Žijú za hranicami, no na chute a vône Slovenska nezanevreli

Foto: Archív Márie Mikloškovej

Tak trochu zrazu mama. Snáď celým životom ju sprevádzajú slová…

Často menia destinácie, alebo trvale presmerovali svoju adresu za hranice Slovenska. Sú to pôžitkári. Milujú vôňe, chute, proces prípravy jedla či stolovanie v kruhu blízkych. Alebo na lokálnom trhu s domácimi.

Piatich Slovákov sme sa okrem iného spýtali aj na to, čo pre nich znamená jedlo, aké je pre nich to úplne naj a kde si ho vychutnajú najlepšie.

Obsah článku je uzamknutý

Prihláste sa pre pokračovanie

Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní

Tags

#cestovanie #jedlo #rozhovor #zážitky

Veronika Šeliga Pilátová

Tak trochu zrazu mama. Snáď celým životom ju sprevádzajú slová a obrazy v rôznych formách a podobách. Definuje sa ako žurnalista s fotoaparátom v druhej ruke, pretože to je asi najvýstižnejšie. Oboje robí už roky a s láskou. Miluje vôňu lesa, výhľady z vrcholov horských štítov, ale aj nedohľadno nížin a šum mora. Dokáže si užívať ticho samoty (no dlho sa to učila), ale aj vravu medziľudských vzťahov. Rada cestuje vlakom a počúva príbehy náhodných okoloidúcich. Zbožňuje čas strávený na stene v o číslo menších lezkách, ale aj ten pokojnejší na jogovej podložke, kde nič netlačí. Dýcha zhlboka, otužuje sa a denne sa snaží nájsť balans medzi „mama životom“, prácou, manželstvom a samou sebou.