ŠIKANOVANIE – nevyriešená téma. Všetky farby šikany

Šikanovanie v školách je nevyriešená téma, ktorá nás, bohužiaľ, sprevádza dlhodobo. Podľa UNESCO má šikana v Európe dosah na 25 % žiakov, globálne je zas na úrovni 32 %. A hoci má šikanovanie podľa portálu Práca s mládežou u nás klesajúcu tendenciu, pozornosť treba venovať nového druhu šikanovania – kyberšikane. Pozreli sme sa na to, ako je to so šikanou vo svete aj na Slovensku a koľko detí s ňou už má skúsenosť.

Miera šikanovania vo svete

V štúdii UNESCO s názvom Behind the numbers: ending school violence and bullying. (Skryté v číslach: ukončenie školského násilia a šikany), ktorá vyšla v roku 2019, sa píše, že jedno z troch detí na svete zažilo šikanu, na podobnej úrovni je aj ich  skúsenosť s fyzickým násilím. V subsaharskej Afrike dosahuje najvyššiu úroveň – až 48,2 %. Zažíva ju teda takmer polovica detí. Nasledujú severná Afrika a Stredný východ. Zaujímavé je, že šikanovanie v Karibiku dosahuje rovnakú úroveň ako v Európe, skúsenosť s ňou má tu i tam až 25 % detí. Zo štúdie tiež vyplýva, že v Európe a v Severnej Amerike je najčastejšie psychické šikanovanie. V ostatných svetových regiónoch si prvenstvo drží fyzické násilie a sexuálne obťažovanie.

Ako definujú šikanovanie slovenské zákony?

Prvého septembra 2018 nadobudla na Slovensku platnosť Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, ktorá sa zaoberá definíciou, formami a možnosťami, ako šikane predchádzať. Podľa nej je šikanovanie také správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie či zastrašovanie iného žiaka, alebo úmyselný, spravidla opakovaný útok voči žiakovi, prípadne skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť. Šikanovanie môže prerásť až do formy priestupku, ba dokonca trestného činu.

Podľa tejto smernice je hlavným prostriedkom pri prevencii proti šikanovaniu v školách vzdelávanie. Najmä v oblastiach ako sú osobný a sociálny rozvoj, mediálna a multikultúrna výchova, ochrana života a zdravia, ľudské práva a občianstvo, či boj proti extrémizmu. Osveta by sa mala šíriť napríklad pomocou súťaží, hier, prednášok a diskusií. Otázkou však ostáva, či je osveta v tomto smere zahrnutá v školských osnovách v dostatočnej miere a či má jej forma požadovaný efekt.

Boj proti šikane na Slovensku

Podľa dostupných údajov z už spomínanej štúdie UNESCO, na Slovensku šikanovanie od roku 2002 do roku 2014 vzrástlo. Ani výsledky výskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorý realizovali v školskom roku 2017/2018, nie sú veľmi priaznivé. Až 51,8 % respondentov spomedzi žiakov v prieskume uviedlo prítomnosť šikanovania v škole, ktorú navštevujú.Najviac sa vyskytuje v základných školách, nasledujú osemročné gymnázia a stredné školy. Približne tretina respondentov sa stretla aj s kyberšikanou. Výskum bol realizovaný na vzorke 2 895 žiakov a 145 učiteľov z rôznych častí Slovenska.  

Výskum súčasne odhalil aj nedostatky v riešení šikany v školách, väčšina z opýtaných totiž ani nevedela, ako sa problém s ňou v škole nakoniec vyriešil, čo je dokonca v nesúlade s už spomínanou smernicou. Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva je potrebné zlepšiť aj status učiteľa, ktorý neraz sám býva obeťou šikanovania. Dôležité je podľa nich systematicky sa venovať prevencii a eliminácii šikany.

