Samuel Matejka: Počas prvých pretekov som spadol asi osemkrát, biele rajtky sa razom zmenili na čierne

Samuel Matejka je 23-ročný ambiciózny mladík, ktorého kone v deviatich rokoch očarili natoľko, že sa im venuje dodnes. V rozhovore nám prezradil aký je život s koňmi, čo ho jazdectvo naučilo a čo všetko v sebe zahŕňa cesta za kariérou profesionálneho jazdca. Zaspomínal si aj na vtipný zážitok z prvých pretekov v živote, ktoré vôbec nedopadli podľa jeho predstáv.

Odkedy sa venujete jazdectvu? Čo vás k tomuto športu priviedlo?

V deviatich rokoch som bol útly chlapec a venoval som sa mnohým športom – tancu, modernej gymnastike, atletike. V tom čase mi ani nenapadlo, že kone existujú. Prišli však letné prázdniny a prihlásil som sa do denného tábora, kde bolo aj jazdenie na koňoch. Chodil som tam denne, dokonca aj cez víkend. Kone ma chytili natoľko, že som pri nich dodnes, a to už mám 23 rokov. Najskôr som jazdil len rekreačne a učil som sa základom jazdenia a správania sa ku koňom. Mojím hendikepom bolo, že som bol veľmi malý a na väčšie kone slabý. Dodnes si pamätám, ako som absolvoval prvé preteky na poníkovi menom Bubo. Prvé preteky nedopadli presne podľa mojich predstáv. Spadol som asi osemkrát a moje biele rajtky sa razom zmenili na čierne. (smiech) Časom to bolo lepšie a z každej chyby som sa poučil, vstal a išiel ďalej.

Vy sa venujete najmä parkúrovému skákaniu, prečo ste si vybrali práve túto disciplínu?

Všetky jazdecké disciplíny, či už je to parkúrové skákanie, drezúrne jazdenie, cross country – skákanie cez prírodné prekážky, alebo western, sú zaujímavé disciplíny. Odmalička ma zaujalo parkúrové skákanie, pretože sa dalo absolvovať hocikde. Prvým aspektom pri výbere je možnosť jazdenia. Pokiaľ jazdec alebo jeho rodičia nevlastnia zariadenie pre chov koní, je nevyhnutné sa prispôsobiť tomu, čo vám okolie ponúka. V dvanástich rokoch som dostal od rodičov prvú vlastnú kobylu Wavo Alexandra, ktorá mala len štyri roky. Vďaka spoločnému tréningu a rastu sme sa zúčastnili na mnohých pretekoch. Dodnes je členom našej rodiny.

Máme za sebou mnoho úspechov – niekoľkonásobný vicemajster Slovenska, dvojnásobný majster stredoslovenskej oblasti, účastník majstrovstiev Európy v kategórii juniori. O rok neskôr som kúpil nového koňa, s ktorým som skúsil aj disciplíny ako drezúra a cross country. V tejto disciplíne sme sa stali majstrami stredoslovenskej oblasti v kategórii seniori. Prešiel som si teda aj etapu drezúry, prírodného cross country, ale vrátil som sa k parkúrovému skákaniu, ku ktorému som mal vždy najbližšie.

Aká bola vaša cesta k profesionálnemu jazdectvu?