Alexandra Madrová z Planet Lover: Potrebovali by sme tri planéty, aby sme uspokojili nároky ľudí

Každý z nás by mal byť planet lover – milovník našej planéty. Aspoň taký, akým je zakladateľka organizácie Planet Lover ALEXANDRA MADROVÁ, ktorá o klimatickej kríze a neudržateľnom správaní človeka prednáša na školách.

Udržateľnosť je rozmanitá – každý ju inak vníma, každý ju inak aplikuje do svojho života. Čo udržateľnosť znamená pre vás?

Pre mňa udržateľnosť znamená robiť veci s mierou. Okrem toho, že sa snažím rozumne nakupovať, teda nakupujem len to, čo naozaj potrebujem, dbám aj na detaily, teda aby bol produkt v rámci možností lokálny. Záleží mi aj na tom, aby potraviny ani kozmetika neobsahovali palmový olej. Pri oblečení prihliadam na spôsob, akým značka alebo daný výrobca dbajú na pracovné podmienky svojich zamestnancov a aké materiály používajú.

Ako lokálny výrobca mám vlastnú značku šperkov a doplnkov. Vyrábame v menších množstvách, no a keď je dopyt, veci proste dovyrábame. Pri vzniku nových produktov upcyklujeme – staré modely rozoberieme a prírodné materiály, ktorým nič nie je, použijeme znova.

Viedli vás k udržateľnosti už rodičia? Aká bola vaša cesta k nej a následne aj k založeniu eko-iniciatívy?

Nebola som k tomu vedená priamo edukatívne, skôr prirodzeným fungovaním našej rodiny. Moja mama žije, tak ako žila aj moja babka, v súlade s prírodou. Mama mala dokonca dlhé roky farmu, vyslovene pre radosť, nie pre biznis. Babka pochádzala z dosť chudobných pomerov. Bola prirodzene šetrná, teda viedla udržateľný život. Okrem toho mala veľmi rada zvieratá. Ja som bola od 15 rokov členom Slobody zvierat a vekom som si hľadala ďalšie možnosti, aby som sa mohla realizovať ako dobrovoľníčka. U mňa je to vždy úzke späté so zvieratami – či to bola záchrana kožatky veľkej na Kostarike, záchranná stanica tuleňov v Írsku alebo Malkia park na Slovensku. Všetky tieto skúsenosti ma priviedli k myšlienke hľadať spôsob, ako čo najviac ľudom vysvetliť, prečo sú pre nás zvieratá v živote dôležité.

Vedci varujú, že do desiatich rokov vyhynie približne milión zvierat, hrozí nám tu teda šiesta doba vyhynutia. Rozhodla som sa preto pripraviť masové prednášky pre študentov stredných škôl. Ak prežije planéta, prežijú aj zvieratá. Ak sa začnú ľudia chovať úctivejšie k prírode, bude to mať pozitívny vplyv aj na zvieratá ako také.

Akým spôsobom vedú tieto prednášky k tomu, aby si títo ľudia, študenti, vytvorili pozitívny vzťah k udržateľnej zmene?

Naša EKO prednáška je pripravená práve pre tú generáciu, ktorej sa zmena klímy dotkne najviac. Preto sme pripravili program šitý na mieru stredoškolákom. Striedame filmy, klipy a moderátorské slovo, ktoré sú prispôsobené reči študentov.

Minulý rok bolo pozitívne, že decká vydržali sedieť 50 minút bez akéhokoľvek vyrušovania a sledovali, čo sa deje.

Na prednáškach poukazujeme na hlavné problémy týkajúce sa zmeny klímy a zároveň im dávame tipy, ako môžu pomôcť oni sami. Prvým je redukovanie plastového odpadu, najmä plastových fľašiek, druhým je redukcia mäsa. Vysvetľujeme im, prečo je to dôležité. Veľa ľudí dne ešte nepozná súvislosti – napríklad vplyv mäsopriemyslu na prírodu a tým pádom aj na budúcnosť.

Okrem toho ich upozorňujeme na šetrenie energie, učíme ich, aby chodili viac pešo, na biku alebo MHD-čkou, či aby vyberali nabíjačky zo zásuvky, ak prístroj nenabíjajú- E-waste bude o chvíľu väčší problém ako je dnes plastový odpad.

V environmentálnej problematike sú podľa vás zodpovednejšie deti alebo ich rodičia? Aké sú vaše skúsenosti, čo sa týka vnímania udržateľnosti naprieč generáciami?

