udrzatelnost deti zerowaste

Zero waste s deťmi: Ako viesť naše deti k udržateľnosti?

2 zdieľaní
2
0

„Milujete svoje deti? Tak prečo im kradnete ich budúcnosť?“ Toto sú slová 16-ročnej Grety Thunbergovej, ktorá spoločne s mladými po celom svete bojuje za to, aby dospelí urobili kroky, ktoré pomôžu zmierniť dosah klimatických zmien. My totižto žijeme na ekologický dlh. Kvôli nášmu pohodliu naše deti nebudú žiť v takom komforte, v akom žijeme my. Niečo preto musíme urobiť! Zero waste s deťmi je cestou, ako im zabezpečiť lepšiu budúcnosť.

Podľa správy OSN z roku 2018 nám zostáva ešte 12 rokov na to, aby sme zvrátili nepriaznivé účinky klimatických zmien. Od roku 2019 je to iba 11. Podľa expertov však musíme konať už dnes a do 5 rokov musíme zmeniť veľmi veľa vecí, aby sme zjemnili dôsledky klimatických zmien, ktoré sa objavujú všade na svete. Aj na Slovensku.

Klimatické zmeny nie sú totižto iba o vyčistení oceánov a o záchrane ľadového medveďa, pandy a orangutanov. Je to o našom lokálnom vplyve, ktorý môžeme mať. Stačí urobiť iba pár malých zmien, a tým dokážeme pre svoje deti zabezpečiť lepšiu budúcnosť. A nemyslím tým výber najlepšej školy v regióne alebo na svete. Ale základnými potrebami, akými sú napríklad čistá tečúca voda, jedlo a základné ľudské potreby.

Ja som síce odborník v oblasti životného prostredia a akoby som mala jasno v tom, čo by ľudstvo malo urobiť preto, aby sme sa tu aj o 12 – 30 – 50 rokov mali dobre. Ale ako mama 5-ročného dievčatka nad tým rozmýšľam úplne inak. O 11 rokov bude mať moja Marína 16 rokov a chcela by som pre ňu, samozrejme, to najlepšie. Ako každý rodič pre svoje dieťa. Tak som sa zamýšľala nad tým, k čomu ju vlastne môžem viesť? Ako ju na to, čo ju čaká, môžem pripraviť? A hlavne, čo môžem urobiť ja teraz, aby som tomu pomohla a aby som sa pritom nezbláznila?

Začnime od konca – od ODPADOV

Je to tá najľahšia cesta a týka sa každého z nás. Lebo každý jeden človek na svete tvorí odpady. Na Slovensku tak, ako aj všade na svete, produkcia odpadov každoročne rastie. Za posledné 4 roky sa aj na Slovensku produkcia odpadov na obyvateľa takmer zdvojnásobila. Jeden obyvateľ Slovenska ich tvorí v priemere až 500 kg ročne. To je 40 kusov 110 l nádob na odpad. Skúste si dať vedľa seba 40 nádob na odpad. Je to neskutočné množstvo. Recyklujeme iba 30 % a 61 % končí na skládkach odpadov. 9 % spaľujeme v dvoch spaľovniach na Slovensku.

Čo však tvorí naše odpady?

45 % odpadov tvoria biologicky rozložiteľné odpady, ktoré dokážeme spracovať na kompost – ktorý je užitočný pre naše životné prostredie. Domácim kompostovaním si vieme doma sami vyrobiť kompost a používať ho na záhrade ako hnojivo. Niektoré obce majú hnedé nádoby a bioodpad sa zberá a odváža do kompostárne, kde sa spracuje. Ten kompost si potom kupujeme v záhradníctvach a používame ho u seba doma. Kompostovať môžeme aj v byte pomocou vermikompostéra, ktorý využíva kalifornské dážďovky. Tento kompostér je pre deti veľmi zaujímavý – môžete ich do celého procesu zapojiť, nakoľko sa veľmi zaujímajú práve o to, čo robia ich kamarátky dážďovky.

Čo však s ostatnými druhmi odpadov? Môžeme ich triediť. Papier, plasty, sklo, kovy, nápojové kartóny, textil, baterky, elektro-odpad… Vieme toho vytriediť veľa, ale nie všetko, čo sa vytriedi, sa aj zrecykluje. Mnohé obaly z detskej výživy a keksíkov sú jednorazové a po použití nerecyklovateľné. Putujú na skládku, kde sa rozkladajú 400 – 4 000 rokov. Plasty sa rozkladajú v čase na mikroplasty, ktoré sú už dnes prítomné v našej vode, pôde, v organizmoch zvierat a aj v našich organizmoch.

