Na zovňajšku koňa je niečo, čo je dobré pre vnútro človeka
Jazdectvo sa od iných športov líši tým, že nejde len o človeka – jazdca, ale aj o koňa, ktorý je jeho plnohodnotným partnerom. Profesionálny jazdec by si mal s koňom rozumieť, aby jeho vynaložené úsilie dosiahlo aj výsledky po tom, čo sa postaví na štartovaciu dráhu na pretekoch. Jazdectvo je šport pre akékoľvek vekové kategórie. Prináša do života ľudí mnoho pozitívnych účinkov, avšak vyžaduje si aj veľa obety. Tá je najmä v čase, ale aj vo financiách. Dobrý jazdec by mal ovládať manipuláciu s koňom, udržiavať kontrolu nad jeho smerom a rýchlosťou. Celé jazdecké umenie má vykazovať maximálnu efektivitu s minimálnym úsilím. Aby to dosiahol, musí trénovať nie týždne či mesiace, ale roky.
„Hovorí sa, že indiánske kone boli poháňané myšlienkou. Popud bol taký jemný a málo viditeľný, že to naozaj vyzeralo, akoby išli cez myšlienku. Vyžaduje si to však dlhodobý tréning koňa a jazdca,“ hovorí Andrej Kmeť z jazdeckého klubu Kone Kmeť. Kone sú majestátne zvieratá, ktoré vedia človeku odovzdať množstvo pozitívnej energie. Okrem toho prispievajú v zdokonaľovaní sa v disciplíne, zodpovednosti, držaní tela či mentálnej vyrovnanosti človeka. Dôležité však je, aby mal jazdec ten správny kľúč a bol s koňom dokonale zosúladený. Tomu predchádzajú hodiny poctivého trénovania.
Kone sa stali súčasťou ľudských životov už pred miliónmi rokov. V minulosti sa využívali v boji či pri práci v lese a na poliach. Svojou silou a učenlivosťou boli ľuďom nápomocné v mnohých smeroch. Na druhej strane boli akýmsi symbolom vznešenosti. Na svete snáď nenájdeme panovníka, ktorý by nevlastnil koňa alebo plnú stajňu koní. Asi najznámejšou milovníčkou koní z kráľovských radov je dodnes kráľovná Alžbeta II. Kone sa stali súčasťou jej života už v troch rokoch, keď jej starý otec daroval kobylu Peggy. Už v tom veku absolvovala prvé lekcie jazdenia. Jazdecký šport a chov koní kráľovná podporuje celý svoj život. „Kone chované v kráľovskej rodine vyhrali za posledných 200 rokov prakticky všetky významné preteky v Británii. Kráľovná má každú sezónu na tréningu aspoň 25 koní,“ informuje portál The Horse Portal.
Ďalší významný muž Veľkej Británie Winston Churchill bol tiež veľkým milovníkom koní. Dokonca takým, že keď niekoľko koní Veľkej Británie uviazlo po boji v Európe, postaral sa o to, aby po ne vyslali loď navyše, ktorá by kone dopravila do rodnej zeme. Hovorieval, že: „Na zovňajšku koňa je niečo, čo je dobré pre vnútro človeka.“
Jazdectvo vo forme, v akej ho poznáme dnes, v minulosti na Slovensku nefungovalo. „Nebol tu buržoázny trend, aký poznáme z Anglicka a iných kráľovských krajín. V takom slova zmysle sa u nás kone nevyužívali. Podľa vyhlásenia Márie Terézie sa tu chovalo prevažne plemeno Shagya. To sú kone v ľahšom type, čiže športovejšie, ktoré boli využiteľné aj na jazdenie. Využívali sa tiež na záprahy či presun civilistov. V minulosti tu neboli také podmienky, ako napríklad v Holandsku, Nemecku a Anglicku. Tieto krajiny sú nám v jazdectve vzorom,“ hovorí Andrej Kmeť.
Jazdecké kluby na Slovensku v súčasnosti fungujú pod záštitou Slovenskej jazdeckej federácie, ktorá oficiálne zastrešuje všetky jazdecké preteky. Delegujú rozhodcov či komisárov, aby preteky podliehali pravidlám korektného športového podujatia. Prinášame vám rozhovory s jazdcami, ktorí sa koňom venujú už od detstva. Jeden z nich sa zameriava na trénovanie a výučbu mládeže v jazdeckej škole, druhý s koňmi preteká a trénuje ich, aby sa v budúcnosti stali víťazmi jazdeckých súťaží.
