Zdravá porcia špiny trénuje a posilňuje detský imunitný systém

Vírusy na nás doslova číhajú z každej strany. Seba a svoje deti sa snažíme chrániť najlepšie ako vieme. Nepreháňame to však niekedy? Statočným bojovníkom proti chorobám je naša imunita. Ako sa o ňu správne starať, radí nutričná špecialistka Mária Markeová.

Imunite, najmä v tejto dobe, mnohí prikladáme ešte väčšiu vážnosť. Prečo je pre telo dôležitá?

Imunita je základ. Skutočnosť, či sa nakazíme vírusom, alebo bežnou chrípkou, závisí od toho, či je naša imunita silná, alebo oslabená. Odborníci definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam. Ak imunita zlyhá, alebo je oslabená, vznikajú časté prechladnutia, chrípky, alergie, zápaly kĺbov, ale aj rakovina.

Čo najčastejšie spôsobuje oslabenú imunitu? Môže byť oslabená imunita dôsledkom dnešnej uponáhľanej doby?

Oslabenú imunitu najčastejšie spôsobuje nesprávna výživa, nedostatok spánku, fajčenie, alkohol, drogy, stres, obezita. Všetky tieto faktory patria k uponáhľanej dobe. Zamerajme sa na nakupovanie polotovarov a ich vplyv na ľudský organizmus. Polotovary šetria čas, ale znižujú imunitu o to viac, ak ste ich doteraz nekupovali a teraz ste zdravú stravu vymenili za polotovary. Telo s polotovarmi prijíma viac stabilizátorov, konzervačných a iných látok, ktoré nepozná, a nevie, čo má s nimi robiť. Zvýšený príjem tukov pri stravovaní polotovarmi spôsobuje problémy s tráviacim systémom, najmä so žlčníkom. Akýkoľvek zápal v tele vyvolaný podráždením orgánu oslabuje imunitu, ktorej výkonnosť teraz potrebujeme nielen proti koronavírusu COVID-19.

Aký je rozdiel medzi vrodenou a získanou imunitou?

Vrodená, alebo prirodzená imunita, umožňuje človeku brániť sa pred bežnými ochoreniami a škodlivinami zvonku. Pôsobí ako ochrana pred vonkajším prostredím, prostredníctvom prirodzených bariér organizmu, ako sú sliznica, pľúca, črevo a koža. Prirodzenej imunite pomáhajú aj bunky v krvi, ktoré zasahujú, keď do tela prenikne cudzí mikroorganizmus. Ak je naša prirodzená imunita silná, výsledkom je zdravý organizmus.

Získaná imunita sa formuje v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami, napr. baktériami, ktoré nezlikvidovala prirodzená obranná línia. Výkonnými orgánmi tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny. Po prvom stretnutí s novým mikróbom bunky sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad obranných mechanizmov, ktoré likvidujú cudzie bunky v tele. Naše bunky majú pamäť a pri ďalšom kontakte s cudzími bunkami sú schopné reagovať rýchlejšie.

Akými prostriedkami môžeme nadobudnúť získanú imunitu?

Získanú imunitu vieme nadobudnúť pestrou, striedmou a vyváženou stravou, dostatočným pitným režimom, pohybom, otužovaním, dostatočným spánkom a správnym psychickým naladením. Podstatné je, aby sme sa nedostali do stavu obezity, pretože tá veľmi oslabuje imunitný systém.

Dokážeme zlepšiť svoju imunitu dobrými stravovacími návykmi?

Najprirodzenejší spôsob pre náš organizmus, ako zlepšiť imunitu stravou, je zdravo sa stravovať. Kvalitnou a vyváženou stravou vieme dostať do organizmu veľkú škálu vitamínov, minerálnych látok a zložiek podporujúcich zdravie nášho organizmu. Naše telá sa evolúciou menia na odovzdaných prijímačov energie, pričom zabúdame na vyrovnaný príjem a výdaj kilojoulov. Pridanie zeleniny, ovocia či vody pred jednotlivé jedlá vedie k menšiemu prejedaniu sa a priberaniu, ktorým zaťažujeme imunitu. Zbavme sa preto všetkých polotovarov, využívajme ich len v nevyhnutných prípadoch. Pridajme si k jedlu aspoň jeden kus ovocia a tri kusy zeleniny, čím zvýšime imunitu a znížime riziko priberania.

Čo by sme mali zahrnúť do nášho jedálnička, aby sme posilnili svoju imunitu a imunitu našich najmenších? Naopak, čomu by sme sa mali oblúkom vyhýbať?

Potraviny, ktoré obsahujú kľúčové vitamíny na nakopnutie imunity, sú:

Ako riešiť problém s tým, že dieťa odmieta jesť zeleninu, ovocie alebo mäso?

