envirovychova environmentalistika zero waste deti

Snažíme sa deti naučiť, že „JA“ som životné prostredie

3 zdieľaní
3
0

Envirovýchova sa na Slovensku pomaly dostáva do povedomia. Zásluhu na tom majú rôzne organizácie, ktoré si uvedomujú, že o budúcnosti našej planéty rozhodujú deti. Medzi také patrí aj OZ Pestrec. O aktivitách tohto združenia nám porozprávala jeho predsedníčka Žofia Kutlíková Jakubová. A ešte čosi, milí rodičia, nezabúdajte – keď chcú byť zelené vaše deti, skúste to s nim aj vy.

Envirovýchova alebo ekológia majú aj napriek svojmu dôležitému významu v slovenských školách veľmi malé, niekedy až nulové zastúpenie. V čom vidíte najväčší problém? Kde sa to podľa vás zanedbalo?

Vyučovanie envirovýchovy v školách vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu, kde je tento predmet vedený ako prierezový predmet. To znamená, že by sa mu mali učitelia venovať v rámci ostatných vyučovacích predmetov. Podľa našich skúseností je prax taká, že učitelia ledva stíhajú postupovať podľa osnov daného predmetu, a nie sa ešte venovať environmentálnym aspektom daného učiva. Zároveň je problematické aj samotné zakotvenie environmentálnej výchovy v Štátnom vzdelávacom programe, ktorý sa envirovýchove venuje len okrajovo. Záleží na každej škole, aký rozsah a štruktúru pri výučbe envirovýchovy zvolí.

Tieto systémové nedostatky sa však snažia kompenzovať štátne orgány – Slovenská agentúra životného prostredia, Ministerstvo životného prostredia či medzinárodné programy, napríklad Zelená škola, ale aj rôzne mimovládne organizácie, ktoré chodia do škôl dovrovoľne a s deťmi vedú zaujímavé diskusie či workshopy. Situáciu by mohlo zlepšiť zavedenie environmentálnej výchovy ako samostatného predmetu.

ekovzdelavanie envirovychova na skolach ozpestrec
Aké riešenie by bolo vhodné na to, aby sa ekológia dostala viac do povedomia a deti sa s ňou zoznamovali už od útleho veku?

Mimoriadne dôležité je vedenie a výchova detí v rodine. To, čo odpozerajú deti od nás, dospelých, si často osvoja a myslím si, že zdravý vzťah k životnému prostrediu nie je výnimkou. Zároveň by mal štát aktívne podporovať environmentálnu výchovu v predškolských zariadeniach. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách sa environmentálnej výchove nevenuje vôbec.

Dokázali by ste porovnať náš školský systém so zahraničím? Dostáva envirovýchova v iných krajinách väčší priestor?

S konkrétnou výučbou environmentálnej výchovy v iných krajinách nemáme skúsenosť, ale všeobecne možno povedať, že najmä v severských krajinách kladú na environmentálnu výchovu a vzdelávanie veľký dôraz. Koniec koncov, určite nebude náhoda, že momentálne najznámejšia aktivistka, Greta Thunberg, pochádza zo Švédska.

Máte pocit, že je vyučovanie envirovýchovy alebo ekológie na vzostupe? Ak áno, akým tempom stúpa? Je to postačujúce?

Envirovýchova a všeobecne téma ochrany životného prostredia sú na vzostupe. Určite to bude spôsobené tým, že si ľudia začínajú viac všímať svoje okolie. Uvedomujú si, že niečo nie je v poriadku, najmä pokiaľ ide o klimatickú zmenu a jej prejavy. Tiež sa tieto témy často akcentujú v médiách a na sociálnych sieťach, čo rozhodne vnímam pozitívne. Čo sa týka tempa rastu, existuje ešte veľa priestoru na zlepšenie. Podľa mňa momentálne nevieme úplne doceniť, aké veľké zmeny a výzvy nás čakajú.

Čo je pre deti nevyhnutné vedieť z oblasti envirovýchovy? Aký má pre nich prínos jej výučba?

V OZ Pestrec sa v rámci našich prednášok snažíme deťom vysvetliť, že náš životný štýl a spotrebiteľské rozhodovanie majú veľký dopad na našu planétu. Ak chceme niečo meniť, v prvom rade je potrebné začať od seba. Drobnými krokmi totiž môžeme docieliť veľké zmeny. Naučiť deti, aby si uvedomili, že „JA“ som životné prostredie.

