Zabíjačkové pochutiny vymenila za hlivový kebab a cuketovú pizzu. Stala sa z nej vegánka

Poznáte Rebarboru? Nie, nie tú zeleninu, čo si mnohí mýlia s ovocím. Myslím Barboru Kyškovú Drahovskú – vegánku, blogerku, mamu. Hovorí si Rebarbora a v nasledujúcom rozhovore sa dozviete, prečo sa stala vegánkou, či k tomu vedie aj svoju malú dcérku Sofiu a vyvrátime si aj zopár mýtov o vegánstve. Na konci rozhovoru nájdete niekoľko vegánskych receptov, ktoré spolu s Barborou pripravil náš Michal Kordoš.

Boli ste predtým, ako ste sa stali vegánkou vegetariánkou alebo to bola priama cesta?

Najskôr som bola vegetariánkou, ale ani presne neviem, kedy som sa ňou stala. Tuším, že to bolo v roku 2013. Založili sme vtedy s kamarátkou vegetariánsky blog, zbierali sme tam rôzne recepty. Iniciátorom zmeny bol môj manžel. K tejto myšlienke ho priviedla filozofia, ktorú študoval. Chcel, aby sme to vyskúšali a ja som súhlasila. Mala som v tom čase problémy s trávením, ktoré som sa snažila vyriešiť rôznymi spôsobmi. Najprv som jedla delenú stravu, tá mi však až tak nepomáhala, no keď som vysadila mäso, vyhovovalo mi to. Zostala som pri tom. Vegánkou som sa stala, až keď sa mi narodila dcéra Sofia. Ako malá mala reflux. Zistila som, že keď som vyradila z našej stravy mliečne výrobky, zmiernili sa jej prejavy. Samozrejme, na veci som nazerala aj z humánneho hľadiska. Vegánkou som dnes asi dva roky.

Ako na to reagovali rodina a okolie? Keď som sa o to pokúšala prvýkrát ja, v rodine som sa stretla s nepochopením. Najmä od starých rodičov.

Keď som sa stala vegetariánkou, moja mamina s tým mala menší problém – nevedela, čo nám bude môcť navariť a čo nie. Veľmi rada totiž varila. Nakoniec našla nekonečno možností. Môj otec pre naše rozhodnutie stať sa vegánmi nemal ešte donedávna veľa pochopenia. Vždy hovoril, že nám bude čosi chýbať, že budeme chorí, my aj Sofia. Nie je to tak dávno, čo sme mali s manželom malú svadbu. Pozvali sme k nám pár hostí, aj otca. Veľmi mu vegánske jedlo chutilo, hovoril, že je to vynikajúce. Dokonca spomenul, že aj on sa stane vegánom! Aj to je spôsob, ako ľuďom ukázať, že vegáni nejedia len ovocie a zeleninu – pozvať ich k vám, navariť im.

Aké bolo vegetariánske tehotenstvo? Nemali ste chute na mliečnu čokoládu, syry alebo nebodaj na mäso?

Veľa som počúvala o tom, ako iné vegetariánky jedli počas tehotenstva mäso, lebo na neho mali chuť. Vyslovene po ňom až túžili. Povedala som si, že keď to príde na mňa, tak si ho proste dám tiež. Budem počúvať svoje telo. Prvé mesiace mi bývalo dosť zle, jedla som len chlieb, maslo a syr. Nič viac som nedokázala do seba dostať. Potom sa to, chvalabohu, zlepšilo, ale problém publikovať na blog niektoré druhy receptov som mala stále, bolo mi z nich nevoľno. Raz som zjedla mäsový guláš. Normálne na mňa na nejakej oslave prišla taká chvíľa. Všetci ho tam jedli a hoci pre mňa mali pripravené nejaké carpaccio, musela som ochutnať mäsový guláš. Dala som si dva taniere, tam to začalo aj skončilo.

Listovala som jednou štúdiou talianskych lekárov, ktorí tvrdia, že najväčší problém pre tehotné vegetariánky alebo vegánky môže byť mastná kyselina DHA. Majú jej vraj nedostatok. Netrápili vás podobné problémy? 

