Výchovy sa rôznia a nik nevie, ktorá je správna

Každá minúta života – film, ktorý v rodine Hanuliakovcov započal paralelne prebiehajúci život, do ktorého prichádzajú ľudia zvonku a otvorene diskutujú o tom, či je alebo nie je kamevéda ako výchovná praktika vhodná pre ich jediného syna. Trúfa si ktosi tvrdiť, že vie, ako vychovávať deti? Oni nie.

Koniec koncov, ani Michal Hanuliak nie je tým, kto by na toto poznal odpoveď, a otvorene to priznáva. Hovorí, že veľa článkov o nich a ich synovi Miškovi vzniklo akoby bez nich. Nielen verejnosť, ale aj médiá totižto túžia po tom, aby obrátili princíp kamevédy na svoj obraz a z neznámeho spravili čosi cudzie a neželané. No ak mám byť úprimný, myslím si, že za tým mysteriózne znejúcim slovom „kamevéda“ tkvie niečo, čo praktizuje každý rodičovský pár. Celé generácie rodičov. Možno to zatiaľ v tejto chvíli netušíte, no existuje pravdepodobnosť, že sa o niečo podobné, ak nie dokonca navlas rovnaké, usilujete vo vlastnej domácnosti aj vy.

S kamevédou ako výchovnou praktikou ste začínali pred viac ako siedmimi rokmi. Keďže je to praktika, ktorá sa s pribúdajúcim vekom rozvíja, ako sa jej princípy vyvinuli v prípade terajšej výchovy vášho syna?

Kamevéda je vlastne najmä o tom venovať sa dieťaťu, a my s manželkou sme vedeli, že sa chceme naplno venovať nášmu dieťaťu a zároveň nám kamevéda umožnila naplno ho rozvíjať a ukázať mu čo najväčšie spektrum rôznych možností. Princípy sa zakladajú na čase strávenom s dieťaťom a hravou formou to realizovať a tešiť sa z každého pohybu a chvíle strávenej pri spoločných aktivitách. Do tohto vstupujú časom veci, ako sú najnovšie vedecké poznatky o rozvoji mozgu alebo pohybového aparátu, a tieto vývojové štádiá sa s vekom nejako menia. Snažíme sa pozrieť si aktuálny trend, no princíp času stráveného s dieťaťom je stále nemenný. A ako sa vyvíja, rastie, tak sa snažíme s ním iným spôsobom rozprávať, čomu prispôsobujeme naše uvažovanie o výchove, otázky alebo komunikáciu ohľadom jeho pocitov a tak ďalej.

Už na základe filmu bolo zrejmé, že ste synovi umožnili, aby si splnil svoje ambície. Čo sa odvtedy zmenilo – pribudli okrem úspechov aj nové méty, ktoré sa snažíte spoločne dosiahnuť?

Mám pocit, že náš syn, ako si odmalička vybral určitý druh činností, tak naozaj v nich stále pokračuje, a ja som rád, pretože to bol jeho výber. Naozaj má rád bicyklovanie – chodíme sa stále bicyklovať, hrávame tenis, hokej, má rád aj basketbal, trampolíny, gymnastiku. Tieto činnosti sa u neho stále prelínajú, stále je pri nich, akurát tým vekom sa on sám stále zlepšuje a vytvára si stále nové výzvy. Vidieť, že premýšľa nad tým, čo by chcel ešte urobiť. Tak by som to skôr povedal, aký nový trik by chcel ešte dokázať, a to ho tak posúva.

Stále je to však najmä hokej, ktorý ho drží najviac. V tom sa zmenilo za ten čas to, že on sám sa ma už začína pýtať, čo má urobiť, aby dokázal zlepšiť techniku. Pýta sa ma na to, čo by som mu poradil. Povedal by som, že je čoraz múdrejší, čiže aj naše rozhovory sú už o niečom inom, tie témy sú také… dospelejšie a na úrovni. Je to veľká zábava, takto si ten život spoločne užívať. Zdá sa mi, že sa posúvame a vyvíjame všetci navzájom.

Zúčastňujete sa rôznych konferencií a prednášok či seminárov, kde si akiste vymieňate skúsenosti aj s ostatnými rodičmi. Viete povedať, koľko členov má aktuálne oficiálny klub Kamevédy?

To popravde netuším, ja skôr chodím na rôzne diskusie, ktoré sú po premietaní filmu a stretávam sa s množstvom ľudí, rodičov a aj iní diskutujúci rodičia majú takisto chlapcov, ktorí sa dostali do NHL, a tam zaznievajú takisto rôzne skúsenosti a príbehy synov a dcér, gymnastiek, kde si spoločne vymieňame názory a skúsenosti. Tie výchovy, to je na tom veľmi, veľmi zaujímavé, sú strašne rôznorodé a nikto nevie, ktorá je tá správna.

Ani my nevieme, či je všetko, čo robíme, správne. A premýšľame o tom každý deň. My len vieme, že chceme s naším dieťaťom stráviť čo najviac času, a to sa snažíme dosiahnuť. Prísť však na to, akým spôsobom to dokázať, na to už nemá patent nikto. A je zaujímavé, keď sa stretnete aj s príbehmi tých úspešných rodičov a ich potomkov, a aj tých rodičov, ktorí nemali najšťastnejšie skúsenosti. No zo všetkého sa dá vziať si niečo dobré či poučné, a na základe toho sa potom posunúť vlastne ďalej.