Nechávam na seba priaznivo pôsobiť chlad. Dobrovoľne
+6 
Preboha, ako to môžeš dokázať? Mne je zima aj po horúcej sprche…Takéto a podobné názory som počúvala po tom, ako som zverejnila prvé pokusy s otužovaním. Splnila som si tak dlhoročnú podvedomú túžbu a nechala na seba blahodarne pôsobiť chlad. Odjakživa ma lákala sklovitá hladina jazera, teplota vody tesne nad nulou. Bola som zvedavá, aké to asi je, čo to so mnou spraví. Ako som začala, čo mi pomáha a koho odporúčam nasledovať? Poďte sa so mnou schladiť!
Pred niekoľkými rokmi, v čase, keď by som samu seba nazvala „malá“ a o pojme otužovanie som ani nechyrovala, otec nám ukazoval fotografie veľmi dobrého kamaráta plávajúceho v jazere. Nebolo by na tom nič čudné, v tom istom jazere sme trávili každé leto. Ibaže na tých fotkách bolo jeho okolie pokryté snehom. Pre nás to bolo niečo neprirodzené, šialené, nadpozemské. Vtedy ešte jazerá u nás v zime nezažívali takú návštevnosť ako dnes, a keď už, tak skôr na zimné športy, ak vodná plocha zamrzla. Nuž, pandémia okrem toho negatívneho priniesla aj niekoľko trendov, ktoré som spočiatku kritizovala. Nie je však fajn kolektívne budovať imunitu? A tak Slovensko nielen hromadne kváskuje, stojkuje, ale už aj otužuje.
Milujem vodu a nad koncom leta mi vždy viselo mračno smútku. Ľudia sa od brehov jazier presunuli naspäť do kaviarní či kín. Mne sa ešte nechcelo lúčiť, nemala som však odvahu skúšať to sama. Až ma súhra náhod doviedla k tomu, že sme zrazu stáli na okraji úplne iného jazera s jedným známym, a pomaly vošli do vody.
Bolo to bez príprav. Nevedela som, čo robiť predtým, počas toho ani potom. Trochu hlúpe, poviete si. No aj samotného guru ľadovej vody, Wima Hofa, priviedla k otužovaniu intuícia. Vošla som do vody po kolená, potom po pás, bol koniec novembra takto pred rokom, a, fúha, ďalej som na prvýkrát nezašla. Chyba.
Z fúha sa však krátko nato stalo pravidelné robenie si zle a dobre zároveň. Tento môj rituál je niečo, čo mi akútne vyčistí hlavu, zmrazí všetky problémy, a tie viac neexistujú. Aspoň chvíľu, pár minút, kým na mňa pôsobí ľadová voda. Mozog nemá čas myslieť na hlúposti, zachraňuje telo, ktoré je podľa neho v ohrození.
Rovnako tých pár minút po vylezení z vody. Úžasné! Pocit sebaprijatia, hrdosti a pýchy samej na seba. „Dokázala si to. Vonku je mráz, na hladine sa drží ľad a ty si sa vedome vzoprela svojmu pudu sebazáchovy a vystavila telo ohrozeniu, ktoré lieči.“ Endorfíny strieda adrenalín a chcem to zažiť znovu a znovu, a… Vždy, keď sa do vody chystám, rozmýšľam, prečo si to dobrovoľne robím zas. (smiech)
Otužovanie pre mňa nie je len naskočenie na súčasnú trendovú vlnu. Má oveľa hlbší zmysel, ako len chvíľkové drkotanie zubami a zápasenie s časom. Stáva sa mi, že si minúty strávené vo vode ani nemeriam. Je mi jedno, koľko v nej som. Počúvam sa. Nerobím to pre druhých, pre fotku publikovanú na sociálnych sieťach, ale pre seba.
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