Jednoznačne deti. Väčšina dospelých je nešťastných, že ich deti trávia veľa času na sociálnych sieťach, ale pozitívne na tom je, že sociálne siete sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sú uvedomelejšia generácia. Aspoň v tejto téme. Žiaľ, média environmentálnej problematike nevenujú až taký priestor, sociálne siete sú pre nás preto na nezaplatenie. Platí tiež, že generácia starších ľudí možno nemá taký prehľad o ekológii, no je relatívne šetrná. Neplytvajú, lebo nemajú toľko prostriedkov. Problém, ktorý nastal, úzko súvisí s prebytkom. Najviac plytvajú tí, čo majú veľa peňazí.

Dávate si v oblasti udržateľnosti nejaké ciele? Na čo sa budete sústrediť tento rok?

Nevenujeme sa len udržateľnosti, skôr problematike klímy ako takej. V rámci prednášok ponúkame aj možnosť zapojiť sa do súťaže a prísť s nápadom na EKO zlepšenie svojej školy alebo komunity. Výhrou je účasť na expedícii či na výskume niekde vo svete. Tu prichádzame k téme dobrovoľníctva. Expedícia sa platí, je to relatívne nákladné, no zároveň sa tam pracuje a nie málo, výherca bude členom reálneho výskumu organizácie Earthwatch.org.

Málokto tomu rozumie – prečo pracovať a ešte za to aj platiť. Preto sme sa tento rok rozhodli upriamiť pozornosť na túto tému. Ukážeme im možnosti, ako sa dá pomôcť u nás alebo vo svete. Možností je veľa – pomáhať sa dá pri ochrane pralesov, zvierat, prípadne je možné vzdelávať komunity, deti, aby si chránili svoje okolie a prírodu. Je zaujímavé, že keď som túto iniciatívu spustila, ľudia sa ma pýtali, koľko na tom zarobím. Ostali šokovaní, keď som im vysvetlila, že to sama platím, a nestojí to málo peňazí.

Klimatická kríza je tu, jej následky už poznáme. Je možné, že ako spoločnosť budeme čeliť čoraz viac výzvam aj v budúcnosti. Je to tak?

To je zaujímavá otázka. Skúsim opatrne, ale otvorene. Doteraz sme mali možnosť sledovať obrovské požiare, povodne, víchrice. U nás sa nič neprejavilo v tak obrovských rozmeroch ako napríklad v Austrálii alebo v Brazílii, na Sibíri. U nás cítiť zmeny teplôt, no stále nie drastické. Ľudia sa skôr tešili, keď bolo vo februári teplo a slnko. Žiaľ, prognózy sú katastrofické. Teploty v krajinách okolo rovníka budú neúnosné, nastane migrácia, pretože tieto miesta budú neobývateľné. Už tento rok zomreli tisícky zvierat v Afrike na nedostatok pitnej vody.

Pre požiare v Austrálii sa znížila populácia koál o 30 %.

Vetry budú silnejšie a počasie ako také nevyspytateľnejšie.

Čo by malo byť dnes samozrejmosťou pre firmy, inštitúcie, vlády, ale aj jednotlivcov, aby sme klimatickú krízu zastavili?

Všetko je o prioritách. Ľudia sa nevedia vzdať svojho pohodlia, no žiaľ, väčšina krajín sveta funguje na tzv. dlh voči planéte. Potrebovali by sme tri planéty, aby sme uspokojili nároky ľudí. Vírus, ktorý je v týchto dňoch ešte stále témou číslo jeden, a ktorý zavrel do karantény takmer pol planéty, je toho krásnou ukážkou. Stačilo by, aby ľudia dodržali pár základných pokynov a vyhli by sme sa masovému šíreniu vírusu. Predstavte si, že by nám povedali – skúste na mesiac nejazdiť autom, nejesť mäso, neplytvať potravinami, šetrite energiou alebo využívajte obnoviteľné zdroje. Prídete o časť zisku, ale planéte to pomôže. Koľkí by to podľa vás dodržali, keď ani v záujme svojho zdravia nie sú schopní vzdať sa nákupov alebo výletov?

Vlády by mali prijať radikálne opatrenia, či už v oblasti obnoviteľných zdrojov, obmedziť výrobu, limitovať emisie, inovovať oblasť odpadov, napríklad zaviesť ekologickejšie spaľovne, ktoré nie sú ideálnym riešením, ale rozhodne sú zodpovednejšie ako čierne skládky, ktoré znečisťujú spodnú vodu. Zároveň je dôležité povedať, že každý jedinec môže začať hneď teraz od seba – môže obmedziť mäso aspoň dva až trikrát do týždňa, neplytvať zbytočne potravinami, nekupovať vodu vo fľaši či produkty s palmovým olejom, používať čistiace prostriedky bez toxických chemikálií, ísť pešo alebo MHD-čkou. A v neposlednom rade môžeme aspoň šíriť osvetu, zdieľať užitočné informácie, podpisovať petície a podporiť tak organizácie ako sú Za našu vodu alebo lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré sa snažia poukázať na problémy spojené s ľudskou aktivitou v prírode.