Čo môžeme s týmto urobiť? Jednoducho ich musíme prestať používať. Radšej ich nahraďme obalmi, ktoré sú recyklovateľné alebo opakovane použiteľné. Detské výživy nemusíme kupovať v jednorazových „cucacích“ obaloch. Podobný, ale opakovane použiteľný obal si môžeme kúpiť a vždy ho naplniť výživou. Výživu dokážeme veľmi rýchlo uvariť aj doma alebo ju kúpiť v skle, ktoré je 100 % recyklovateľné. Ale aj sklo použite radšej ešte raz. Majte na pamäti, že každý obal má svoju ekologickú stopu, aj keď je recyklovateľný.

zero waste s detmi udrzatelnost
Preto triediť a recyklovať odpad nestačí. Odpadu musíme najmä predchádzať. A to dokážeme urobiť napríklad pomocou 5 pravidiel ZERO WASTE:

REFUSE (Odmietni)

Odmietajme jednorazové veci, ktoré vieme nahradiť niečím, čo je opakovane použiteľné. Odmietajme letáky a reklamné predmety zadarmo. V praxi to znamená, že nebudeme nakupovať nové veci, ktoré nepotrebujeme.

Ďalším krokom pri refuse je nekupovať balené veci – najmä potraviny. Ako sa to napríklad už dá vo vyše 20 obchodoch po celom Slovensku. Kúpme si zopár vrecúšok na nákup zeleniny a ovocia. Použime staré zaváraninové fľaše na nákup potravín. Ja to robím bežne aj pri nákupe v obchode a teta pri pokladni sa poteší, že „zachraňujeme planétu“.

To isté platí aj pri kozmetike a drogérii. Kúpme si radšej „čapovanú“ drogériu a lokálnu nebalenú kozmetiku. Pre všetkých, ktorí sa radi odhodlajú na produkty DYI, je veľmi jednoduché vyrobiť si zubnú pastu, špirálu alebo líčka (napr. z kakaového prášku).

REDUCE (Redukuj)

Zredukovať množstvo vecí, ktoré kupujeme a používame doma. S každou novou vecou, ktorú kúpim, vzniká odpad – pri procese jej výroby, jej balení alebo jej doprave. Nakoniec sa odpadom stáva aj vec samotná. Preto si treba každú kúpu dobre premyslieť̌ a hlavne sa vyhýbať̌ impulzívnemu nakupovaniu a nakupovaniu samoúčelných vecí.

Vedeli ste napríklad, že každý z nás nosí iba 20 % svojho oblečenia? 80 % oblečenia sme si kúpili, ale nenosíme ho. Sú to takzvané veci „pre prípad, že… schudnem, priberiem, pôjdem na svadbu, pôjdem tam, možno sa mi to ešte zíde…“ Nezíde! Pokojne sa zbavte 80 % svojho oblečenia a budete nosiť s radosťou všetko, čo máte v skrini.

Aby sme nemuseli všetko, čo občas potrebujeme, mať doma, môžeme navštíviť knižnice vecí, kde si veci požičiame. Alebo si požičajme niečo od susedov. Oblečenie si môžeme vymieňať (aj detské a aj dospelácke). Sú to tzv. SWAP-y. V mnohých mestách na Slovensku sú organizované SWAP akcie, kde si môžete vymieňať oblečenie.

Namiesto nakupovania nových vecí pre deti nakupujme im oblečenie cez on-line burzy a fyzické burzy. Rozprávajme deťom príbehy o tom, kto to predtým nosil. Zapájajme ich do triedenia vecí, ktoré už nepotrebujú.

REUSE (Používaj opakovane, znovu použi)

Veci je dôležité používať opakovane. Namiesto jednorazových vecí používajme aj mimo domu veci opakovane použiteľné: obedáre, poháriky, fľašky, príbory, servítky. Ak mi vec doslúžila, pred jej vyhodením sa zamyslím nad inou možnosťou jej využitia. Napríklad sklenený pohár od jogurtu môžem ponúknuť niekomu na zaváranie alebo ho použijem na uskladnenie drobností.

Plienky – jednorazové plienky nás naučili, že dieťa stačí prebaliť a všetko je v poriadku. Starú plienku vyhodíme. Plienky sú zmes rôznych materiálov (plastu, celulózy, silikónu), a tak sú nerecyklovateľné. Na skládke sa rozkladajú niekoľko stoviek rokov. Používajme radšej ekologickejšie alternatívy. Naša rodina sa odhodlala a od začiatku sme aplikovali bezplienkovú komunikačnú metódu. Zapojila sa celá rodina, nebolo to iba na mame. Kombinovali sme to s prateľnými plienkami a na cesty ako poistku sme dávali ekologickejšie jednorazové plienky. Je to náročnejšie, ale motivuje to k tomu, aby dieťa čím skôr vykonávalo potrebu na nočníku. U nás sa tak stalo, keď dcéra mala 8 mesiacov. Zostali nám potom už iba plienky na noc ako poistka, ale mali sme o veľkú starosť menej. Nehovoriac o ušetrení peňazí a bolo i menej odpadu.