„Prínos výučby je celoživotný. Záujem o okolie, úcta k živému a neživému, zodpovednosť za svoje konanie – to sú kvality pre všetky oblasti života.“

Žofia Kutlíková Jakubová, predsedníčka OZ Pestrec
Pri výučbe školských predmetov nie je obvyklá zážitková forma učenia, aj keď sme ju už vo viacerých prípadoch mali možnosť vidieť aj na Slovensku. Vy sa snažíte žiakov učiť zážitkovou formou. Aké metódy pri tomto type výučby používate?

Hry, diskusie, interaktívne zážitkové čítanie, videá. Hlavne sa snažíme s deťmi rozprávať ako s partnermi na diskusiu, vypočuť si ich názor, zapojiť ich do riešenia témy, problému. Sme presvedčení, že zažité si človek pamätá lepšie než naučené. Rovnako by učenie nemalo byť vnímané ako nudné, repetitívne a bez možnosti participácie.

V čom vidíte jej výhody? Aké sú rozdiely medzi zážitkovou formou výučby a klasickým prednášaním a zapisovaním?

Deti sú v dnešnej dobe náročnejšie na kvalitu výučby, čo je len dobre. Už im nestačí klasické počúvanie a zapisovanie, chcú  byť vypočuté a brané do úvahy. Učiteľ by mal byť  viac mentor a menej kantor, no treba mať aj prirodzenú autoritu. My sa snažíme o témach diskutovať a zapájať ich kritické myslenie. Tento spôsob umocňuje aj ich osobnú zodpovednosť za výsledok workshopu, aktivity alebo projektu.

Akým systémom by si mali deti osvojovať poznatky z envirovýchovy v domácom prostredí?

Škola je dôležitá, ale ak to nefunguje aj v rodine, deti majú obmedzené možnosti pretavenia naučeného do praxe. Rodičia by preto mali deti viac počúvať a poskytnúť im priestor na realizáciu aj menej atraktívnych projektov, napríklad domáceho kompostéra. Možné je tiež zapojiť rodičov do školských a mimoškolských eko projektov, napríklad výsadby zelene či Dňa Zeme. Počas týchto aktivít sa aj oni majú možnosť dozvedieť viac o ekológii a tom, čo ich dieťa chce doma vyskúšať či zaviesť.

Máte nejaké knižné tipy pre deti z tejto oblasti?

Áno, sú to knihy z vydavateľstva Egreš – Gréta, Na kraji lesa, Vtáčí atlas alebo knihy z vydavateľstva Stonožka – To sme my. Dnes už existuje mnoho ďalších kníh s eko tematikou pre deti.

A čo dospelí a rodičia, ktorí za svojich školských čias o envirovýchove ani nechyrovali? Je aj pre nich dôležitá envirovýchova? Respektíve aké majú rodičia možnosti vzdelávania sa v tejto oblasti, napríklad, keď si chcú osvojiť tieto poznatky, aby ich následne mohli odovzdať deťom?

Treba byť otvorení, počúvať deti a akceptovať ich nápady, ktoré prinesú zo školy. Aj keď nemáte deti, je veľa možností, ako sa vzdelávať. Existujú webináre, online kurzy, prednášky, nové eko bio zero waste obchody. Prípadne sa porozprávať s niekým „zeleným“ z rodiny alebo z okolia, aj to pomáha.

zofia kutlikova oz pestrec envirovychova
Žofia Kutlíková Jakubová, predsedníčka OZ Pestrec
Pred založením OZ Pestrec ste pod záštitou Sokratovho inštitútu viedli projekt Bez obalu! O čom je? Pomohol vám Sokratov inštitút v rozvoji?

Projekt Bez obalu! mal za cieľ znížiť množstvo produkovaného odpadu v desiatich bratislavských domácnostiach s vidinou priblížiť sa čo najviac bezodpadovému fungovaniu. Projekt trval štyri mesiace a zapojilo sa doň nakoniec osem domácností, čo bolo pre mňa aj fyzicky realizovateľné. Bola som pre nich mentorom, pomáhala som im s praktickými riešeniami. Stretávali sme sa u nich doma raz za dva týždne. Sokratov inštitút mi pomohol projekt začať a rozbehnúť, naučil ma ako projekty vo všeobecnosti nastavovať a aj počas trvania projektu ma podporoval.

Projektom Bez obalu! ste teda zmenili fungovanie niekoľkých domácností, ale čo dal tento projekt vám?

Musím povedať, že som v tomto smere nemala žiadne očakávania. Chcela som skôr pomôcť ja iným a predstaviť im pár jednoduchých krokov k zníženiu množstva odpadu bez toho, aby mali výčitky za jeden plastový kelímok od jogurtu. To sa podarilo. Šesť domácností začalo kompostovať svoj odpad, čo je obrovská zmena. Váš odpad tak môže klesnúť o 40 až 60 %. Projekt mi dal sebavedomie pustiť sa aj do iných enviroaktivít, viac si veriť a potvrdil moje profesionálne smerovanie, ktoré pokladám skôr za poslanie, než za prácu.

