Renové – niečo staré, niečo nové, niečo požičané – rozhovor s Annou Harvanovou
+1 Renové – niečo staré, niečo nové, niečo požičané – rozhovor s Annou Harvanovou
Renové – niečo staré, niečo nové, niečo požičané – rozhovor s Annou Harvanovou
Renové – niečo staré, niečo nové, niečo požičané – rozhovor s Annou Harvanovou
Renové – niečo staré, niečo nové, niečo požičané – rozhovor s Annou Harvanovou
Anna Harvanová je vo svete ľudí so zmyslom pre retro štýl už relatívne známou osobnosťou. Fotografie jej netradičných a predsa tak dôverne známych kúskov vintage nábytku v niekoľkých vlnách zaplavili sociálne siete i tlačené médiá, a jej úspech stále neutícha. Nie každý z jej fanúšikov však vie, že pri zrode výnimočného podnikateľského projektu Renové stála aj jej svokra, a bola to práve ona, kto poskytol to posledné postrčenie, od ktorého sa spúšťa lavína úspechu.
Firma Renové, ktorú založila spolu s priateľovou mamou Evou, sa zaoberá oživovaním, kriesením a znovuzrodením umeleckého nábytku populárneho v časoch nášho niekdajšieho Československa, aj keď v ostatných časoch sa sortiment Renové rozšíril aj o niekoľko extravagantných zahraničných kúskov.
V rozhovore s ňou prinášame niekoľko zaujímavých postrehov, niekoľko dobrých rád a možno aj niečo navyše.
Väčšina slovenských podnikateľov skrachuje v prvých piatich rokoch od vzniku podniku. Aké bolo vaše nastavenie, keď ste vstupovali do podnikania? Nebáli ste sa krachu?
Určite sme mali obavy, asi ako každý, kto sa púšťa do niečoho nového. Bol to tak trochu experiment, a zároveň splnenie si sna – premeniť svoju záľubu na živobytie. Renovácia vintage nábytku však nie je na trhu nič nové. Vedeli sme, že ak chceme zaujať, musíme tomu dať nejakú pridanú hodnotu a robiť to trochu inak. O chvíľu to budú tri roky, čo sme Renové oficiálne spustili, a stále nás to baví!
Nemali vaši blízki problém pochopiť trhový potenciál retro štýlu? Nebáli sa, že vintage nábytok medzi ľuďmi skrátka nepôjde?
Toho sme sa báli všetci, ale bola to príliš lákavá myšlienka na to, aby sme to aspoň nevyskúšali. Nápad som nosila v hlave už dlho, realita bola, samozrejme, o niečom inom, ale záujem o vintage nábytok nás príjemne prekvapil.
Pred tým, ako si začala podnikať, si už mala vytvorenú osobnú zbierku staršieho nábytku, a tá sa doteraz rozrastá. Existujú aj také kusy, ktoré by si vo svojej zbierke chcela, ale ešte si ich nemala možnosť získať?
Keďže náš byt nie je nafukovací, moja súkromná zbierka sa už veľmi nerozrastá, iba ak o doplnky a drobnosti. Napríklad už niekoľko rokov zbieram staré analógové fotoaparáty. Raz za čas do nejakého vložím film a vyfotím ho väčšinou, keď sme niekde na dovolenke, a postupne tie foťáky striedam. V Renové tiež máme zbierku sklenených zvieratiek od českého umeleckého sklára Miloslava Janků, ktoré sa objavujú len veľmi zriedka.
Retro je štýl, ktorý sa snaží o modernizáciu toho, čo už nostalgicky milujeme. Čím viac sa však dostáva do popredia, tým je silnejšou súčasťou moderného umenia. Čo by ste robili, ak by sa z vášho zamerania opäť stal mainstream?
Asi by na tom až tak nezáležalo. Budeme sa tomu venovať, kým nás bude baviť renovovať a kým bude o vintage nábytok záujem.
Podľa mnohých umelcov žijeme v dobe, ktorá predovšetkým vyzdvihuje gýč. Platí to o oblečení, architektúre aj o dizajne. Ako rozlišujete medzi tým, čo je v retro štýle, a tým, čo je skrátka len out?
Veľmi jednoducho, riadime sa tým, ako to cítime, dávame na svoje inštinkty. Ak nám nejaká vec nič nehovorí, tak ju v našej ponuke nenájdete.
Stalo sa niekedy, že by ľudia i vašu prácu nazvali gýčom?
Nestalo. Ale viem si predstaviť, že napríklad nevhodným výberom látky sa dá veľa pokaziť, ak nie úplne zabiť ducha pôvodne krásneho a vkusného kresla, a výsledok by sa potom ľahko dal nazvať gýčom.
Dá sa podľa teba cit pre štýl a vkus naučiť, alebo je tento talent vrodený?
Nemyslím si, že to je niečo, čo sa dá naštudovať. Je to však veľmi subjektívne, nie je univerzálny návod na to, čo je vkusné a čo nie.
Renové sa začalo krátko po svojom vzniku venovať i reštaurovaniu na objednávku a je všeobecne známe, že väčšina objednávateľov bola extrémne vďačná za dobre odvedenú prácu. Boli však niekedy klienti s novým vyhotovením aj nespokojní? Ako by ste sa vyrovnávali s prípadným zlyhaním?
