Len DIGITÁLNY SVET zachráni ten SKUTOČNÝ. DETI to už vedia, RODIČIA nie
V riadiacom stredisku vrcholí symbióza kybernetickej dokonalosti a ľudskej intuície. Šesť párov očí sa vpíja do surrealizmu, obrazu pred sebou, a šesť párov rúk sa snaží eliminovať každú hrozbu, ktorá sa na ne valí. Misia, na ktorú sa tak úporne pripravovali, vrcholí v niekoľkých sekundách – a partia tínedžerov sa šťastne objíma pred zhasnutou obrazovkou… ktorá sa o chvíľu opäť rozsvieti do mrazivej skutočnosti.
ENDER’S GAME
Ojedinelý vizuálny i zvukový zážitok z rozhrania dvoch svetov prináša Enderova hra. Nedospelosť hlavných predstaviteľov znamenite zvládnutého filmového spracovania knižnej predlohy sci-fi románu Orsona Carda môže vzbudzovať skreslený dojem, že ako rodičia vstupujeme do tínedžerskej filmotéky. Omyl, Ender’s Game prekračuje generačné bariéry a deti ocenia, ak si ho pozriete spolu. A pripravte sa, že budete mať aj čo vysvetľovať. Film totiž prekračuje všetky hranice, nielen generačné.
„Potrebujeme také mozgy ako máš ty, Ender, mladí spracovávajú komplexné dáta omnoho lepšie ako dospelí,“ slová Harrisona Forda moc nelahodia dospeláckemu egu, v každom prípade však vystihujú aktuálny stav dvoch svetov, s ktorými si ako rodičia nevieme poradiť a zlyhávame. Svetov, v ktorých sa deti pohybujú úplne prirodzene, a my máme rodičovský problém, pretože jeden z nich považujeme skôr za hrozbu ako za prínos. Ten Skutočný svet sa nám javí viac-menej ako Pochopiteľný a myslíme si, že mu rozumieme. Žiaľ, toto všeobecne rozšírené pochybenie spôsobuje, že považujeme Digitálny svet, ktorý naše deti tak milujú, za Nepochopiteľný. Dnes budeme viac chváliť digitálne deti ako skutočných rodičov. A hoci október, ako mesiac Európskej kybernetickej bezpečnosti je len jeden, vydáme sa s deťmi zachraňovať celý Skutočný svet.
POČIATOK
Od momentu, ako sme sa rozpŕchli po vesmírnom telese Zem a začali ho pretvárať k obrazu svojmu, nás až dodnes dotieravo sprevádza jeden fenomén – údiv a úžas nad tým, ako veci fungujú. V raných dobách strach z Nepochopiteľného sveta spoľahlivo brzdil náš vývoj až do prelomového okamžiku, keď sa – Človek zamyslel. Otvorené hlavy, ich objavy i myšlienky začali preprogramovávať imaginárne, neznáme či mystické na zrozumiteľné a Pochopiteľné. Rodila sa éra moderných technológií pre spracovanie a šírenie informácií – čo je dosť podstatná drobnosť, aby sme dokázali ochrániť matičku Zem pred jej obyvateľmi, zblúdilými asteroidmi a bláznami z iných galaxií.
Prvý technologický gigant, ktorý povyšuje poznanie na najvyššie božstvo, je Alexandrijská knižnica. Nosiče informácií, rozsiahle databanky, viacnásobné zálohovanie, premyslený systém zberu dát založený okrem iného aj na vykrádaní cudzích zdrojov a fulltextový katalóg – vyhľadávač. Časť komplexu je verejne prístupná, čo u solventnejších spôsobí, že #technologievrodine už netvoria len pracovné nástroje. Zároveň sa spúšťa v dejinách prvý hromadný únik mozgov. Intelektuálna elita v alexandrijskom silicon valley dostáva skvelý plat, ubytovanie, stravu i služobníctvo zadarmo a nemusí platiť dane.
alexandria.edu
Absencia konkurencie a vysoký rating spôsobia, že nobilita ríše a vtedajšieho sveta posiela do Alexandrie svoje deti, aby si zdokonalili prirodzené schopnosti. Papyrusové súbory z knižnice si sťahujú inštitúcie aj školy. Socsieť alexandrijskej školy je 300 metrov dlhý gimnasion lemovaný kolonádou, kde žiaci cvičia a konverzujú. Šíriaci sa trolling postupne eliminuje nadhľad získaný z databáz knižnice. Žiaci trollov odsudzujú, no provokatérov chráni Prvý dodatok ustanovujúceho papyrusu o slobode slova. Šikanu a hejty si decká vybavia medzi sebou, pretože rodičom sa to boja povedať a najbližšia poradňa je až v Delfách.
