Sophia Christine Lilgová: Lyžovanie je moja láska

Keď sa spojí horúca krv s ľadovým športom, môže vzniknúť jediné: veľká nádej pre slovenský šport menom Sophia Christine Lilgová. Lyžovanie je jej láskou už od malička a svojimi úspechmi vyniká medzi rovesníkmi. Môžeme sa staviť, že o tomto dievčati budeme ešte veľa počuť.

Na svoj vek máš za sebou pomerne veľa pretekov. Odkedy sa venuješ lyžovaniu a odkedy je to na profesionálnej úrovni?

Prvýkrát som stála na lyžiach, keď som mala tri roky. S pretekaním som začala asi v šiestich alebo siedmich rokoch. Začala som sa viac tomu venovať, keď som prešla do žiackej kategórie, v jedenástich rokoch. Máme blízko Martinské hole a celá moja rodina predtým lyžovala, takže ma postavili na lyže a lyžuj. Potom som prišla do klubu. Začala som chodiť na výjazdy so starými rodičmi a s deťmi, ktoré lyžujú v klube. Najprv bez pretekania a postupne som sa medzi nich zapojila.

Aká bola tvoja cesta k reprezentácii Slovenska v lyžovaní?

Začalo sa to v ženskej kategórii, keď som už skoro prestala lyžovať, lebo mi to nešlo. Ako som sa tam dostala, začali sme robiť slalom. Viac som trénovala a chodila na viac výjazdov. Zdokonaľovala som sa a na tretí rok sa mi to podarilo. Vtedy mi vyšli preteky tak, ako by som chcela. Veľmi dôležitá je aj drina. Veľa sme pracovali, aj keď pri mne tréner už strácal nervy (smiech), ale nakoniec sa to vydarilo.

Aký bol tvoj doposiaľ najväčší športový úspech a čo bolo tvojím najlepším zážitkom z pretekov?

Môj najväčší športový úspech bol asi taký, že som sa dostala do reprezentácie a aj to, že som bola tento rok majsterkou Slovenska v slalome do 18 rokov. Pre mňa najväčší zážitok bol každý pretek kvôli tomu, že sme sa tam stretli všetky baby a boli sme celkom dobrá partia, takže to bola pre nás skôr zábava. Nebrali sme to až tak veľmi vážne. Tento rok som sa zúčastnila aj európskeho pohára v zjazdovom lyžovaní, takže možno to bol najväčší zážitok z tých všetkých pretekov. Bola som vo veľkej konkurencii. Štartovala som s Peťou Vlhovou, a bola som medzi všetkými úžasnými lyžiarkami z Európy.

Spomínala si, že ste boli dobrá partia. Prinieslo ti lyžovanie aj silné priateľstvá?

Samozrejme! Mám kamarátku, s ktorou sa poznám, odkedy som lyžovala v pretekárskom klube. Kamarátim sa s ňou od šiestich rokov. Je z Bojníc, takže sme ďaleko od seba, ale aj napriek tomu si stále píšeme, chodíme spolu na výlety, je to úžasné.

Spomínaš si aj na nejaký nepríjemný zážitok spojený so športom?

Najhoršiu alebo najdramatickejšiu spomienku mám z trénovania slalomu na korčuliach. Vtedy som spadla a vykĺbila som si malíček. Bol skoro cez celú ruku a zlomený na troch miestach. Privalila mi ho kovová konštrukcia, ktorá držala tyč. Z toho som bola dosť vydesená.

Vráťme sa k tvojim začiatkom. Vravela si, že ťa k lyžovaniu viedli od malička.

Áno, viedla ma k tomu mamina a starí rodičia, ktorí ma veľmi podporujú. S nimi som najviac lyžovala. Moja mamina tiež lyžovala, keď bola mladšia. Máme to v rodine, aj sesternica sa venuje lyžovaniu (úsmev).

Vnímaš pri reprezentácii zvýšenú pozornosť zameranú na tvoj exotický vzhľad?

