Práve čítate
Nezabúdajme, že žijeme vďaka životnému prostrediu

rikiki magazin jesen babsy jagusak cover predplatne

NAJNOVŠIE číslo čítajte aj ONLINE

Nezabúdajme, že žijeme vďaka životnému prostrediu

Životné prostredie symbolizuje všetko to, vďaka čomu máme čo dýchať, máme čo piť, máme čo jesť a máme kde žiť. Vytvára priaznivé podmienky pre život ľudí a vôbec všetkých živých organizmov na našej planéte. Práve z tohto dôvodu by malo byť pre každého človeka prioritou číslo jeden. Každý z nás by sa oň mal starať tak, aby sme sa na tomto svete mohli nadýchnuť a napiť čistej vody aj o desať, dvadsať či päťdesiat rokov.

Práve z dôvodu ochrany životného prostredia, monitorovania jeho aktuálneho stavu a klimatických zmien vzniklo vo svete mnoho organizácií. Jednou z nich je aj tzv. IPCC – The Intergovernmental Panel on Climate Change (Medzivládny panel o zmene klímy). Táto inštitúcia zoskupuje vedcov z rôznych krajín a jej cieľom je prinášať politikom pravidelné vedecké hodnotenia zmien klímy, v ktorých sú zahrnuté aj ich dôsledky, potenciálne riziká či návrhy na zmiernenie klimatických zmien. Svoje pravidelné reporty vydáva IPCC už od roku 1988.

Z jedného z najnovších reportov IPCC o klimatickej zmene z tohto roku vyplýva, že atmosféra, oceán aj pevnina sa opäť viac zohriali práve v dôsledku ľudského vplyvu. My ľudia a náš spôsob života však môžeme aj za poveternostné a klimatické extrémy, ktoré zasahujú všetky oblasti sveta. Dôkazom je napríklad nedávne ničivé tornádo, ktoré sa objavilo neďaleko slovenských hraníc, či záplavy, ktoré v dôsledku silných zrážok postihli niekoľko oblastí na západnom, strednom, ale aj východnom Slovensku, nehovoriac o extrémnych horúčavách šplhajúcim sa k 40 stupňom Celzia, o ktorých sme na našom území v minulosti ani len nesnívali.

Aký scenár nás čaká?

Podľa scenárov, ktoré uvádza report IPCC z roku 2021, sa bude globálna povrchová teplota aj naďalej zvyšovať. Pokiaľ sa v nasledujúcich desaťročiach výrazne nezníži produkcia oxidu uhličitého, skleníkových plynov a emisií, prekročí globálne otepľovanie úroveň o 1,5 až 2 stupne Celzia už v 21. storočí. Vedci, ktorí zhrnutie klimatickej zmeny pre IPCC pripravili, predpokladajú, že ak bude globálne otepľovanie pokračovať aj naďalej, globálny kolobeh vody sa zintenzívni, čo so sebou prinesie jeho väčšiu variabilitu, intenzívnejšie monzúnové zrážky a ešte výraznejšie prejavy mokra a sucha.

Ilustrácia: Eva Kováčiková

Problémy s nedostatkom pitnej vody či prebytkom dažďovej vody, no najmä so znečistením sladkej vody, môžeme badať aj na Slovensku. Nejedna dedinka ostane v období sucha bez pitnej vody a nejednu v období intenzívnych zrážok zaplaví. Na Slovensku je podľa ochranára prírody Erika Baláža problémom aj kvalita podzemných vôd, ktorá sa môže zhoršovať aj v prípade, že budeme v poľnohospodárstve používať menej chémie.

„Vplyv na prírodu a životné prostredie je často kumulatívny. K tej chémii, ktorú sme použili v minulých desaťročiach, pridávame ďalšiu, aj keď pomalšie. Jej celkové množstvo v pôde a vo vode sa zvyšuje. Stav podzemných vôd sa tak môže stále zhoršovať,“ hovorí Erik Baláž a zároveň dodáva: „Podobne je to s ničením starých lesov. Aj keď ťažba poklesne, stále ničíme lesy rýchlejšie, ako sa v celej svojej rozmanitosti dokážu obnoviť. K tomu všetkému tu ešte máme zmenu klímy, ktorá všetko zhoršuje. Potrebujeme preto robiť omnoho viac ako doteraz.“

A čo je to viac? Podľa ochranára môže byť problém v správnych prioritách u ľudí, ktorí síce záujem o ochranu životného prostredia majú, no kroky, ktoré pre to robia, nestačia. „Všimol som si, že ľudia robia zodpovedné osobné rozhodnutia v tom, ako sa stravujú, čo si kupujú, ako cestujú či bývajú. Je to však málo v porovnaní s tým, čo je potrebné urobiť. Väčšina opatrení musí byť systémová. Týka sa to napríklad oblasti energetiky, priemyslu, ale aj hospodárenia v krajine – lesníctva a poľnohospodárstva. Tam všade je potrebné nastaviť systém inak, ako je to dnes,“ vysvetľuje Erik Baláž.

„Keď sa ľudí opýtate, čo robia pre ochranu klímy, povedia, že triedia odpad. Odpad, samozrejme, treba separovať, no klímu tým nezachránime. Potrebujeme systémové zmeny a my občania musíme vyvíjať tlak na politikov. V tej chvíli sa však mnohí ľudia už necítia komfortne, nevedia, čo a ako majú robiť. Zostanú preto pri triedení odpadov a nákupe v second handoch,“ dodáva.

Obsah článku je uzamknutý

Prihláste sa pre pokračovanie

Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní

 

 

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore