realizovať na materskej, keď som vymýšľala pestré a zároveň zdravé recepty pre Miu. Akosi prirodzene som sa o svoje počiny začala deliť aj s inými mamičkami a tie ma potom motivovali k tomu, aby som napísala kuchársku knihu pre deti. Poslúchla som a urobila som dobre. Vo sne by mi nenapadlo, že z mojej knižky Nie som žiadna bábovka by sa mohlo predať takmer 10 tisíc výtlačkov.

Chystáš aj nejakú knižnú novotinku?

Chystám. A hneď dve. Jedna bude pokračovaním mojej prvotiny Nie som žiadna bábovka 2 a tá druhá kuchárska kniha bude veľkým prekvapením. Nemôžem ešte prezradiť žiadne podrobnosti, snáď len to, že súvisí viac s mužmi ako s deťmi.

Kedy to všetko stíhaš?

Niekedy by som potrebovala, aby mal deň viac než len 24 hodín, ale nesťažujem sa. Pracujem s tým, čo mám. Asi každá mama vie, že niektoré dni vedia byť fakt masaker. Najzábavnejšie sú také, keď ráno otvorím oči, mrknem a zrazu ukladám dieťa do postele. Vtedy sa nad tým tak zamyslím, že kedy stihol prejsť celý deň?

Čo čas pre seba? Stíhaš relaxovať?

Stíham. Na toto si dávam veľký pozor, pretože zrelaxovaná a šťastná mama rovná sa šťastné, spokojné dieťa. Rovnica, ktorá funguje bez výnimky. Najčastejšie relaxujem, keď je malá v škôlke alebo u Martina. No sú dni, keď som jednoducho unavená, aj keď som s Miou. Vtedy sa jej snažím vysvetliť, že aj mama je len človek a potrebuje aspoň hodinu pokoja. Našťastie s tým nemá problém, vediem ju k tomu už od malička. Snažím sa jej tým dať aj vzor do budúcna. Že nemusí všetko zvládať na 100 % na úkor seba, že má právo byť unavená a požiadať o čas pre seba.

Čo robíš, keď relaxuješ?

Milujem tvoriť. Umenie je môj život a dobíja ma neskutočnou energiou. Vždy, keď tvorím, prenesiem sa do iného sveta, kde neexistuje nič iné, len ja, plátno a farby, keď maľujem, alebo pero a papier, keď píšem básne. Rada sa strácam v hudbe a v knihách. Sú to moje ostrovy, kam chodím relaxovať a sú potravou pre moju dušu.

Kde sa v tebe zrodila láska k maľovaniu?

Tejto vášni som prepadla, ani sama neviem ako, zhruba pred dvoma rokmi a odvtedy aktívne maľujem. Som za to veľmi vďačná. Maľovanie je pre mňa únikom z reality a spôsob, akým si dokážem dobiť baterky. Vyživuje ma. Málokedy mám jasný zámer, čo idem maľovať. Poddám sa procesu a výsledok je pre mňa vždy prekvapením.

miriam kalisova rodina dieta
V akých knihách sa rada strácaš?

Veľmi sa mi páčila kniha Ženy, ktoré behali s vlkmi. Je od uznávanej psychologičky a cez príbehy, mýty starých kmeňov, na ktoré aplikovala psychologické javy, sa zabára hlboko do ženskej duše. Je to krásna, no náročná kniha, na ktorú treba dozrieť. Mám kamarátky, ktoré ju mali doma odloženú v poličke a po rokoch ju zrazu otvorili a hltali ju bez žmurknutia oka. A potom sa mi veľmi páčila trilógia Rozhovory s Bohom. Najmä prvá a tretia časť. Nehovorím, že som sa stotožnila s úplne každou vetou, ale našla som si tam to svoje. A nádherná kniha je aj Zomrieť a nájsť samú seba. A potom desiatky a desiatky ďalších. Ale ak by ste sa ma pred dvoma rokmi opýtali, koľko kníh som prečítala, odpovedala by som, že knihy nečítam.

Šoféruješ? Aký si vodič?

Áno, často. V aute trávim naozaj veľa času, preto som si aj kúpila ekologickejšiu verziu a jazdím na hybride. Myslím, že som ohľaduplná šoférka. Aspoň sa o to snažím.

Necháš sa ľahko strhnúť najnovšími trendmi alebo si ideš za tým svojím?

Idem si za tým svojím. Myslím si, že všetky cesty či smery sú správne, ak človeku robia radosť a prinášajú naplnenie. Ak niekto miluje hory, dovolenka pri mori môže byť akokoľvek trendy, jemu v tých horách bude lepšie. A takto to mám aj ja. Z toho, čo je „in“, si vyberiem to, pričom moje srdce plesá. V ostatných veciach budem pokojne out.

Prednedávnom si podstúpila crazy výzvu – dva týždne bez smartfónu. Aké to bolo?

Super. Priznávam, prvé hodiny boli náročné, ale potom to úplne prešlo. Dokonca som si ten tlačidlový mobil zamilovala. Ľudia mi oveľa radšej telefonovali, lebo jednoslovné odpovede v SMS správach ich neuspokojovali. Celkovo mám pocit, že moje okolie to zvládalo oveľa ťažšie než ja. Ak sa ma denne aspoň traja neopýtali, kedy budem konečne online ako normálny človek, tak ani jeden. Ale uznávam, dosť mi to skomplikovalo život. Nemohla som si napríklad nič objednať cez internet
a volala som kamarátkam. Celkovo som bola oveľa viac prítomná v realite. Nebola som zaplavená informáciami ani rôznymi správami cez WhatsApp, na ktoré reagujem bežne. Viac som si všímala okolie, ľudí a bežný život. Aj po comebacku do online sveta som si čaro prítomného okamihu a väčšieho precítenia bežnej reality osvojila a užívam si to. Mobilom nevypĺňam prázdne miesta.

Jednou z horúcich tém rodičov sú aj smartfóny a tablety v rukách detí. Ako je to u vás? Dávaš pozor, aby Mia neprepadla online svetu príliš skoro?

Mia nevie ovládať tablet. Vie si však pozrieť fotky na mobile, urobiť snímku, zapnúť rozprávku na YouTube, ak napríklad niekde dlho čakáme. Vie nahrať hlasovú správu mne či tatinkovi. A to je zatiaľ všetko, čo potrebuje vedieť. Mia je skôr ten hravý typ a tiahne ju to von do prírody. Nie som naivná a viem, že časom sa technológiám nevyhne. Ale dúfam, že svojou výchovou a vzorom jej dávam do života dobrý základ nato, aby online svetu neprepadla. U nás platí – všetko s mie-rou. Každá mama vie, že keď je dieťa napríklad choré, rozprávkový deň v posteli je doslova vykúpením. Technológie môžu byť dobrým pomocníkom, horšie je, ak sa stanú pánom nášho času.

Prijala by si výzvu od nás – jeden týždeň bez auta, bez mobilu, bez počítača, bez televízie s elektrickou kolobežkou v ruke?

Tak toto by som si vedela predstaviť jedine v lete. Šla by som do hôr na prázdniny a tam by mi neprekážalo byť ani bez auta, ani bez mobilu či iných technologických vymožeností.

Máš nejakú osobnú mantru, ktorou sa riadiš?

Pekných myšlienok, ktoré ovplyvnili môj život je veľa. V živote som už veľakrát videla, ako ľudia často konajú zo strachu. Nechajú sa ním ovplyvniť a on potom prevezme nad nimi kontrolu. Preto sa mi veľmi páči táto myšlienka: Tam, kde je láska, nie je pre strach miesto.

0 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