Môžeme výchovu dávkovať po „sústach“?
Nezávislý redaktor a copywriter. Študoval klasickú filológiu a neskôr popri…
Priznávam, ani moje vlastné detstvo v tomto nebolo iné. Takisto som pri stole bojoval s neznámymi chuťami a vytrvalo tlačil tanier so špenátom ďaleko od seba. Čas strávený obedovaním som považoval za nepredvídateľnú udalosť, ktorá ma dokázala postaviť pred ďalší nový problém.
Až po rokoch som zistil, že problém nebol ani tak v potravinách, ako v spôsobe ich prípravy. Keď v priebehu života začneme jedlo považovať za jednu z najlepších vecí, ktoré k nemu patria, sotva si popritom spomenieme, aké náročné bolo prechádzanie na úplne nové a rozmanité chute v našom útlom detstve. A spolu s tým aj prispôsobenie sa princípom, ktoré k tomuto spoločenskému rituálu neodmysliteľne patria. Počnúc výberom vhodného príboru a umytím riadu končiac. Stolovanie jednoducho patrí k základom spoločenskej etikety a prvé návyky si osvojujeme ešte skôr, než sme schopní rozprávať. Skúsme sa na to teda pozrieť z obidvoch strán stola.
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Nezávislý redaktor a copywriter. Študoval klasickú filológiu a neskôr popri literatúre aj filozofiu. Na vedúcej pozícii šéfredaktora lifestylového titulu pôsobil niekoľko rokov. Verí, že trendy definujú podobu spoločnosti. Ich sledovaniu sa dlhodobo venoval aj v rámci celej svojej doterajšej činnosti. Pre magazín Rikiki pripravuje príspevky s rovnakým tematickým zameraním. Prostredníctvom rozhovorov s dizajnérmi a odborníkmi sa ďalej snaží prinášať rôzne pohľady na súčasný vývoj hračkárskeho priemyslu a predstavovať pritom výrobky určené pre deti všetkých vekových kategórií.