Ja som omega tri aj šesť mastné kyseliny dopĺňala počas tehotenstva v tabletkách. Myslím, že sa to odporúča všeobecne. Existuje však už viacero webstránok a aplikácií, kde si môžete vpisovať každú jednu potravinu, ktorú zjete počas dňa. Aplikácia vám potom ukáže obsah toho, čo ste skonzumovali – omega tri, omega šesť, proteíny, železo či vitamíny. Napíše vám, ako percentuálne spĺňate hodnoty, ktoré by ste mali prijať do tela, ja ich mám vždy stopercentné. Dá sa to aj z rastlinnej stravy, najmä z ľanových semiačok, chia a podobne. Len ich treba naozaj aj jesť.

Ďalší problém vraj môže byť priveľa vlákniny, z materského mlieka ale aj zo zeleniny a ovocia, čo u detí vyvoláva problémy s trávením, zápchy a bolesti.

Ja som s týmto nemala nikdy problém, ani Sofia. Vláknina podporuje trávenie. Treba popritom jesť aj strukoviny, obilniny a dávať si veľký pozor, aby to nebolo len o zelenine a ovocí. Tie prejdú traktom len tak, treba jesť aj niečo výživnejšie. 

K vegánstvu teda vediete aj Sofiu, však? 

Áno. Sofia je síce dosť bledá, ale to má po mne. (smiech) Naša detská doktorka bola na začiatku dosť skeptická, no keď Sofii po roku urobila krvné testy a ona mala veľmi dobré výsledky, vrátane železa, povedala, že bude odporúčať môj vegánsky blog aj iným mamičkám s deťmi, ktoré nejedia mäso. Ani malá sa na nič nesťažuje, má takmer 15 kíl, na dvojročné dieťa je to teda dosť. (smiech) Nesťažuje si na žiadne bolesti.

Ešte nikdy neochutnala žiaden živočíšny produkt?

Nie, neochutnala, zatiaľ ani nemala kde. Príležitosť sa jej naskytne, keď pôjde do škôlky. Ešte úplne neviem, ako to budem riešiť so stravou, asi jej budem nosiť jedlo so sebou. Ak bude chcieť niečo ochutnať, napríklad niečo mäsové, samozrejme, že jej to ochutnať dovolím, nebudem jej to zakazovať. Nech sa slobodne rozhodne, čo chce jesť.Teraz je ešte malinká, no myslím si, že od troch rokov sa už pomaly o tom budeme môcť s ňou aj rozprávať.

Aká kvalitná musí byť strava vegánskeho dieťaťa? Pokúsme sa možno vyvrátiť mýtus o tom, že človek potrebuje pre svoje zdravie mäso.

Skúsim to na príklade z opačnej strany. Stretávam sa s kamarátkami, ktoré majú mäsožravé deti. Jedia teda všetko, no podľa mňa majú menej výživnú stravu ako my alebo naša Sofia. Veľa ľudí si myslí, že v mäse je naozaj úplne všetko, čo potrebujú, to ale nie je pravda.

Závisí to predsa aj od toho, aké mäso konzumujú – či supermarketové alebo od lokálneho farmára.

My sa naozaj snažíme, aby mali v našej strave zastúpenie všetky skupiny potravín, okrem živočíšnej. Proteínov je dosť aj v zelenine a v strukovinách. Okrem toho treba jesť veľa obilnín, ovocia a semienok. Múdre knihy, pediatričky aj výživový poradcovia, s ktorými som vegánstvo konzultovala, so mnou súhlasia, akurát nesmieme zabudnúť na dopĺňanie vitamínu B12 a vitamínu D.

Ako tieto skupiny potravín striedate počas dňa, respektíve, je niektorá z nich každodennou základnou zložkou vášho jedálnička?

Všetky skupiny potravín, ktoré som vymenovala, sa snažíme jesť každý deň. Ráno začína kašou, ideálne z nejakej obilniny alebo z ovsených vločiek. Už samotná kaša má veľa výživných látok. Napríklad pšeno má veľa železa. Do kaše pridávam ľanové semiačka, chia, konopné semiačka, bobuľové ovocie, ktoré má veľa antioxidantov, orechy či orechové maslá. Takéto jedlá mám rada aj počas dňa. Robievam hustú polievku, alebo niečo ako hustý guláš. Mávame placky, ktoré väčšinou obsahujú pečenú zeleninu, uvarené pšeno, strukoviny, sušené paradajky pre chuť, bylinky a korenie. Niekedy si dáme aj špagety s paradajkovou omáčkou, ale to je pre nás málo výživné jedlo. Preferujeme jedlá, ktoré obsahujú lepšie výživové hodnoty.