Určite áno, to ani nemusím byť v reprezentácii (úsmev). Ľudia sú z toho občas ohromení, občas šokovaní aj nadšení. Tvrdia, že je to skvelé. A aj na Európskom pohári som bola jediná s takýmto vzhľadom.

Aké sú tvoje ciele do budúcnosti? Plánuješ sa naplno venovať kariére profesionálnej športovkyne, alebo ťa zaujíma aj niečo iné?

Tento rok sa idem venovať najmä škole a trochu som upustila od lyžovania. Ak by to vyšlo, chcela by som sa ešte zúčastniť nejakých univerziád, keď budem chodiť na vysokú školu. Tiež začínam s trénovaním detí. Mojím snom je venovať sa lyžovaniu naďalej, ale z opačnej pozície – ako trénerka. Vždy ma trénerstvo bavilo a fascinovalo. Teším sa na to a dúfam, že pri tom aj ostanem.

Čo ťa na lyžovaní najviac baví? Čím je pre teba lyžovanie výnimočné?

Pre mňa je to v prvom rade sloboda. Milujem napríklad slalom kvôli tomu, že počujem tyče, ako sa odrážajú od snehu. Je to úžasný zvuk a skvelý pocit, keď viem, že som tam iba ja a brány. Vnímam rýchlosť aj adrenalín, je to neopísateľné.

Mala si niekedy pocit neistoty a uvažovala si nad tým, že s lyžovaním sekneš?

Viackrát. Mamina chcela, aby som s tým skončila, už keď som bola v kategórii mladších žiakov a mala som ísť do kategórie starších žiakov. Vtedy som bola ešte maličká. Neskôr, keď som mala prejsť do vyššej kategórie žiakov, tak to tiež vyzeralo, že skončím, pretože mi to veľmi nešlo. Pred rokom som mala nastúpiť medzi juniorov a opäť nastalo rozhodovanie, či skončím, alebo idem pokračovať a venovať sa lyžovaniu naplno. Nakoniec som skončila, ale aj pokračovala zároveň, lebo som začala znovu trénovať až na jeseň.

Býva pre teba náročné skĺbiť tréningy so školskými povinnosťami?

Ani nie. V škole boli ku mne veľmi ústretoví a nezaťažovali ma prehnane školskými povinnosťami (úsmev). Školu som príliš neriešila, užívala som si život lyžiarky a tréningy. Škola bola pre mňa vždy druhoradá.

Nemáš pocit, že prichádzaš o niektoré aktivity, ktorým sa tvoji rovesníci venujú v čase, keď ty trénuješ?

Vôbec nie, pretože som mala skvelých kamarátov a všetko to, čo moji rovesníci robili vo voľnom čase, sme my robili po tom, ako sme sa vrátili z tréningu alebo výjazdu. Boli sme síce menšia uzavretá spoločnosť, ale užívali sme si život. Športom človek aj rýchlejšie dospeje. Boli sme samostatnejšie tým, že sme chodili všade bez rodičov, a bolo to podľa mňa lepšie, ako keby som mala chodiť každý večer do mesta.

Koho považuješ za svoj najväčší športový vzor?

To je ťažká otázka, neviem, či mám športový vzor. Obdivujem veľmi veľa lyžiarok, ktoré sledujem a sledujem aj dianie vo svete lyžovania. Fascinuje ma každý jeden lyžiar tým, čo dokázal, a nemám konkrétny športový vzor, na ktorý by som sa zamerala, že tento je ten, koho musím nasledovať.

Okrem lyžovania sa venuješ aj iným športom.

Robila som aj robím rádiový orientačný beh. Bola som majsterka Európy aj majsterka sveta a mám aj nejaké bronzové medaily z majstrovstiev. Je to však menej konkurenčný šport ako lyžovanie, takže je jednoduchšie sa tam presadiť (úsmev).

Ktorý z týchto dvoch športov ťa viac napĺňa?

Keby som si mala vybrať, tak je to lyžovanie kvôli tomu, že je tam väčšia konkurencia a aj kvôli tomu, že je to na snehu a zažívam väčší adrenalín. Jednoducho je to moja láska.