Thajsko, Malajzia, Singapur

Jozef Zelizňák pracuje v cestovnej kancelárii BUBO od roku 1996 ako sprievodca, človek zodpovedný za cesty do juhovýchodnej Ázie a marketing. Jeho manželka Mirka pracovala v BUBO pred odchodom na materskú a mala na starosti sekciu BUBO Family, ktorá sa orientuje práve na cesty s deťmi. Spojila ich láska k cestovaniu, a preto bolo pre nich prirodzené, že sa po narodení dcéry Lujzy rozhodli pokračovať v cestovaní a ukazovať Lujze svet cez zážitky v exotike. Jozef nám zhrnul svoje skúsenosti.

Lietajúca Lujza

Lujza letela prvýkrát do Ríma, keď mala štyri mesiace. Na prvú cestu cez Atlantik sa vydala v jedenástich mesiacoch, aby povzbudila otca na maratóne v New Yorku a vyskúšala piesky South Beach na Floride. Pätnásťmesačná zamierila do Ázie, na Srí Lanku a najkrajší nerezortový ostrov Maldiv. V novembri prišiel konečne čas aj na Thajsko, rodinnú destináciu číslo jeden (nielen) pre škandinávske rodiny.

Ak ste niekedy pomýšľali letieť v business class, s dieťaťom do dvoch rokov je to tá najlepšia voľba. Za dieťa neplatíte, máte preň takmer regulárnu posteľ, lepší servis, viac pohodlia pre vás. Poteší aj zvýšený limit na batožinu a šampanské k jedlu. Proste dovolenka sa začína už na letisku. Lujza letela bizniskou tretíkrát a vyzná sa tu lepšie ako nejeden dospelý. O pol dvanástej večer si sklopí sedadlo, obložíme ju vankúšmi, Lujza zaspí a zobudí sa už nad Bangkokom.

Bangkog nikdy nespí

Na rozdiel od New Yorku, Berlína, Hamburgu či Kyjeva, miest, ktoré tiež spoznala za prvé dva roky svojho života, Bangkok nie je baby friendly mesto. Premávka v špičke sa vlečie rýchlosťou štyri kilometre za hodinu, obrubníky sú vysoké, chodníky úzke a zapratané stánkami, tuktuky vrčia a v parkoch je horúco. Obaja sme už v Bangkoku viackrát boli, a tak sme si na aklimatizáciu na časový posun a zmenu klímy vybrali komfortný hotel na brehu rieky Chao Phraya. Lujza je v siedmom nebi, skáče do bazéna, teší sa z tepla, večer ju nevieme dostať do postele, má totiž čas posunutý o šesť hodín. Tu pomôže len jedno: prispôsobiť sa rytmu dieťaťa, ísť spať s ním a byť pripravený na to, že sa zobudí aj o druhej ráno po svojom akože obedňajšom spánku.

Cestovanie s deťmi do exotiky nemusí byť o nič zložitejšie než bez nich. Treba myslieť len na pár rozdielov. My sme to na našich cestách ešte nikdy nevyužili, ale určite je dobré vedieť o blízkej kvalitnej lekárskej starostlivosti. Na cestách nám perfektne slúži parný mixér, stačí čerstvá zelenina a Lujza má domácu stravu, kde neriešime nezvyčajné korenie, hygienu v kuchyni či ostré chute. A potom treba trpezlivosť a ochotu prispôsobiť tempo dieťaťu. Lujza si užíva všetko nové, ani trochu nie sme prikovaní k detským ihriskám, s rovnakým nadšením prijíma aj samotné mesto, len to jej detské oči musia vnímať ako atrakciu, nie povinnú nudu. Čas cibriť si rodičovskú kreativitu.

Prvý deň sa v Bangkoku spí do jednej popoludní. Lujza sa však budí s úsmevom, a tak nám vôbec neprekáža, že cez deň stíhame len bazén. Večer využívame Lujzin jetlag a stretávame sa s thajskými priateľmi na 61. poschodí jedného z bangkokských mrakodrapov. Ani deťom nie je výhľad na nočné mesto ľahostajný, kopa svetielok, maličké autá pod nami. Vertigo, najvyššie položená open-air reštaurácia v celej východnej Ázii, si za ten výhľad nechá zaplatiť. A nečakajte tu thajskú kuchyňu, ale ak chcete večerať pri živom plátne, na ktorom máte namaľovaný celý Bangkok, budete nadšení.

Family friendly ostrov

Po troch nociach opúšťame Bangkok a smerujeme k moru. Keď som bol v Thajsku prvýkrát v roku 2001, čas pri mori som strávil v Aonangu. Doteraz práve Aonang pokladám za ideálny mix jednoduchej dostupnosti, vysokej úrovne služieb a ozaj pekných pláží. My sme si to však nechceli zjednodušovať, a tak som pre našu cestu vybral ostrov Koh Lipe, ktorý prezývajú aj Maldivy Thajska. Dá sa sem dostať kombináciou lietadla, autobusu a lode (celá cesta trvá takmer desať hodín), prípadne na dva letecké prestupy cez Malajziu a loď zo susedného malajského súostrovia Langkawi. Keďže Lujza miluje lietadlá a neznáša autobusy, my sme si vybrali druhú možnosť. Nebola však o nič menej dobrodružná.

Koh Lipe je krásny zelený ostrov, za čo platí svoju daň. Prší tu veľa a často. Z Malajzie vyrážame ešte za slnečného počasia, pred príchodom na Lipe sa zamračí, keď sa blížime k brehu, už leje a loď nemôže pristáť. Pristávame na opačnom konci ostrova, odkiaľ šliapeme so všetkou batožinou v tropickom lejaku peši. Mohlo to by to byť peklo, keby sa Lujza nebavila. Ona sa smeje a my takisto. Po členky vody, dva veľké kufre, kočík, tri príručné tašky a na chrbte dvojročná dcéra. Dokonalá dovolenka ☺. Z imigračného miesta nás do hotela už vezú na hotelovom tuktuku, geniálny príchod na vysnenú pláž.

