Spomaľme a žime po svojom
„Stále sa hovorí, že život je krátky, ale človek môže mnoho vykonať, keď ho vie správne využiť.“ V čase, keď tento citát vznikol, J. W. Goethe pravdepodobne ani netušil, akú veľkú váhu bude mať. Nevedel, že jedného dňa vznikne hnutie, ktorého ústrednou myšlienkou bude práve rozumné hospodárenie s časom. Myšlienka „pomalého života“ SLOW LIFE vznikla v Taliansku a motivuje ľudí uvoľniť sa a prežiť svoj život naplno. S týmto životným krédom sa stotožnilo veľa ľudí po celom svete. Pochopili, že komerčný spôsob bytia nesie so sebou množstvo negatív.
Peter Lupták je bábkoherec známy z televíznej obrazovky. Poznajú ho najmä deti. Stojí za úspešným projektom Hugo Sníček, no okrem iného ho môžete vidieť aj v nitrianskom divadle alebo na koncertoch pre deti. Ak ste verejne známou osobou, váš život je viac-menej komerčný a konzumný, poviete si. V prípade Peťa je opak pravdou. Našiel rovnováhu medzi prácou a súkromím. Postupne získal jeho uponáhľaný život plný stresu nový rozmer. Svoj život žije aktívne a po svojom. Jeho najväčšou láskou je sokoliarstvo. Veľa času tak trávi v prírode alebo ho vypĺňa športom.
Peťo: „Odmalička som mal pozitívny vzťah k zvieratám. Vždy sme doma mali nejaké zvieratká. Od psa cez fretku, mačku, rybičky, potkana, leguána až po kozu a capov. Dravé vtáky ma začali zaujímať od mojich siedmich rokov, veľa som o nich čítal a tak som sa dostal k prvým informáciám o sokoliarstve. V deviatich rokoch som sa zúčastnil sokoliarskeho tábora, kde som spoznal pána Michala Pavla, ktorý viedol krúžok mladých sokoliarov. Vďaka nemu som so sokoliarskými vystúpeniami precestoval celé Slovensko. Neskôr som od neho dostal aj svojho prvého dravca, ktorým bol Myšiak Lesný – Nazir. Keď som šiel na vysokú školu, musel som si dať od sokoliarstva na pár rokov pauzu. Momentálne sa mu ale opäť venujem a myslím si, že sa mu budem venovať do konca života. Lebo ako hovorí staré sokoliarske príslovie „Pokiaľ budú dravé vtáky lietať na modrej oblohe, sokoliarstvo bude žiť, lebo sokoliarstvo je láska a láska je večná“.
Vzťah k tomuto nevšednému hobby mu nielen umožní poriadne si prečistiť hlavu, ale dáva mu omnoho viac. „Sokoliarstvo ma už ako malého naučilo zodpovednosti, režimu, trpezlivosti a láske k prírode. Keď človek pozoruje let dravca a vidí jeho rýchlosť, silu, nebojácnosť, dáva mu to pocit nesmiernej slobody. Hovorí sa, že sokoliari nelovia pre korisť, ale pre všetko to krásne okolo toho. Vycvičiť dravca nie je vôbec ľahké, nie je to pes, ale keď sa vám to podarí a vy môžete sledovať ako dravec krásne lieta a potom sa vráti späť na vašu ruku, je to úžasný pocit.“
Osvojiť si tento „svojský“ spôsob života mu istý čas trvalo, no teraz žne ovocie, ktoré mu uvedomelé hospodárenie s najvzácnejšou „komoditou“ prináša. Čas je nenahraditeľný, preto by sme ho mali využívať rozumne a zmysluplne. Skúsme na moment zastaviť našu myseľ, zahltenú zbytočnosťami a skoncujme s porovnávaním sa s ostatnými. Sme jedineční. Každý máme vlastné pocity a potreby. Načúvajme im.