Vytvorilo vám to cestu k tomu, aby ste sa začali venovať envirovýchove detí alebo to prišlo úplne nezávisle?

Počas štúdia na Sokratovom inšitúte prišlo viacero ponúk a žiadostí o envirovýchovu detí v rôznych oblastiach. Nakoľko ma práca s nimi baví, tak som to skúsila. Zistila som, že nie som v tomto smere úplne na zahodenie, tak som sa rozhodla pokračovať. (smiech) Vytvorila som aktivitu interaktívneho čítania envirorozprávok a príbehov spojených s kreatívnou časťou pre deti, ktoré sú naozaj populárne a deti sa na nich nielen zabavia, ale aj niečo naučia.

„Ak začneme už v útlom veku, tak veci, ktoré dospelým prídu otravné, napríklad triedenie odpadu, sa pre deti stanú úplnou samozrejmosťou.“

Žofia Kutlíková Jakubová, predsedníčka OZ Pestrec
Prečo ste sa tomu začali venovať?

Hoci je to klišé, ale práve preto, že deti sú naša budúcnosť. Ak začneme už v útlom veku, tak veci, ktoré dospelým prídu otravné, napríklad triedenie odpadu, sa pre deti stanú úplnou samozrejmosťou. Deti sú tiež autentické, prítomné v danej chvíli a veľmi ochotné dať vám spätnú väzbu, čo je niekedy príjemným aj nepríjemným prekvapením. (smiech) Sú hravé a pokiaľ spôsob aktivít prispôsobíte tomu, čo ich baví, nemusíte sa báť, že by sa nudili.

Spolu s manželom ste sa rozhodli presťahovať bližšie k prírode. V čom sa váš život zmenil týmto rozhodnutím? Museli ste sa niečoho vzdať? A čo ste naopak získali?

S Miškom sme dlho hľadali miesto, kde zakotvíme a určitým spôsobom spomalíme. Nemôžem však povedať, že by sme sa nudili, čas tu plynie iným spôsobom. Prišli sme za tichom, za minimálnym svetelným a vzdušným smogom, za niečím reálnym v spôsobe života. Nemám pocit, že sme sa niečoho museli vzdať. Rozhodnutie samo o sebe zmenilo naše aktivity dňa. Už nechodíme tak často na kávu, ale o to viac si vážime, keď ideme do mesta za kultúrou. Je príjemné byť niekedy naspäť v divočine mesta, ale musím povedať, že sa vždy veľmi tešíme domov. (smiech) Treba to zažiť, ale nie je to pre každého.

Akým ďalším aktivitám sa momentálne venujete?

Okrem envirovýchovy v školách a spolupráce so samosprávami sme nadviazali spoluprácu s ďalšími bezobalovými obchodíkmi, do ktorých dodávame tovar. Chystáme eko prednášky, jarné a letné kurzy pre verejnosť u nás, ktoré sa budú venovať práci s bylinkami, vegánskej kuchyni a tzv. jednoduchému žitiu – simple living. Venujeme sa najmä našej malej dcérke Grétke, robíme to pre jej budúcnosť.

Ako vnímate zero waste z vášho uhla pohľadu? Majú k nemu ľudia správny postoj alebo sa stal iba moderným fenoménom, ktorí mnohí presadzujú bez toho, aby ho realizovali správne?

Žiť ekologicky je dnes v kurze, o tom žiadne pochybnosti. Ale tak ako každý fenomén, má svoje úskalia. Čo to znamená žiť ekologicky? Ja osobne vnímam zero waste ako jeden zo skvelých spôsobov, ako znížiť svoj dopad na planétu. Je to konkrétne, osobné a v celku jednoduché niektoré zmeny uskutočniť. My v OZ Pestrec sme vytvorili špeciálny program Zero Impact, ktorý skúma všetky dopady životného štýlu danej osoby, napríklad dopravu, stravovanie, cestovanie, nakupovanie, bývanie, aby sme vedeli pomôcť znížiť jej ekologickú stopu na minimum. Nikdy to však nebude nulový odpad, netreba sa za to bičovať.

Verím, že je to rozbehový terén pre ďalšie udržateľné zmeny v osobných životoch, napríklad zníženie konzumácie mäsa a živočíšnych výrobkov, častejšie využívanie mestskej hromadnej dopravy, bicykla a vlastných nôh, nakupovanie second hand oblečenia, elektroniky a iného tovaru. Tých potrebných zmien je mnoho a verím, že zero waste je prvá vločka zo snehovej gule, nielen v osobnom, ale aj v celospoločenskom živote.

3 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