RECYCLE (trieďte odpad )

Vieme, že papier, plasty, sklo, textil sa dajú recyklovať. Keď už niečo vyhadzujeme, tak veci vytrieďme správne, aby naozaj skončili na recyklácii. Odpad, ktorý hodíme do čierneho koša na zmesový komunálny odpad, sa netriedi. Zmesovému odpadu sa chceme vyhnúť, nakoľko ten končí na skládke alebo v spaľovni. Oba varianty znečisťujú prírodu a ohrozujú naše zdravie.

ROT (Kompostuj)

Približne 45 % odpadu je kompostovateľného. Kompostovanie je riadený proces rozkladu biologicky rozložiteľných odpadov a najlepším spôsobom využitia daného odpadu. Pri kompostovaní sa odpad stáva potravou pre iné organizmy, ktoré z neho vytvoria kvalitné hnojivo aj na pestovanie našej potravy.

ČO MÔŽEME UROBIŤ OKREM ZERO WASTE

Musíme si povedať, že udržateľnosť nie je iba ZERO WASTE. Pre naše deti musíme urobiť toho oveľa viac, ako iba obmedziť tvorbu odpadu. My ako rodičia sme dostali tú možnosť učiť ich žiť zodpovednejšie a nebyť ľahostajní. Ani voči ľuďom, ale ani voči iným organizmom na tomto svete. Musíme tak robiť, lebo náš život je závislý aj od iných organizmov. Pestujme preto u detí zdravé návyky:

1 . Zredukujme počet dovoleniek letecky

Jeden let môže produkovať aj pol tony CO2 na obyvateľa. Ak rodinu tvoria štyria, tak sú to dve tony CO2 na jednu dovolenku. Auto či vlak majú nižšiu produkciu CO2radšej si s deťmi dajme roadtrip. Aj tak je to väčšia zábava. Ropný priemysel je totižto najväčší znečisťovateľ životného prostredia.

2. Chodievajme pešo, MHD, na bicykli

Nevozme deti všade autom. Je to zlozvykom najmä vo veľkých mestách, kde sa „komfortnejšie“ pohybujeme autom. Pritom stojíme často v zápchach a nemáme kde zaparkovať. To komfortné veľmi nie je.

3. Oblečenie im nenakupujme nové

Vymieňajme si oblečenie a nakupujme on-line a na fyzických burzách. Textilný priemysel je druhý najväčší znečisťovateľ životného prostredia. Najväčšiu uhlíkovú stopu má bavlna, takže ak aj nakupujeme oblečenie z prírodných materiálov, neznamená to, že naša stopa bude nižšia.

4. Živočíšne produkty

Obmedzme ich, ak ich už nedokážeme úplne vynechať. Živočíšna výroba je totižto tretím najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Obmedzme konzumáciu mäsa, nakupujme iba lokálne produkty.

5. Hračky

Obmedzme nakupovanie hračiek, najmä tých samoúčelných. Radšej hračky posúvajme medzi deťmi. Staré hračky, odrážadlá predajme, darujme alebo ich odnesme do detských kútikov a na detské ihriská.

6. Čítajme deťom o našom vplyve na životné prostredie

Aj o tom, aké je dôležité byť zodpovedným: knihy od slovenského vydavateľstva Egreš alebo britského Usborne deťom zrozumiteľným spôsobom vysvetlia mnoho vecí na tému ekológie, ako napríklad, čo sú to klimatické zmeny, o znečistení oceánov, príbehy odpadov a i.

7. Zbierajme jednorazové plasty

Ak ideme na dovolenku k moru, tak využime prechádzku na pláži nato, aby sme pozbierali jednorazové plasty. Sú totižto všade. Potom s deťmi zhodnoťme, čo sme našli. Deti potom dokážu pochopiť, prečo by mali odmietať slamky, balóny a rôzne iné nepotrebné jednorazové veci.

8. Pozrime si s deťmi filmy o našej planéte

Od Sira Davida Atteborougha – aj od iných významných filmárov. Napríklad seriál Story of Staff. Navštívme s nimi festivaly ako Ekotopfilm a Jeden svet. Rozprávajme sa s nimi o tom.

9. Zájdime s deťmi na protest proti klimatickým zmenám

Urobme si spolu transparent zo starej krabice a dajme im tak vedieť, že protest nezmení veľa, ale pomôže veci naštartovať. Tak ako to urobila Greta Thunbergová. Aby naše deti neboli ľahostajné, nesmieme byť ľahostajní hlavne my.

Začnime malými zmenami a postupne sa dostaneme ďalej a ďalej. Budeme si okolo seba všímať ľudí, ktorí to tak nerobia a postupne budeme už rozumieť tomu, prečo svoje návyky ešte stále nezmenili. Týchto ľudí je dôležité inšpirovať, nie poučovať, že robia niečo zle alebo inak. Skúsme to. Naozaj to nie je ťažké. Keď sa to už dlhšie darí mne, určite sa to podarí aj každému inému.

2 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