Romantika v potravinách

Stojím v rade v obchode. V košíku nákup pre celú rodinu. Môj outfit a la „máma od plotny“ nekompromisne prezrádza, že čas nie je práve to, čoho mám veľa. Tepláky, tričko od materského mlieka, mastné vlasy zopnuté v gumičke tak, aby nebolo vidno, že by sa im už zišla minimálne teplá voda, nehovoriac o profesionálnej starostlivosti fakt dobrého kaderníka.

Tvár mi zdobia kruhy pod očami, ktoré prezrádzajú, že som sa už pár dní poriadne nevyspala. Ale nevadí. Stále to predsa môžem uhrať na kvalitný nočný orgazmus a nie nekvalitný spánok. Nemusí byť hneď všetkým jasné, že som matka. I keď to tričko od mlieka môže pri veľkej fantázii pripomínať naozaj čokoľvek…
Pozerám pred seba, snažiac sa kamuflovať moje nemravné a sebakritické myšlienky.

A naraz… z ničoho nič… stojí tam ON. Vysoký. Urastený, krásne upravený chlap. Gerard Buttler, šmrncnutý Tomom Hardym a drevorubačom v kockovanej košeli. To bol on… BOH všetkých vlhkých nohavičiek.

Hľadí priamo na mňa. Na mňa? Ó, áno… na mňa! Usmieva sa. Panebože, nechápem, čo sa deje. Moje telo sa otriasa v základoch, bohyňa sexu tlieska rukami a ja dostávam nejaké divné impulzy do podbruška, kde pred chvíľou bolo dieťa.

Dieťa! Deti! „Ty krava, veď máš deti!“ fackujem sa v mysli.

Nedá mi to a pozriem sa ešte raz. Razom dostávam impulz priamo do stredu mojej chrbtice. Vystieram sa, rukou  si zmyselne (tak zmyselne, ako sa len v obchode pri pokladni dá) hrabem do vlasov a dávam si dole gumičku. Nonšalantne si prstami prečesávam vlasy a snažím sa narýchlo a najmä nenápadne prehodiť tých pár mastných vlasov, čo mi nevypadali počas dojčenia.

„Si vydatá!“ hovorím si zásadovo, zatiaľ čo sa moje telo samo krúti a pretŕča ako vretenica na úteku pred slnkom. Klopím zrak a očami prečesávam okolité regály s potravinami. Nenápadne sa vrátim pohľadom na cudzincovu tvár. Stále sa na mňa pozerá. Pýrim sa. Panebože… ja? Matka dvoch detí a toho najlepšieho muža na svete? Pohol sa. On sa pohol a mieri rovno ku mne. Som nervózna. Som v koncoch a neviem, čo so sebou. Podíde ku mne. Dvíham k nemu svoju tvár s výrazom „áno, som v pohode, toto zažívam úplne bežne“.

„Dobrý deň,“ povie hlboký zvučný mužský hlas.

Baaaaam! Zem sa otriasa v základoch a mne stoja chlpy aj na chrbte. Čo si blázon? Môže niekto vôbec mať takýto hlas, ktorý ti okamžite vyzlečie nohavičky? No môže?

„Dobrý,“ odpovedám a tvárim sa, že ma otravuje.

„Dostal som nejaké nálepky navyše a vy vyzeráte, že ich zbierate,“ usmieva sa a podáva mi tri nálepky aj s kartičkou.

Poslušne som si vzala nálepky, sadla som si do auta a o svojom erotickom zážitku v rade pri pokladni som doteraz nikomu nepovedala…