Petra Slezakova Zero Waste Slovakia

Petra Slezáková zo Zero Waste Slovakia: Každý avokádový toast, hovädzí burger, nové rifle či lacná letenka majú obrovský dopad na planétu

4 zdieľaní
4
0

Hovorí o sebe, že bola len priemerným konzumentom, ktorý sa nanajvýš zaujímal o blaho svojej rodiny bez väčšieho záujmu o planétu. Až kým jej do cesty neprišiel dokument Story of Stuff. Vtedy pochopila problém konzumnej spoločnosti, svoj problém. Dnes je PETRA SLEZÁKOVÁ tvárou slovenského hnutia Zero Waste Slovakia.

Udržateľnosť je rozmanitá – každý ju inak vníma, každý ju inak aplikuje do svojho života. Čo udržateľnosť znamená pre vás?

Väčšina ľudí ma vníma ako tvár slovenského zero waste hnutia, no bezodpadový život je iba malou časťou trvalo udržateľného života. Ja sa teda snažím žiť bez odpadu a bez zbytočného plytvania. Veď dnešný Európan žije v takom luxuse a nadbytku, že ak by tak chceli žiť všetci, potrebovali by sme 2,5 planéty. Ale máme iba jednu, preto sa pri každom nákupe sama seba pýtam, či danú vec naozaj potrebujem. Čo sa stane ak si ju nekúpim? Viem sa s troškou fantázie vynájsť a použiť radšej to, čo už doma mám? Viem si to prípadne niekde požičať? Alebo si to sama vyrobiť? Takýmto spôsobom vlastne zisťujem, že v 90-tich percentách prípadov vôbec nepotrebujem nakupovať. Že si vystačím s tým, čo mám.

Samozrejme nejde iba o hmotné statky. Tieto otázky môžeme aplikovať aj pri výbere dovolenky, cestovného prostriedku či pri varení večere. Akú stopu zanechá moje rozhodnutie? Naozaj som to urobila najlepšie, ako sa v danej chvíli dalo?

Viedli vás k udržateľnosti už rodičia? Aká bola vaša cesta k nej a následne aj k založeniu Zero Waste Slovakia blogu?

Nebola som vždy taký environmentálny nadšenec. Bola som priemerná žena, ktorá sa síce snažila žiť zdravo, no mojím jediným meradlom bolo zdravie mojej rodiny. Zdravím mojej planéty som sa nijak špeciálne nezaoberala. Áno, triedila som papier, plasty a sklo. A myslela som si, že to stačí. Raz som pri bezcieľnom ponevieraní sa po internete natrafila na krátky dokumentárny film z dieľne Story of Stuff, ktorý hovorí o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom dopade tak polopatisticky, až ma to trošku vydesilo. Začala som si o tejto téme viac čítať, pritom som narazila na pojem zero waste. Nuž, a po vzhliadnutí inšpiratívnej prednášky Bei Johnson, kráľovnej Zero Waste, už nebolo cesty späť.

Začala som aplikovať zmeny v našej domácnosti. Bolo to dosť ťažké a zdĺhavé. V tom čase totiž na túto tému neexistoval žiadny slovenský zdroj informácií. A zrazu som si všimla, že aj moje okolie sa začalo o tieto témy zaujímať. Vtedy prišiel nápad spísať všetky osobné skúsenosti, aby som túto cestu ostatným ľuďom uľahčila. Tak vznikol blog Zero Waste Slovakia.

Akým spôsobom vediete svojich odberateľov a čitateľov k tomu, aby si vytvorili pozitívny vzťah k udržateľnému spôsobu života, k zero waste?

Na mojom blogu nájdete ucelené informácie o tom, ako začať so zero waste životom, ako ho postupne vylepšovať. Všetko je rozdelené do kategórií, napríklad Kúpeľňa či Kuchyňa. Na mojich sociálnych sieťach však nájdete aj inšpiráciu z každodenného života – ako nakupujem, čo varím, či aký typ odpadu mi ešte stále straší v koši. Často sa na blogu zamýšľam aj o klimatickej zmene, uhlíkovej stope jednotlivca, vplyvoch živočíšnej výroby, stravovania či fast fashion. Samozrejme, okrem písania o týchto témach veľa prednášam. Už tretí rok chodím na školy, do firiem a na rôzne festivaly, aby som ľudí inšpirovala a motivovala k zmene, pretože planétu máme iba jednu.

V environmentálnej problematike sú podľa vás zodpovednejšie deti alebo ich rodičia? Aké sú vaše skúsenosti, čo sa týka vnímania udržateľnosti naprieč generáciami?