Deti od prvého dňa zrkadlia svojich rodičov. Ako chceme očakávať od detí, že sa súčasťou ich života stane zdravá strava, ak ju nekonzumujú rodičia? Zdravá strava nie je o jednotlivcovi, ale o filozofii celej spoločnosti. Rodina je základnou bunkou spoločnosti, z toho vyplýva, že taká zdravá je spoločnosť, aká zdravá je rodina. Rodičia, úprimne si odpovedzte na otázku, prečo vaše deti nechcú jesť zdravé potraviny. Príčiny sú rôzne, ale najľahší krok na dosiahnutie zmeny je začať od seba.

Môžeme posilniť imunitu aj bylinkovými čajmi, alebo je potrebné byť pri podávaní rôznych byliniek opatrný?

Bylinky sú liečivá, tak ako lieky. Ich užívanie by sme mali mať pod kontrolou. Samotná bylinka a kombinácie byliniek môžu mať veľmi silné účinky na organizmus, najmä silne koncentrované tinktúry a tabletky. Aj každodenná vec, ktorú robíme s dobrým úmyslom, môže oslabovať imunitný systém. Ak chceme využívať bylinky na zvýšenie imunity, poraďme sa s odborníkmi, aby sme nášmu telu viac neuškodili ako pomohli.

Je podľa vás vegánska strava u detí zdravou alternatívou, alebo im môže uškodiť? Dokážu vegánske potraviny plne nahradiť vitamíny a bielkoviny, ktoré obsahujú napríklad mäso či vajíčka?

Deti rastú, vyvíjajú sa a bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v najväčšom množstve v mäse a vajíčkach, potrebujú takmer dvojnásobne. To sa dá vegánskou alebo vegetariánskou stravou nahradiť veľmi ťažko. Ak deti konzumujú nedostatok mäsa, môžu trpieť deficitom bielkovín, železa, vápnika, zinku, n-3mastných kyselín, vitamínov D a B12. Môže ich trápiť slabá imunita či iné zdravotné problémy. U malých detí, ktoré dostávajú výlučne vegetariánsku či vegánsku stravu, často dochádza k vzniku anémie. Dieťa vo veku dospievania potrebuje približne 64 g bielkovín, čo je 230 g mäsa na deň. Ak by sme túto dávku bielkovín chceli vyskladať zo strukovín, tak by dieťa muselo zjesť 940 g strukovín za deň, čo je nereálne.

Môže nadmerný prísun sladkostí oslabiť imunitu detí?

Asi 75 až 100 g cukru, prijatého dospelou osobou, môže znížiť výkonnosť imunitného systému takmer o polovicu. Netreba držať deti striktne od sladkého, ale skúsme nájsť zlatú strednú cestu. Nielen deťom, ale aj nám dospelým prospeje, ak sladkosti obmedzíme alebo nahradíme zdravšími alternatívami. Radšej si s deťmi upečme bábovku, granolu alebo využime ovocie na domácu zmrzlinu, kde odkontrolujeme množstvo cukru.

Sú vitamíny z lekárne na posilnenie imunity podľa vás vhodným riešením? Je potrebné ich užívať aj ako prevenciu?

Všetko závisí od toho, aký životný štýl vedieme. Pokiaľ máme pestrú a vyváženú stravu, ktorá je plná vitamínov, nepotrebujeme výživové doplnky. Samozrejme, nezabúdajme na ďalšie rizikové faktory, pri ktorých má telo na vitamíny väčšie nároky. V prípade, že imunitný systém nefunguje dostatočne alebo je chrípkové obdobie, vtedy je namieste podporiť imunitu výživovými doplnkami.

Ako sa dá vypestovať silná imunita už od narodenia dieťaťa? Významnou látkou materského mlieka pri podpore imunity je kolostrum. Čo všetko obsahuje táto látka a ako dieťatku prospieva?

Imunita dieťaťa sa nezačína budovať od dňa narodenia, ale už počas tehotenstva. Z najnovšieho vedeckého výskumu vyplýva, že genetika ovplyvňuje zdravie dieťaťa na 25 %, epigenetické faktory, ako životný štýl matky počas tehotenstva, ovplyvňujú zdravie až na 75 %. Imunita dieťaťa sa dá vypestovať tým, že mu zabezpečíme kvalitný spánok, naučíme ho na vyváženú, pravidelnú stravu, aktívny pohyb, otužovanie, pobyt na slnku a menej stresu. Imunitné funkcie môžeme v chrípkovom období podporiť prírodnými prípravkami a naučíme dieťa, že správna hygiena je dôležitá. Nič však nesmieme preháňať.

Koľko by sa malo dieťa dojčiť, aby to bolo prospešné pre jeho zdravie a aj pre zdravie matky?