V prípade, že sa v škole takýto prípad objaví, situáciu by mal podľa smernice rezortu školstva riešiť riaditeľ školy alebo osoba, ktorú tým riaditeľ poverí. Vedenie školy by malo zostaviť tím zamestnancov, ktorý v takýchto prípadoch navrhne a zabezpečí odborný postup riešenia šikany. Ide o spoluprácu medzi riaditeľom školy, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, pedagogickými a odbornými zamestnancami školy, rodinou obete aj agresora. Riaditeľ  by teda mal o prípade oboznámiť rodičov alebo blízkych šikanovaného žiaka, ale aj toho, ktorý šikanuje. Ak existuje podozrenie, že niektorý zo žiakov spáchal šikanovaním až priestupok alebo trestný čin, vedenie školy to nahlási polícii. Šikanované dieťa bude zrejme potrebovať aj odbornú pomoc.

Kto sa tomu venuje na Slovensku a vo svete?

Existuje niekoľko programov, ktoré venujú svoju pozornosť boju proti šikane tak, aby k nej ani nemuselo dochádzať. Riešia to osvetou u detí a mládeže alebo vzdelávaním samotných pedagógov. Medzi tieto programy patrí napríklad projekt kyberšikanovanie.sk, ktorý spustilo Občianske združenie eSLovensko ešte v roku 2016. Alebo projekt Škola bez nenávisti, ktorý zas organizuje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Po absolvovaní tohto projektu získajú školy aj certifikát kvality.

Modernou aplikáciou s názvom NNTB (Nenech to být) začali bojovať proti šikanovaniu českí študenti. Dnes ju používajú už na viac ako 1 600 školách v piatich rôznych štátoch. Používa ju dokonca aj niekoľko slovenských škôl, ale autori aplikácie ju chcú pre Slovensko trochu viac rozšíriť, pomôcť im pri tom má práve rezort školstva. Výhodou aplikácie je, že ktokoľvek – zainteresovaný alebo nezainteresovaný – môže šikanovanie pomocou aplikácie anonymne nahlásiť.

Šikane a zdraviu školákov sa venuje aj HBSC – Health Behaviour in School-aged Children. Je to Medzinárodná štúdia o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní jedenásť, trinásť a pätnásťročných školákov. Odborníci v nej spolupracujú so Svetovou Zdravotníckou organizáciou (WHO). Zdravie školákov sledujú už od roku 1983 v 43 rôznych krajinách, patrí medzi ne aj Slovensko. Väčšina teórií o zamedzení šikany totiž uvádza, že v procese boja proti šikanovaniu je nevyhnutné neustále sledovanie vývoja situácie.

Program na riešenie šikany z Fínska

Jedným z programov, ktoré dosahujú výborné výsledky v eliminácii šikany, je ten z Fínska. Vymysleli ho na Univerzite v Turku za podpory fínskeho Ministerstva školstva a kultúry. Program sa nazýva KiVa a pracuje s rôznymi formami online hier a prednášok. Pri jednej z nich si napríklad študent, ktorý má predpoklady na to byť raz šikanovaným, vyskúša rolu agresora a naopak študent, ktorý má predpoklady na to šikanovať ostatných žiakov, sa dostane do pozície šikanovaného. Na základe tohto programu potom skutočne prípady šikany v školách klesajú.

Keď však k samotnému šikanovaniu dôjde, školy môžu vďaka programu použiť aj modelové aktivity, ktorých cieľom je šikanovanie zastaviť. Tento program sa od iných odlišuje tým, že sa primárne zameriava na študentov. Učí ich, ako riešiť šikanovanie a podnecuje ich k aktivite proti šikane. Študenti majú v online priestore možnosť šikanovanie nahlásiť. Pomocou programu KiVa študenti sami navrhujú, ako by mohli zmeniť svoje správanie, a tým prípadné šikanovanie ukončiť. Potom nasledujú stretnutia s odborníkmi, zisťuje sa stav situácie a až potom dochádza k potrestaniu vinníka, pokiaľ je to ešte vôbec potrebné.