Horšie je to s pochybnými pseudopravdami. Bývalý používateľ alexandrijskej akademickej siete pustí zo svojho accountu s avatarom Plutarch papyrusový fake news, že Antonius vyprázdnil databanku v Pergamone a všetky zvitky dostala Kleopatra ako svadobný dar. Administrátori podobné tutovky od významných celebrít nedementujú, čím viac lodí rozvážajúcich správy po celom Stredomorí to vyzdieľa, tým vyššia popularita. Našťastie žiakov skôr zaujímali biometrické údaje Kleopatry a jej 3D selfie uložené v knižnici, ako spôsob, akým jedna technologická firma pohltila druhú. Delia nás tisícročia a spájajú rovnaké problémy – nevieme spracovávať informácie a zabúdame, že Digitálny svet zákonite absorbuje všetky Úžasnosti aj Neduhy toho Skutočného do dokonalej virtuálnej reality.
VYPNÚŤ ČI NEVYPNÚŤ
Ak odrátame pioniersky čas internetu, v ktorom nadšenci tvorili technológie samotné a napĺňali ich obsahom, ako aj čas potrebný na globálne rozšírenie smartfónov a socsietí, tak to pravé digitálne tsunami nás zaplavilo zhruba pred desiatimi rokmi. Keď nadšenie opadlo, zostal opäť len – údiv a úžas nad tým, ako veci fungujú. A rodičom problém, čo so závislými deťmi. Cvak… a svetielko na wifine zhaslo. Vypnúť #technologievrodine je síce originálne riešenie, ako sa dedigitalizovať a zároveň cítiť #bezpečnenanete, ale prečo využívať len metódy rôznych satrapov, tyranov a diktátorov? Násilie bolo vždy prejavom neschopnosti riešiť veci iným, duchaplnejším spôsobom.
Popularite sa teší aj kupovanie si detí – za hodinu učenia hodina na počítači. Opatrne s metódami niečo za niečo, vzťah rodič-dieťa nie je zamestnanecký pomer. To isté platí aj pre hamletovský systém buď alebo a ostatné extrémistické postupy, ktoré neevokujú výber, ale ultimátum. Ak dieťaťu vezmeme rozmanitosť voľby pre dosiahnutie cieľa, ktorý mu vytýčime, riskujeme, že stratí cit pre priority, a zároveň mu odnímame kreativitu pri vymýšľaní postupov, ako cieľ dosiahnuť. To, že ho dosiahne úplne inak, ako sme si predstavovali, ešte neznamená, že máme neschopné dieťa – práve naopak. Kľúč k úspechu v boji proti malým závislákom nie je mobilizačná vyhláška na chladničke, ale umenie naučiť ich ovládať svoje konanie. Áno, znie to akademicky a neberte to ako výchovné poradenstvo, len verejne premýšľame nad problémom.
SPOLOČNÝ A JEDINÝ
Zložité problémy majú často jednoduché riešenia. Jedného z najväčších influencerov antiky – veštiareň v Delfách, zdobia rôzne múdrosti. Rodičovský preklad jednej z nich nám môže napovedať, kde začať – Spoznaj svoje dieťa. Skutočný a Digitálny nie sú hranice svetov na krížnych cestách. Dnes už je jedno, ktorým smerom vykročíte. Ak deti jeden z nich nezvládajú, stratia kontrolu aj nad tým druhým, pričom na poradí nezáleží. Násilne oddeliť je komfortné s okamžitým efektom, ale… dnes nevieme, čo sa na deti ešte časom privalí a zástancovia autokracie riešia len prítomnosť.
Pomôcť deťom nájsť vzájomný súlad chce hlavne ducha liberalizmu, pretože naučiť sa ovládať Digitálny svet môžu len vtedy, ak ho spoznajú. O budúcnosti vždy rozhoduje prítomnosť. Toto storočie raz nazvú Zrodom digitálneho sveta a jedine technológie obnovia a ochránia planétu. To, samozrejme, žiadneho rodiča nenapĺňa hrdosťou, keď mu po byte pobehuje svorka gejmerov. Ale treba na to deti pripraviť skôr, ako sem Niekto alebo Niečo bez pozvania priletí. Nestrácajme však optimizmus – deti to zvládnu, a nech sú nám povzbudením slová Alana Turinga z roku 1949: „Toto je len predzvesť toho, čo príde, a len tieň toho, čo bude.“
Vypnime minulosť i budúcnosť a užime si dáta prítomnosti s portálom bezpecnenanete.sk. Vždy čerstvý digitálny mix – videá, vlogy, blogy i podcasty pre skutočného rodiča i digitálne dieťa.
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou ESET.