Odstavenie by mal byť proces, ktorý nastane sám od seba prirodzene. Cíti to iba matka a dieťa. Materské mlieko je to najlepšie, čo môže novorodenec od matky dostať. V krajinách tretieho sveta, kde deti nemajú zabezpečenú adekvátnu výživu, dojčia ženy aj viac ako štyri roky. Vo vyspelých štátoch, ktorým sme aj my, matky dojčia oveľa kratšie. Z mojej skúsenosti vyplýva, že klientky dojčiace v 2 – 3 rokoch dieťaťa, dojčili za psychickej nepohody alebo nevyrovnaného partnerského vzťahu. Z nutričného hľadiska by som dojčenie zadefinovala v troch fázach. Prvá fáza dojčenia do 6. mesiaca života dieťaťa je nevyhnutná a veľmi prospešná. Druhá fáza je do 9. mesiaca a tretia do 1. roku dieťaťa. Z môjho pohľadu je táto dĺžka dojčenia úplne v poriadku. V našich podmienkach majú deti dostatok výživy už po prvom roku života, a nie je nutné dojčenie predlžovať.

Aké sú vhodné náhrady na posilnenie imunity, pokiaľ má mamička nedostatok materského mlieka?

Náhrady materského mlieka nájdeme pod pojmom umelá výživa, ktorej základom je kravské mlieko. To je upravené tak, aby svojím zložením bolo blízke materskému mlieku. V posledných rokoch sa podarilo spraviť výrazný krok vpred a obohatiť umelé mlieka o prebiotiká, probiotiká, nukleotidy, esenciálne mastné kyseliny a iné dôležité látky. Nie je teda potrebné, aby sa podávala umelá výživa a výživové doplnky. Materské mlieko však vždy zostane jedinečným, nedostihnuteľným vzorom pre jeho umelú náhradu.

Môže prehnaná hygiena alebo príliš sterilné prostredie oslabiť detskú imunitu?

Všetkého veľa škodí, a to aj v prípade prehnanej čistoty. Podľa mnohých výskumov sú deti, ktoré vyrastajú v sterilne čistom prostredí, náchylnejšie na choroby. Baktérie a iné mikroorganizmy žijúce v našom okolí v rozumnej miere potrebujeme. Snaha rodičov zničiť všetko živé v okolí dieťaťa dôkladnou dezinfekciou nie je namieste. Zdravá porcia špiny trénuje a posilňuje detský imunitný systém. Ak sa dieťa stretáva s rôznymi zdraviu neškodnými baktériami, vírusmi, parazitmi a plesňami, v jeho tele sa vytvárajú protilátky a v dospelosti je odolnejšie. Všetkými prírodnými materiálmi, prostredím či zvieratami zvyšujeme interaktívne detskú obranyschopnosť.

Čo sú podľa vás najčastejšie mýty o tom, ako si chrániť imunitu alebo ju posilniť?

Pre mňa je najväčší mýtus o imunite to, že ju môžem zvýšiť jedením nekontrolovaného množstva potravín, ktoré obsahujú veľa antioxidantov, alebo začnem užívať rôzne výživové doplnky. Imunita sa buduje roky súhrou rôznych faktorov a nie dni či týždne. Je omylom spoliehať sa na to, že keď si pred odchodom z domu dáme vitamínovú bombu, sme pred vírusmi chránení.

Je podľa vás dobré deti vystavovať malým ohrozeniam? Napríklad otužovanie alebo zjedenie cukríka, ktorý pred chvíľkou spadol na zem?

Ja by som nehovorila o ohrozeniach, ale o skúsenostiach. Ponúknime deťom ochutnávať život už od malička. Ukážme im, že život nie je iba čiernobiely a prináša aj prekážky, odreté kolená, modriny. To všetko ich posilňuje nielen na mentálnej úrovni, ale aj fyzickej. Základom otužovania detí je otužilý rodič. Dieťa k tomu môžeme priviesť formou hry, ale pomaly a systematicky. Pokiaľ cukrík padol na zem a nie je ufúľaný, nevidím problém dať ho do úst dieťaťa. Takýmito maličkosťami si dieťa buduje imunitu.

Má na imunitu dieťaťa vplyv aj prostredie, v ktorom vyrastá? Majú väčšiu obranyschopnosť deti, ktoré vyrastajú na vidieku alebo v meste?