Na základe hodnotení tohto programu sa zistilo, že pozitívne vplýva na priateľskú atmosféru v škole, dosahovanie lepších výsledkov aj psychickú pohodu žiakov. Z Fínska sa rozšíril aj do ostatných krajín – do Veľkej Británie, Dánska, Maďarska, Japonska, Španielska či Spojených štátov amerických.

Ako rozpoznať šikanu?

Podľa portálu ProHuman si treba, okrem priamych príznakov šikanovania, všímať aj tie nepriame. Medzi ne patrí napríklad to, že dieťa trávi prestávky v škole samé, alebo sa zdržiava len v blízkosti učiteľov. Znakom môže byť aj to, že si pri športových aktivitách ostatní žiaci do tímu vyberajú ako posledného a pri akýchkoľvek skupinových aktivitách je na chvoste. Čo sa týka správania dieťaťa – je smutné, depresívne, ustráchané, plačlivé a neisté. Zhoršuje sa aj jeho prospech.

Pokiaľ na ňom badať znaky násilia a niekto sa ho opýta ako k nim prišiel, nedokáže to relevantne vysvetliť. Evidentnými znakmi šikanovania býva výsmech, ponižovanie, posmešné prezývky, nelichotivé žarty na adresu výzoru, sociálnych a rodinných pomerov, náboženstva, rasy alebo sexuálnej orientácie – to však už hraničí s diskrimináciou. Šikanované dieťa musí čeliť aj kritickým poznámkam zo strany ostatných žiakov alebo plniť príkazy, ktorými ho vydierajú. Okrem toho, samozrejme, môže dochádzať k fyzickým útokom – kopancom, strkaniu, úderom a podobne.

Starší žiaci čelia aj sexuálnemu obťažovaniu alebo inému násiliu. Šikanované dieťa sa väčšinou bojí ísť do školy, vymýšľa si rôzne výhovorky, hľadá spôsoby, akými by sa mohlo vyhnúť škole. Simuluje chorobu, prípadne si ju svojím správaním samo doženie. Prosí rodičov, aby ho odprevadili čo najbližšie k triede a aby ho po skončení vyučovania okamžite vyzdvihli. Nestretáva sa s rovesníkmi vo voľnom čase a môže mať problémy aj so spánkom či chuťou do jedla.

Kyberšikanovanie – novodobá hrozba

Kyberšikana je podľa spomínanej smernice ministerstva školstva priama forma šikanovania, pri ktorej sú zneužité informačno-komunikačné technológie za účelom úmyselného ohrozenia, ublíženia alebo zastrašovania. Často sa tiež vyskytuje ruka v ruke s inými formami šikany. Kyberšikanovanie v Európe, na základe dát zo štúdie UNESCO, vzrástlo u detí vo veku 11 až 16 rokov zo siedmich percent z roku 2010 na úroveň 12 % v roku 2014. Pri kyberšikanovaní je vo veľkej miere zneužitá anonymita účastníkov – zväčša ide o ukradnutie identity, prípadne sa tí, čo šikanujú, vydávajú za niekoho iného. Časté je aj zosmiešňovanie, zverejňovanie nelichotivých alebo intímnych fotografií, agresívne či nenávistné komentáre a výhražné správy.

V súvislosti s kyberšikanou vydala tento rok výstrahu aj slovenská polícia. Upozornila na nebezpečenstvo spojené s používaním sociálnej siete nazývanej TikTok. Nielen mladiství a deti dnes už totiž podliehajú súčasným trendom a zdieľajú obsah svojich videí na rôznych sociálnych sieťach pred obrovskou masou ľudí. Nielen dieťa sa totiž môže stať obeťou kyberšikany.

Preto sme pre vás na nasledujúcich stranách pripravili veľký rozhovor so psychológom, ktorý sa kyberšikanou a jej následkami na ľudí zaoberá profesionálne. No a ak vás táto téma naozaj zaujíma, prečítajte si naše texty o kyberšikane, ktoré vznikli v spolupráci s firmou Eset, odborníkmi na bezpečné riešenia v digitálnom svete. Lebo na bezpečí nás aj našich detí záleží.