Zaviedli ste v domácnosti, okrem konzumácie mäsa, syrov a iných živočíšnych produktov, ešte iné opatrenia?

S Lukášom, mojím mužom, sme prestali jesť aj múku, zaťažuje náš organizmus, preto už nekupujeme pečivo v obchodoch. Jeme len kváskový chlieb, ten nám vôbec nevadí. Čo sa týka rafinovaného cukru, vyradili sme ho najprv na skúšku na mesiac, no zostali sme aj pri tomto opatrení. Bolo to dosť ťažké, zistili sme, že cukor je úplne všade. Keď si dám dnes niečo s cukrom, cítim v ústach pachuť, nechutí mi to. Mám ešte jeden problém, ktorý si musím vyriešiť – rada jem, keď malá zaspí. Proste si sadnem a vychutnám si v kľude jedlo. No keď človek je neskoro večer a potom ide spať s plným žalúdkom, nie je to bohviečo. Nie je mi z toho dobre. Ráno sa mi potom ťažko vstáva, mám zlú náladu.

Pamätáte si, aké bolo vaše najobľúbenejšie mäsové jedlo? Viete si ho pripraviť aj na vegánsky spôsob?

Moja rodina konzumovala mäso pravidelne. Keď som bola tínedžerka, obľubovala som lalok, slaninu a všelijaké zabíjačkové pochutiny. (smiech) Jednoducho mi to nerobilo dobre – to som, samozrejme, zistila až neskôr. Slabšie mi trávilo. Keď som prestala jesť mäso, naozaj sa mi rapídne polepšilo, bola som menej unavená, aj psychicky som sa cítila lepšie.

Možno to tak nemusí byť u každého, no na mňa vegetariánstvo a potom vegánstvo pôsobili blahodarne.

Mala som veľmi rada mamine rezne, pravdepodobne kuracie. Robila ich v pomarančovej omáčke a k tomu ryžu. Nedávno som sa ich snažila napodobniť na vegánsky spôsob, ale bolo to hrozné. (smiech) Spomínam si aj na pečené kura – taká klasika.

Ako vegáni ste sa, predpokladám, oprostili aj od medu, však? Nahrádzate ho niečím?

Med nepoužívame. Jedlá sladím javorovým alebo datlovým sirupom a keď robím vafle, pridávam do nich ovocné pyré. Občas použijem kokosový cukor. Pracujem na jednom projekte s chalanmi, ktorí si vravia Šuhajíci pri panvici, vždy im dávam všetko, čo urobím, ochutnať. Či je to slané alebo sladké. Tým, že kvôli malej málo solím aj sladím, nemám už tieto bunky také vycibrené.

Jete všetky dostupné suroviny, aj dovezené, alebo sa snažíte jesť iba tie lokálne? Súčasťou vegánskeho životného štýlu býva aj to, že nekonzumujú napríklad avokáda pre ich značnú uhlíkovu stopu z dovozu a nepriaznivému vplyvu na životné prostredie v krajine pôvodu. Spotrebúvajú totiž veľa vody. Niektorí vegáni nejazdia napríklad ani na koňoch, sama som na takej farme bola. V akom štádiu vegánstva sa nachádzate vy?

To som ešte nepočula, že vegáni nejazdia na koni. V tomto štádiu ešte nie som. Na koni by som si zajazdila. (smiech) Snažíme sa jesť čo najviac lokálne, ale nelipneme na tom. Nakupujeme však v čo možno najväčšej miere bezobalovo. Avokáda jeme, aj kešu orechy, no snažím sa kupovať tie fairtradové . Je to tak pol na pol.

Môže byť aj vegánska strava nezdravá?

