Popis
Úryvok z rozhovoru s Danielom Hevierom: Každý z nás má svoj hendikep, ktorý sa pri zlej vôli môže zdať nenormálny úplne každému
Pripravila: Diana Burgerová
Ako teda podľa Daniela Heviera učiť?
To je veľmi variabilné. Neexistujú na to žiadne sylaby ani pravidlá, iba zásady. Jednou z nich je, že skôr ako začnem učiť, musím deti, ktoré budem učiť, poznať. Musím poznať ich rodičov. Čiže, keby som bol teraz učiteľom v klasickej škole, už koncom augusta, skôr než začne školský rok, by som sa stretával s rodičmi mojich budúcich žiakov. Zisťoval by som, akí sú, čo od tej školy očakávajú, rovnako by som sa to pýtal aj samotných detí. Až by sme si prvého septembra sadli spolu do lavíc, ako učiteľ už by som zhruba vedel, kto má aké danosti, talent, alebo akú hudbu či módu majú radi.
A keď nazrieme rovno na vyučovanie – ako by ste ho viedli?
Všetko by sa začínalo daným ránom, cez udalosti, ktoré sa stali. Napríklad – ak máme na literatúre v to ráno preberať Gilgameša, nezačnem tým, že to dielo pochádza z tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Dostal by som sa k nemu cez ich sny, cez to, že Sagan nedokončil etapu, cez protesty v Bielorusku, aby som ich vtiahol do diania. Rád by som zmenil aj školské kurikulum – aby sa decká učili najprv o súčasnosti, o dejinách, ktoré žijú a presúvali sa do minulosti. Dejepis samotný treba začať od toho dňa, keď si žiaci sadnú do lavíc. A keď sa nedostaneme až do praveku, nič sa nestane. Ale keď sa nedostaneme k rokom 1968 alebo 1989, to už bude chyba.
Máte ešte nejaký hevierovský trik, ktorý na decká pri učení funguje?
Keď sa žiakov pýtam, kto boli prví raperi, hneď sa hlásia. A keď im poviem, že to boli štúrovci, mám ich v hrsti, sú v hre. Hľadáme, čo majú spoločné Ego, Rytmus a Janko Kráľ. Sú to veľmi obyčajné lacné triky, nič nestoja, no mám pocit, že ľudia akosi zabudli, aké je to byť pubertiakom, zvedavým žiakom. Každý učiteľ to predsa zažil, bol žiakom, pre niečo mal školu rád a pre niečo ju nenávidel. Na to, čo na tej škole nenávideli, si už teraz zrejme nevedia spomenúť, preto robia tie isté chyby. Nedávno som dal na Facebook tip na hru, ako cibriť matematiku cez prázdniny, no radostnou formou. Cestou na výlet do Tatier sa s rodičmi môžu zabaviť sčitovaním, násobením či porovnávaním evidenčných čísiel okoloidúcich áut. Alebo ak je v čísle sedmička, dieťa si musí rýchlo spomenúť na sedem vecí, ktoré má vo svojej izbe, alebo si spomenúť na šport, v ktorom je na poli potrebných sedem hráčov. Inšpirácie pre aktívne a hravé učenie sú na každom rohu.