Ak boli nespokojní, tak nám o tom nepovedali. Pri renováciách si dávame veľmi záležať na kvalitnom vyhotovení. Samozrejme, aj k tomu viedla dlhá cesta a vyskúšali sme prácu viacerých reštaurátorov a čalúnnikov. Ak sa nám odvedená robota nepozdávala, snažili sme sa to vyriešiť pred tým, ako sa tovar dostal k zákazníkovi.
Nikdy by sme neposunuli ďalej niečo, s čím sami nie sme na 100 % spokojní.
Ak by sa aj niečo vyskytlo, určite by sme sa nerúcali, ale snažili by sme sa problém napraviť a poučiť sa z chýb. Spokojní a vracajúci sa zákazníci sú najviac.
Pri reštaurovaní na objednávku beriete do úvahy aj príbehy jednotlivých kusov nábytku. Ktorý z týchto príbehov teba osobne najviac zaujal?
Reštaurovaniu na objednávku sa už dlhší čas nevenujeme. Náš tím je veľmi malý, je veľmi ťažké zohnať šikovných remeselníkov. Rozhodli sme sa preto, že budeme ďalej renovovať iba vo vlastnej réžii.
No bez ohľadu na to, či renovujeme na objednávku, alebo nie, vždy nás zaujímajú príbehy. Zatiaľ asi nič neprekonalo malý odznak s nápisom v hebrejčine, ktorý vypadol z jedného starého kresla pri jeho rozoberaní. Dali sme si to preložiť, bolo tam „Pamätaj“.
Ako vidíš budúcnosť vášho projektu? Vieš si predstaviť, že by sa Renové začalo napríklad venovať aj kompletnej interiérovej architektúre bytov, a teda by začalo vytvárať celé bytové zostavy navrhnuté v jednom štýle?
Viem si predstaviť, že by nás niekto oslovil s dozariadením interiéru, no celé bytové zostavy v jednotnom štýle, to už asi nie. Skôr je to o tých jednotlivých kúskoch, solitéroch. Vedieť sa pozrieť na interiér ako na celok a dotvoriť ho zaujímavými kúskami, ktoré mu dodajú šmrnc.
Pri používaní retro prvkov odporúčaš celkovú štylizáciu, napríklad zariadenie celej izby v téme socialistického dizajnu, alebo by si odporúčala aj kombináciu moderného s vintage nábytkom?
Mne osobne sa najviac páči použitie zopár vintage kúskov v kombinácii s jednoduchým nábytkom. V súčasnosti prevláda v interiérovom dizajne minimalizmus, čo je ideálne prostredie pre vintage nábytok. Stačí jedno zaujímavé kreslo či lampa, ktoré priestor oživia a nestratia sa tam. Menej je viac, naším cieľom nie je úplne sa preniesť do minulosti a replikovať socialistické interiéry, ale skôr skúsiť vkusne skombinovať staré s novým.
Interiérový dizajn Československa má takmer štyridsaťročnú históriu, počas ktorej u nás vzniklo aj niekoľko extrémne nevkusných štýlov. Ako by si reagovala na objednávku renovácie nábytku, ktorý by bol podľa teba samotnej nevkusný? Existuje možnosť takýto nábytok ešte zachrániť?
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa prestali venovať renováciám na objednávku. Každému sa, samozrejme, páči niečo iné, nikdy by sme si nedovolili povedať, že si nejaký kúsok už renováciu nezaslúži. My máme, pochopiteľne, v ponuke veci, ktoré sa páčia nám. Každý pokus o záchranu hocičoho, čo by inak skončilo na smetisku, je super!
Modernizácia a reštaurovanie starších predmetov si vyžadujú technické zručnosti, ktoré dnes má len málokto. Ako zháňate zručných remeselníkov, ktorí by mohli realizovať vašu víziu?
Nie je to jednoduché, pretože veľa remesiel posledné roky vymiera. Po starých remeselníkoch už nemá kto prebrať dielne. Vyskúšali sme už celkom dosť reštaurátorov aj čalúnnikov, no vyhotovenie často nespĺňalo naše očakávania. Momentálne spolupracujeme iba s dvomi, s ktorými sme veľmi spokojní. Síce všetko trvá dlhšie ako by sme si predstavovali, ale dali sme prednosť kvalite pred kvantitou.
Pravidelne sa v spoločnosti objavujú nové trendy alebo sa znovu vráti jeden zo starších – ako sa napríklad teraz vracajú potrhané džínsy. Ako si na tom ty, kráčaš s dobou a meníš sa, alebo si držíš jednotný štýl?
Prešla som si všetkými možnými štýlmi, aj extravagantnými, no najviac mi vyhovuje jednoduchosť a čisté tvary. Či už v dizajne, alebo v móde. Občas ma síce zaujme niečo, čo je práve v kurze, ale nejak zásadne sa tým neriadim.
Na záver osobná otázka. Keby si si teraz mala kúpiť kočík pre svoje bábätko, vybrala by si si moderný kúsok, alebo jeden z tých klasických retro kočíkov, ktoré poznáme z fotografií našich starých mám?
V tomto prípade by som určite dala prednosť praktickosti a vybrala by som si moderný kúsok. Na retro kočík sa síce dobre pozerá, ale pri každodennom používaní určite viac ocením vymoženosti modernej doby. U babky na povale však stále máme odložený prútený kočík Liberta zo 60-tych rokov, v ktorom sa vozila ešte moja mamina. Verím, že ho ešte niekedy oprášime, aspoň na fotku.