Predpoveď počasia sľubuje vytrvalý dážď každý deň, čo sa našťastie nepotvrdí, a tak na pláži prežívame ozaj romantické dni. Lujza skáče z bazéna do mora, my sa nadchýname výbornou thajskou kuchyňou, obchádzame celý maličký ostrov peši a najmä sa tešíme z atmosféry, aká v Thajsku už pomaly mizne. Turistické bary sa striedajú s drevenými chatrčami domácich, asfalt je deravý, po uliciach pobehujú psy a na bielych plážach s tyrkysovou vodou je minimum ľudí.

O Thajčanoch sa hovorí, že majú radi deti, a my sa o tom presviedčame na každom kroku – na uliciach, na pláži aj v ktorejkoľvek reštaurácii či v stánku s palacinkami. Koh Lipe ešte zďaleka nemá takú vybudovanú turistickú infraštruktúru ako Phuket či Koh Samui, ale o rodiny je postarané. Bežne sa po reštaurácii povaľujú detské hračky, Lujzu nám počas obeda zabávajú čašníčky, ozaj oddychujeme. Ak sa sem rozhodnete cestovať, určite odporúčame pláž Sunrise a najmä jej južnú časť, kde sa piesok strieda s obrovskými fotogenickými balvanmi a na každej kokosovej palme visí hojdačka.

Smer moslimská Malajzia

Keďže Lujza zvláda cesty v pohode, trúfli sme si návštevu Thajska rozšíriť aj o susedné krajiny. Napokon je to aj logické. Cesta loďou z Koh Lipe na Langkawi trvá len hodinu a pol (dúfajte, že dieťa bude spať, alebo si pripravte vrecúško ☺) a prichádzame na najznámejšie plážové súostrovie moslimskej Malajzie. Ostrov je hornatý a na jeho druhý najvyšší vrchol (708 m) vedie lanovka. Lujze sľubujeme, že na vrchu uvidíme opice, a vyrážame. Výhľad z hornej stanice je neskutočný, skybridge zavesený medzi dvoma kopcami takisto, opice však nie sú. Čakajú nás na pláži. Svorka hulmanov tmavých, ktorí žijú len v juhovýchodnej Ázii, sa teší z ponúkaného manga a my sa tešíme z Lujzinej radosti. Ešte keď dnes vidí na obrázku opicu, ukazuje nám, ako jej zjedla croissant. Na Langkawi sa ešte vrátime.

Singapur – ostrov Sira Rafflesa

Singapur bol mojou celkom prvou exotickou destináciou koncom minulého tisícročia. V tom čase bola najmodernejšou atrakciou mesta dnes obyčajná štvrť Suntec a turisti sa z nedostatku iných zaujímavých miest chodili fotografovať k soche Sira Rafflesa, ktorý v devätnástom storočí Singapur založil pre Britov. Za dvadsať rokov sa mesto neuveriteľne zmenilo a jeho moderné stavby prepisujú učebnice pre architektov. Divadlo v tvare smradľavého ovocia durian, obrovské umelé stromy, zalesnené fasády mrakodrapov či hotel s obrovskou loďou plnou vody (stopäťdesiat metrov dlhým infinity poolom) na streche. Môže sa tu deťom nepáčiť?

V Singapure sa splnil sen drvivej väčšiny Číňanov, ktorí radi obetujú svoje osobné slobody v prospech fungujúceho systému, pre ktorých je práca dôležitejšia než osobné koníčky, ktorí nepotrebujú vysokú kultúru, nezávislé umenie či otvorené debaty v spoločnosti. Li Kuang-jao, ktorý Singapur založil a následne takmer päťdesiat rokov budoval, vytvoril základy spoločnosti, v ktorej sa niekedy budete cítiť ako v Disneylande, inokedy ako vo filme, no vždy zorganizovane a bezpečne. A jeho syn túto víziu ďalej rozvíja.

Heslo mestského štátu je aktuálne: Urobme si zo Singapuru záhradu. A spĺňa sa doslova na každom kroku. Hlavné cestné tepny tu vyzerajú ako botanická záhrada, trávniky akoby strihali manikúrovými nožničkami, všade zeleň, kvety, fontány, geniálne mesto pre rodinu s dvojročným dieťaťom. My si užívame špičkovú kuchyňu od nemeckého celebritného šéfkuchára na streche unikátnej stavby Marina Bay Sands, Lujza sa ide zblázniť od radosti pri striekajúcich vodometoch záhrady s umelými stromami Gardens by the Bay. Lujzu baví voziť sa v nespočetnom množstve výťahov, ja si dávam ráno polmaratón po južnom Singapure, prvýkrát bežím po mostoch zavesených v korunách stromov, pri zbiehaní po obchodnej Orchard Road zablúdim v obrovskom labyrinte obchodného domu. Dlhodobý pobyt tu by človeka zvyknutého na európsku kultúru zrejme sploštil a zdeformoval, ale ročný home-office či materskú dovolenku v tomto meste by sme si vedeli predstaviť úplne v pohode.

Odlietame o päť minút dvanásť. O polnoci dovŕši Lujza dva roky a už by potrebovala v lietadle vlastné platené miesto. Stihli sme to ☺. Najdlhšie narodeniny na svete sa začínajú prvou gratuláciou ešte v svetlách Singapuru, pokračujú v Mníchove, vo Viedni aj v Bratislave. Lujza si ich zrejme pamätať nebude, ale celá rodina sme si to užili parádne.