Umenie v krajine alebo Land Art ako v nebi
Nebo nad Štiavnicou je súkromný projekt, vďaka ktorému sa jeho majiteľom podarilo záchraniť štyri 200 až 300 rokov staré banícke domy, ktoré by inak nenávratne chátrali. Okolitá príroda však bola rovnako dôležitá, ako vyladené interiéy, a tak vznikol nový projekt, ktorý jedinečným spôsobom prepája domy s krajinou.
Len máloktoré prostredie je idylickejšie ako krajina štiavnických vrchov a príroda okolo baníckych domčekov. Genius loci tohto miesta na okraji Banskej Štiavnice bol pre majiteľov projektu Nebo nad Štiavnicou, najväčším hnacím motorom v takmer dekáde prác na ich obnove. Ich atmosféra a výsledok dnes dokazujú, že pôvodné veci má význam zachrániť.
Pre Beátu Holtánovú z Neba nad Štiavnicou je okolité prostredie jednou z vecí, ktoré na tomto mieste miluje. Nikdy nešlo o dosiahnutie určitého príjmu alebo stupňa slávy. Bolo to jednoducho o láske k tomuto miestu a o akte robiť – rekonštruovať, budovať, investovať… Tento neustály proces robenia, učenia sa, sebazdokonaľovania a zlepšovania, postupne nabaľoval nové nápady a myšlienky: „Nebo nad Štiavnicou sa pomaličky stáva miestom, kde sa stretávajú kreatívni ľudia s duchom spolupráce a prístupom, ktorý vedie k trvalej udržateľnosti. Je to zmes krajiny, kultúry, záhradnej architektúry a komunity,“ hovorí na úvod Beáta Holtánová.
Príroda v hlavnej úlohe
Po fáze obnovy a rekonštrukcie domčekov a ich interiérov prichádza druhá, podľa slov Beáty Holtánovej, náročnejšia fáza, ktorou je obnova pôvodných vidieckych záhrad. Na renovácii záhrad spolupracuje Nebo nad Štiavnicou dlhodobo so záhradnou architektkou Lenkou Hlubinovou Vargovou z Ateliéru Papaver, ktoré je známe najmä vďaka kvetinovej floristike inšpirovanej prírodou. „Popri Lenke som cielene oslovila záhradného architekta a floristu Róberta Bartolena, práve pre jeho výnimočný pohľad na prírodné materiály a iný druh kreativity v práci so živým materiálom,“ objasňuje Beáta Holtánová pozadie spolupráce.
A tak sa prirodzene stalo, že sa stretol zámer floristu, zorganizovať workshop pre jeho tím, so zámerov majiteľov Neba nad Štiavnicou trochu odvážnejšie pracovať s obnovou záhrad v rámci renovácií pôvodných domov. „Vznikol tak experiment, ktorý preniesol floristiku do záhrad a do krajiny a ktorý rozpráva príbeh o vzťahu ľudí ku krajine, ako ju vnímame a spoliehame sa na ňu,“ vysvetľuje Beáta Holtánová.
Čo (tu) dostávame, vraciame
Dnes sa to často deje naopak. Kamenné ploty alebo tujové uniformné steny oddeľujú domy od okolitej krajiny. Realizátori zvyčajne venujú všetku svoju energiu múrom, konštrukciám a omietkam, a už nezostáva nadbytok venovať sa v závere renovácii okolia, záhrady a jej nadväznosti na krajinu. „Tým sa redukuje pôvodná autenticita domov, ktorá v minulosti doslova vyrástla z okolitej prírody – materiálovo aj technicky. Našou snahou bolo a je zachovať čo najviac pôvodných prvkov, a zároveň ich prepojiť so súčasným životom pre súčasné potreby ľudí.“
Každá z troch inštalácií z vŕbového prútia je 6-8 metrov dlhá a priblžne 4 metre vysoká. Neboli použité žiadne mechanizmy, žiadne technológie, iba živý materiál. Každý jeden zo 6000 použitých prútov bol osadený s veľkou dávkou perfekcionizmu a citu pre detail. Metóda viazania prútov, ktorú použil Robo Bartolen spolu s 22 členným tímom je extrémne pevná. Unesú aj dospelého človeka, dokonca viacerých.
„V tejto fáze je veľmi náročné mať pod kontrolou finálny výsledok. Je závislý od vplyvu podložia, počasia, vegetačných cyklov a mnohých iných premenných. Oproti stavebným procesom je to nevyspytateľné. Ak sa niečo nevydarí, je potrebné opäť čakať celý rok…“
Prútené objekty slúžia ako oplotenie, vetrolam a vizuálna prírodná stena, ktorá oddeľuje pracovný priestor od oddychového alebo kombinácia viacerých uvedených. Všetky prvky s prostredím časom splynú. Obrastú rastlinami, ku ktorým ich vsadili (baza, maliny), niektorým v tom ďalšou výsadbou ešte pomôžu – plánujú pridať plamienok, fazuľu…
„Celé dielo je experiment. V tomto momente nie je jasné, do akej miery sa prúty zakorenia. Berieme to ako prirodzenú súčasť tohto experimentu. Prúty cielene nepolievame, ak sa však zakorenia, prispôsobíme sa novej fáze. Nechávame to na prírodu.“
Povýšenie záhrad na galériu
Hlavným cieľom projektu bolo vyzdvihnúť dôležitosť okolia zrenovovaných domov. „Priali sme si citlivým a súčasne nápaditým spôsobom domy do okolitej krajiny začleniť a nie ich oddeliť. Okolitá príroda bola pre nás rovnako dôležitá, ako vyladené interiéry. Zvolili sme preto prístup v rámci Land Art štýlu. Róbert Bartolen so svojim tímom tu zanechali obzvlášť veľkú stopu, pretože „preniesli“ umelecké inštalácie do záhrad, ktoré tak povýšili na akúsi živú galériu,“ dodáva na záver Beáta Holtánová.
Projekty podobného charakteru na Slovensku a aj v širšom regióne nie sú známe. Takéto diela ojedinele vznikajú v USA a Kanade, ale napr. aj v severských krajinách sú to výrazne redukované diela „uloženia“ prírodného materiálu.
