Navštívte na jeseň Podpoľanie, magický región pod vyhasnutou sopkou
+8 
Lyžovať som sa naučila na svahoch vysokej divej Poľany, bicyklovať na bočných cestách hriňovských lazov a o medveďoch v podpolianskych horách som počúvala od útleho detstva. Pochádzam z Detvy, Podpoľanie zbožňujem a s radosťou vám predstavím svoje obľúbené miesta.
Poľana a Kalamárka
Kedysi vychýrené lyžiarske stredisko na Poľane, kde som ako dieťa zvykla tráviť každý zimný víkend, dnes, žiaľ, zíva prázdnotou. Chýbajúce služby však vo veľkej miere vyvažuje nádherná príroda. Doslova divoká. Výstup na Poľanu je jeden z najkrajších aké poznám. Predstavte si ho ako prechádzku rozľahlými lúkami, kde voňajú lúčne kvety, o kúsok vyššie zase lesy, kde dýchate vôňu ihličia. Na Poľanu vedie niekoľko turistických značiek. Takmer vždy však výstup začína v údolí s typickými švíkmi polí, lúkami, kde sa pasú kravy, ovce aj kone a roztrúsenými lazníckymi gazdovstvami, ktoré na Podpoľaní stále fungujú. Vôbec by som sa nečudovala, keby ste na hriňovských lazoch stretli ľudí v kroji, tradície tu pretrvávajú. Pravdaže, kroje, často veľmi staré, zdedené po predkoch, tu miestni ľudia nenosia v bežný deň, skôr pri slávnostných príležitostiach ako sú svadby alebo počas podujatí, ktoré majú blízko k folklóru a tradíciám.
Pokračovať na Poľanu odporúčam cez nádherný vodopád Bystrô. Iná trasa na vrchol našej najvyššej vyhasnutej sopky vedie Kalamárkou, ďalšou čerešničkou Podpoľania. Areál Kalamárky je preslávený vysokými andezitovými bralami, vďaka čomu sa Kalamárka stala veľmi obľúbeným miestom slovenských lezcov. Ale nemusíte byť horolezeci, aby ste sa tu cítili príjemne. Radi sa sem chodíme prejsť nielen počas rušnejšieho leta, ale aj v sychravú jeseň či v zime. V takýchto dňoch tu väčšinou nikoho nestretneme. Odporúčame, ale mať so sebou prinajmenšom rolničku alebo si spievať, nech vás medvede, ktorých je tu dosť, čím skôr zaregistrujú a okľukou obídu.
Po stopách medveďov
Podpoľanie ponúka veľa zážitkov. Ich čaro tkvie aj v tom, že zatiaľ nie sú príliš známe. Kto sa však bude snažiť, nájde si v ponuke regiónu veľmi zaujímavé a neokukané kúsky. Napríklad výlet divokou prírodou so sprievodcom po stopách medveďa na Poľane. Skúsený miestny znalec lesov pralesovitého typu vás zavedie na miesta, o ktorých vie málokto. Zážitok zaručený. Inou, ale o nič menej atraktívnou skúsenosťou môže byť vyskúšanie si tradičného gazdovania na lazoch. Ide o veľmi autentickú návštevu u gazdu Jozefa Kučeru. Zapojiť sa môžete podľa sezóny do sadenia zemiakov, orania alebo dojenia a strihania oviec, či výroby slamenej strechy. Nič nebude iba „akože“, gazda Jozef tu takto žije a rád vás podučí. V Detve si zase môžete vyskúšať typické vyšívanie krivou ihlou. Oboznámia vás s históriou a naučia vyšívať originálne detvianske ornamenty.
Lazy, kváskový chlieb aj chránené meandre
Jeseň je ideálna na cyklistiku, málo frekventované cesty v okolí Detvy a Hriňovej sú ideálnou voľbou. Jedna z najlepších cyklotrás s prekrásnymi výhľadmi na Poľanu a zvlnené údolia s lazníckymi usadlosťami je cesta z Detvy cez Skliarovo a Zánemeckú do Hriňovej. Perfektnú cyklotrasu, úplne ideálnu aj pre malé deti nájdete v Sihle. Vedie Kamenistou dolinou popri Kamenistom potoku. Potok je na jednom úseku chránený kvôli zaujímavým meandrom, ktoré jeho tok prirodzene vytvára. Na brehoch sme našli aj veľké množstvá pikantnej bylinky žeruchy potočnej. V Sihle nesmiete vynechať slávnu pekáreň. Svoj chlieb pečú z vlastného kvásku v šamotových peciach na dreve. Okrem chleba pečú aj makovníky a ďalšie pekárenské produkty, ale úplne najviac ich preslávili cesnakové podplamenníky.
Sihla už síce nie je súčasťou Podpoľania, leží za hranicu susedného Horehronia, ale k Poľane má veľmi blízko. Ak by ste niekedy cestovali k južným svahom Nízkych Tatier, vyberte si trasu cez Hriňovú. Cesta od Hriňovej cez Vrch Slatina až po Drábsko je jedným slovom úžasná. V zime môže byť pre množstvo snehu a stav vozovky trochu nebezpečná, ale zato úplne magická.
Cintorín, ktorý oslavuje život
Neďaleký Horný Tisovník leží na hranici Novohradu a Podpoľania. Od Detvy je však vzdialený len 20 minút autom. Maličká dedinka s menej ako 200 obyvateľmi skrýva jeden prekrásny klenot. Kúsok nad domami nájdete cintorín, ktorý vôbec nie je ponurý. Naopak. Jedinečné kamenné a drevené pomníky z rokov 1870 až 1910 oslavujú život. Sú farebne vyzdobené motívmi prírody, napríklad ornamentmi rastlín, chrobákov, či slnka. Celé okolie je veľmi čarovné. Horný Tisovník, Ábelová, Tuhár, Polichno, Budiná. Krása, chudoba, zákruty, málo áut, prekrásna príroda, opustené aj živé krásne staré domy, výhľady, samoty. Hranica regiónov Podpoľanie a Novohrad je magický svet. Choďte sa tam niekedy pozrieť. Boli tu aj Čierne diery a všeličo objavili. Odporúčame vrátiť sa aj na jar, kedy celú trasu lemujú rozkvitnuté ovocné stromy.