Zdravotný stav a imunitu detí ovplyvňuje kvalita životného prostredia, obsah toxických látok v prostredí, v strave, v tele matky. Pre výchovu dieťaťa je však základnou prioritou zdravá a funkčná rodina. U detí, ktoré žijú v podmienkach, kde rodina neplnila základnú funkciu, došlo k viac ako dvojnásobnému nárastu porúch zdravia. Dôležité je dieťaťu vytvoriť bezpečný domov, kde ho vypočujeme a pochopíme, či už na vidieku, alebo v meste. Tak, ako si rodičia vyberú miesto pre svoj život, tak sa aj dieťa raz slobodne rozhodne, kde bude žiť. Neplatí pravidlo, že v meste ľudia nežijú zdravo a na vidieku áno, alebo naopak.

Prospieva dieťaťu, ktoré má oslabenú imunitu, aj zmena prostredia, napríklad pobyt pri mori alebo v horách? Koľko času by malo dieťa na takýchto miestach stráviť, aby to zlepšilo stav jeho imunity?

Pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu bez ohľadu na počasie je veľmi prospešný a buduje imunitu, ako aj pobyt pri mori. Dĺžka pobytu pri mori alebo v horách sa odhaduje aspoň na 10 – 14 dní, aby telo načerpalo novú energiu a adekvátne si oddýchlo.

Aký vplyv majú na imunitu detí zvieratá v domácnosti?

Veľa ľudí si myslí, že zvieratá v domácnosti a malé deti k sebe nepatria. Opak je pravdou. Domáci miláčik je priateľom detskej imunity. Deti, ktoré vyrastajú so zvieratami, majú nižší výskyt alergií, astmatických infekcií, menej respiračných chorôb. Zvieratá pomáhajú rýchlejšie dozrieť imunitnému systému dieťaťa. Napríklad pes znižuje stres, upravuje krvný tlak a funguje ako prírodné antidepresívum. Akýkoľvek domáci miláčik je pre rodinu pokladom z rôznych uhlov pohľadu.

Môžu imunitu negatívne ovplyvniť aj rôzne elektrospotrebiče v domácnosti, televízor či WiFi?

Niektorí odborníci sa domnievajú, že vplyv spotrebičov je malý a nespôsobuje žiadne poruchy. Iní zas, že spotrebiče spôsobujú vážne poškodenie ľudského organizmu. Môj postoj je prostý: použime zdravý sedliacky rozum. Spotrebiče v domácnosti umiestnime a využívajme v čo najväčšej vzdialenosti od nás a detí, tým znížime efekt žiarenia a eliminujeme škodlivé riziko pre organizmus.

Akú rolu zohráva kvalitný a dostatočne dlhý spánok na imunitu detí a dospelých?

Kvalitný spánok netreba podceňovať, má neuveriteľne blahodarné účinky na ľudský organizmus. Počas spánku sa v tele produkujú a uvoľňujú cytokíny a proteíny, ktoré nás chránia pred infekciami, ochoreniami, zápalmi a posilňujú našu imunitu. V spánku telo regeneruje rýchlejšie a efektívnejšie, udržuje správny chod telesných funkcií. Neexistuje žiadna tabletka, ktorá by nahradila kvalitný spánok.

Má imunita súvis aj so psychickým zdravím detí? Môže ich imunitu oslabiť stres v rodine, nadmerné preťaženie v podobe návštevy množstva krúžkov alebo príliš dlhý čas venovaný učeniu?

Imunita veľmi súvisí so psychickým zdravím dieťaťa a môže ju oslabiť stres a nadmerné zaťažovanie krúžkami a učením. Každé dieťa je jedinečné a vníma množstvo krúžkov a učenia rôzne. Je povinnosťou rodičov poznať ich dieťa a spoločne s ním hľadať hranice únosnosti a radosti z aktivít. Dieťa by malo v rodičovi nachádzať porozumenie aj povzbudenie, motiváciu. Je to krehká hranica, ale rodičia by ju mali poznať. Deti netreba tlačiť do niečoho, na čo nemajú talent alebo ich nenapĺňa šťastím, aj keď je to náš nesplnený sen. Táto cesta nie je správna. 

Aký vplyv na detskú imunitu majú rady od starých rodičov alebo pobyt u nich? Sú skúsenejší ako my, ale oni deti vychovávali v celkom inej dobe. Sú ich rady pri výchove a výžive dieťaťa opodstatnené?

To, ako sa správame k svojim rodičom, budú deti opakovať po nás. Starí rodičia sú skúsenejší ako my a vychovávali nás najlepšie ako vedeli. To neznamená, že nemôžeme mať rozdielne názory na výchovu. Pokúsme sa vypočuť našich rodičov a rozhodnúť sa tak, aby to bolo v prospech detí. Ak nevieme nájsť spoločné pravidlá, skúsme u našich rodičov popustiť z pravidiel, ktoré dodržiavame doma. Nesmieme však zabúdať na to, že dieťa musí vedieť rozlíšiť, kedy je u starých rodičov a kedy doma.