Môže. Už párkrát som sa na blogu aj na sociálnych sieťach pýtala vegánov v ankete, či sa snažia žiť v rámci vegánstva zdravo alebo im je jedno, čo zjedia, hlavne aby to bolo vegánske. Asi 80 percentám ľudí to bolo jedno. Mnohí vegáni sa stravujú z polotovarov –  napríklad si vo veľkých množstvách kupujú vegánske syry, čo je len kokosový olej s maslom. Aj my si ho občas kúpime, dáme si z neho trochu na domácu pizzu z cukety, do toho hrudkové droždie, urobí to príjemnú syrovú chuť. Problém je, že ľudia si málo varia sami. Preto keď robím kurzy vegánskeho varenia, snažím sa klientov naučiť zvládať rýchle recepty, ktoré sú výživné a nie sú pracné. Človek nemusí stáť v kuchyni dlho, aby to bolo chutné. To, z čoho sú polotovary zložené, naozaj nie je bohviečo. Tie vegánske sú dokonca ešte horšie, býva tam viac chemických doplnkov.

Ale najčastejšie chyby robia ľudia, keď prechádzajú na vegánstvo? Prečo zlyhajú?

Hlavne preto, že chcú všetko naraz. Netreba s tým hneď skoncovať, ale začať s niektorými potravinami. Keď človek, ktorý doteraz konzumoval mäso, vajcia aj mliečne výrobky sekne úplne so všetkým, nemusí to organizačne zvládnuť. Pamätám si, keď som sama prechádzala z vegetariánstva na vegánstvo, nevedela som presne, čo si mám uvariť. Bola som už na niečo navyknutá. Netreba to skúšať naraz, lepšie je vyhradiť si na novú stravu pre začiatok pár dní v týždni. Keď niekto poruší svoj sľub a urobí si na večeru rýchleho lososa so zemiakmi, nemusí mať z toho hneď výčitky. Treba byť k sebe benevolentný. Ďalšia vec je byť s tým vysporiadaný aj pred rodinou a blízkymi. Počúvajte samých seba, nie tých, ktorí sa v tom nevyznajú. Je tiež fajn obklopovať sa ľuďmi, ktorí premýšľajú alebo žijú podobne.

Kedy u vás skrsla myšlienka robiť vegánske kurzy varenia?

Ešte predtým, ako sme začali s vegánskymi kurzami, robili sme aj vegetariánske kurzy. Baví nás to. Ľudia sa sami ozývali, pýtali sa, či také niečo neurobíme, tak sme začali. Dnes ich organizujeme dvakrát do mesiaca. Vo februári boli dokonca tri. Jeden kurz trvá asi štyri a pol hodiny, počas ktorých si uvaríme asi štyri chody. Voľakedy som to robila tak, že  som varila len ja a ľudia sedeli a počúvali ma. Potom mi písali, že im to či ono doma nevyšlo, preto sa snažím ich dnes už do procesu zahrnúť, pri sporáku stoja všetci.

Rada ľuďom niečo odovzdávam. Moja mamina bola doktorka. Tiež stále niekoho niečo učila, pomáhala ľuďom. Možno to mám všetko od nej – preto ten blog, preto tie recepty, preto tie kurzy. Baví ma to a teší ma, keď to ľuďom pomáha. Nedávno bola u mňa jedna pani s dcérou – tínedžerkou a vegánkou v jednom. Chcela, aby sa jej dcéra dobre stravovala. Predtým tu bola babička, dcéra aj vnučka. Rovno tri generácie!

Aké je vaše najobľúbenejšie vegánske jedlo?

Mám rada vegánsky fast food, ale v zdravej verzii. Urobím si hlivový kebab alebo gyros, tortilly z cícerovej múky s množstvom zeleniny, s klíčkami alebo burger, tie mám tiež rada. Aj cuketovú pizzu. Takéto veci ma bavia. A milujem husté polievky!

Používate aj vegánske náhrady mäsa, napríklad beyond meat? Priznám sa, že mňa to až tak neohúrilo, radšej si dám tempeh alebo tofu.

Beyond meat som ochutnala na Vegánskych hodoch. Ani som to nedojedla. Bolo to pre mňa dosť autentické. Tá štruktúra a tá chuť. Takéto veci ale v našej domácnosti nepoužívame, možno raz za rok.

Aké najväčšie mýty podľa vás kolujú o vegánstve? Niektoré sme už síce načrtli, rozmeňme si ich ešte na drobné.