Ono sa to asi nedá jednoznačne definovať. Pokiaľ deti v škole vedú k týmto témam aktívni a nadšení učitelia, často majú nakoniec viac vedomostí o environmentálnej problematike než ich rodičia. Navyše, deti majú ešte čisté srdcia a veľmi emotívne reagujú na zistené problémy. Vedia sa s tým stotožniť a je pre nich často nepochopiteľné, prečo dospelí robia toľko vecí, ktoré škodia planéte. Veľmi často sa potom rozhodnú zobrať veci do vlastných rúk a rodičov sa snažia zmeniť. Prinútia ich triediť odpad, kompostovať či používať MHD.

plast mikroplasty bioplasty plasty
Doba plastová
To, že iba triediť odpad nestačí, už pravdepodobne viete. Tento krok by už mala mať bezpodmienečne a nevyhnutne vyriešený…

Čo sa týka dospelých, najaktívnejšie sú podľa mňa mamičky s malými deťmi. Po prvom pôrode začnú viac rozmýšľať nad tým, čo dávať deťom jesť, z akých materiálov sú ich hračky, či ako trávia voľný čas. Pri riešení týchto otázok vždy narazia na ekologické problémy – kvalitu vzduchu, vody, pôdy, množstvo nebezpečných látok v plaste a podobne. Odtiaľ je to už iba krôčik k zodpovednému a trvalo udržateľnému životu.

Dávate si v oblasti udržateľnosti nejaké ciele? Na čo sa budete sústrediť tento rok?

Jasné! V minulosti som si dala rôzne výzvy – začalo to bezobalovým nakupovaním, odmietnutím všetkých jednorazových vecí, okrem toaletného papiera, a kompostovaním na sídlisku. Pokračovalo to ročnou výzvou nenakupovať oblečenie, prechodom na vegetariánstvo a lokálne stravovanie. Na tomto poslednom bode ešte stále pracujem. Nekupovať citrusy, avokádo či quinou je celkom jednoduché. No zrazu zistíte, že ani plodiny, ktoré boli súčasťou slovenskej kuchyne celé storočia – šošovicu, fazuľu, pohánku, pšeno, slnečnicu – nie je jednoduché kúpiť od slovenských farmárov. Naše poľnohospodárstvo je v dezolátnom stave, mnohé z týchto plodín dovážame zo zahraničia. Teší ma, že tento rok si už môžem čo-to dopestovať aj na vlastnom záhone v našej komunitnej záhradke KoZa v Háji v Petržalke. Viac lokálne by to už ani nešlo.

Klimatická kríza je tu, jej následky už poznáme – výkyvy teplôt, požiare, vírusy. Je možné, že ako spoločnosť budeme čeliť čoraz závažnejším výzvam aj v budúcnosti. Čo by malo byť dnes samozrejmosťou pre firmy, inštitúcie, vlády, ale aj jednotlivcov, aby sme klimatickú krízu zastavili?

To, čo popisujete, je podľa mňa naša reálna budúcnosť. Každý z nás by mal urobiť maximum, aby tá budúcnosť nebola až taká zlá. Momentálne si pod vlastným zadkom pílime konár. Mnohí ešte stále ignorujú, aké problémy spôsobuje ich spotreba a ich správanie. V dnešnom globalizovanom svete sa množstvo negatív, ktoré spôsobujeme my, dejú na opačnej strane sveta. To je príliš ďaleko na to, aby nás to zaujímalo, aby sme sa vedeli do tých problémov vžiť a mali potrebu ich riešiť. Pritom každý náš avokádový toast, hovädzí burger, nové rifle, lacná letenka či obyčajné kryty na mobil majú obrovský dopad.

Najdôležitejšie podľa mňa je, aby sme konečne začali kriticky myslieť. Rozmýšľajme, ako a kde bola daná vec vyrobená. Ako deti v úmorných podmienkach ťažili vzácne kovy do môjho nového mobilu? Ako mladá mamička bez ochranných pomôcok vyrábala moje hipsterské ošúchané rifle toxickými farbami? Čo si musela tá ošípaná prežiť kvôli môjmu obedu? A potom sa môžem zodpovedne rozhodnúť, či toto všetko chcem svojim nákupom podporovať.

Rovnako by mali postupovať aj firmy a vlády. Zmena však väčšinou prichádza zdola. Akonáhle sa menia ľudia, ich preferencie a spotrebiteľské správanie, tak sa začnú meniť aj firmy. Idú tam, kde je zisk. Rovnako to funguje s vládami. Ľudia musia tlačiť na svojich politikov, aktívne sa zapájať do občianskej spoločnosti a voliť takých, ktorí si klimatickú krízu uvedomujú a majú jasný plán ako s ňou bojovať. Podporme svojou činnosťou či finančne aj rôzne neziskovky, ktoré sa týmto témam venujú a sú plnohodnotným partnerom vo verejnej diskusii aj s našimi politikmi. Potrebujeme vytvoriť klimatické opatrenia pre mestá a obce, projekty zadržiavania vody v krajine či zodpovednú starostlivosť o lesy. A tiež by sa čo najskôr mohlo spustiť zelené verejné obstarávanie. To znamená, že vo verejnom obstarávaní by ako jeden z kľúčových faktorov figuroval environmentálny dopad.

4 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