Najväčší mýtus podľa mňa je, že človek nemôže získať z vegánskej stravy všetky potrebné živiny, ale len z mäsovej, respektíve živočíšnej. Ľudia si myslia, že vegánska strava neobsahuje dostatok proteínov. Bielkoviny ale nájdeme v brokolici, veľmi veľa proteínov je v strukovinách, v obilninách, v semiačkach, skoro všade. Ešte sa démonizuje nedostatok vitamínu D a vápnika. Déčko by sa malo všeobecne dopĺňať počas zimných mesiacov. A čo sa týka vápnika – kupujem také mlieka, ktoré sú obohatené o vápnik. Vápnik ale obsahuje aj tahini pasta zo sezamu, nájdeme ho aj v pomarančoch. Nedávno som si kúpila prášok s kalciom, keď si potom vyrábam doma vlastné mlieko, nasypem ho tam. Robím to aj kvôli malej, predsa len, nejeme každý deň brokolicu. (smiech) Oveľa dôležitejšie to však bude v tínedžerskom veku, keď bude mať 12 či 13 rokov. Dopĺňame aj B12.

Pomáha alebo nepomáha vegánska strava v boji s klimatickými zmenami?

Určite áno. Aj jedlo má svoju uhlíkovú stopu, najmä živočíšne produkty. Možno keby ľudia prestali jesť mäso, ani by tak nevadilo, že by jedli potraviny dovezené z iných, napríklad exotických krajín. Produkcia mäsa vytvára pre planétu veľkú záťaž. Nedávno sme sa o tom rozprávali s otcom. Pýtala som sa ho, či aj on, keď bol mladý, jedol mäso ako niektorí ľudia dnes – na raňajky, na obed aj na večeru alebo trebárs len raz za týždeň. Hádajte, aká bola odpoveď.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí vegánstvo zvažujú?

Odporúčam im prísť na môj kurz, za štyri a pol hodiny im to vysvetlím. (smiech) Teraz naozaj – už som to spomínala, ale poviem to znova – netreba chcieť zmeniť všetko naraz. Ak sa chce začať stravovať vegánsky celá rodina, môže to byť ťažké. Naposledy bol u mňa jeden manželský pár, ktorý videl dokument na Netflixe s názvom Game Changers. Muž už mäso nejedol vôbec a manželka dojedala zásoby z mrazáku, (smiech) Báli sa, ako prejsť na vegánstvo aj s deťmi. Potom sú tu aj také rodiny, ktoré musia variť dvojmo, pretože jeden z partnerov je mäsožravec a vegánom sa stať nechce. Tu si viete pomôcť tak, že si navaríte vegánske jedlo, ku ktorému potom len prihodí mäso pre toho druhého. Moja kamarátka – vegánka má tiež manžela mäsožravca, vyriešili to tak, že on si dá svoju dávku mäsa v práci a večer si už dajú spolu to, čo ona navarí.

Čo tak plánovanie jedál dopredu, tvorba akéhosi jedálnička?

Určite odporúčam! To sa ale týka každej stravy, mäsovej aj nemäsovej. Jedálničky veľmi pomáhajú – mentálne aj časovo. Veľa ľudí ešte ani nedojedlo obed a už premýšľajú nad tým, čo budú večerať. Keď máte všetko naplánované, máte určite aj nakúpené. Zo začiatku si vyberajte jednoduchšie recepty na prípravu a začnite postupne. Uvidíte, že sa dostanete do štádia, keď vás to bude baviť, keď budete viac bádať a experimentovať. Alebo aj nie, možno ste ako môj manžel, ktorý jedlo berie ako palivo, nie ako pôžitok. (smiech)

Na akých projektoch sa teraz podieľate?

Stále blogujem na rebarbora.blog, kde nájdete moje vegánske recepty. Robím kurzy varenia u mňa doma, pracujem aj s chalanmi, ktorí si hovoria Šuhajíci pri panvici. Pripravujeme letnú roadshow. V niektorých slovenských mestách by sme chceli urobiť aj školu varenia. Junior, teda Milan Zimnýkoval, mi raz predpovedal, že budem mať vlastný food truck, teda akýsi pojazdný bufet či reštauráciu, s predzáhradkou. Ono by to bolo pekné, tomu sa však musí človek venovať dennodenne. Možno keď Sofia vyrastie, ona bude krájať zeleninu a Lukáš bude blokovať. (smiech)

Tento článok bol pôvodne publikovaný vo vydaní Rikiki JAR/2020.